Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-184-2009.pdf
PDF · 85.47 KB
No categories available
1C/184/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu I. T., spol. s.r.o., so sídlom v T. V. L., V. R. Č.. X, IČO : XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová ul. č.35, proti žalovaným: v 1/rade R.. S. E., I.. L., V.. XX.X.XXXX, v 2/rade mal. R. E., v 3/rade mal. V. E., všetkým bývajúcim v K.S., P. Č.. XXX/X, žalovaným v 2. a 3. rade zastúpeným zákonnou zástupkyňou žalovanou v 1/ rade, právne zastúpených JUDr. Pavlom Hovanom, advokátom so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha č. 1, o zaplatenie 27.053,04 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným účastníkom sumu 100 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách účastníkov a štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom 1C/184/2009-71 zo dňa 10. 9. 2010. Krajský súd v Košiciach uznesením 4Co/319/2010-93 zo dňa 31. 1. 2013 zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil pritom súdu prvého stupňa nariadiť a vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie skutočnosti, akým spôsobom boli účtovne vedené finančné prostriedky, ktoré mal prevziať právny predchodca žalovaných z pokladne žalobcu, ako aj z jeho účtu v peňažnom ústave dňa 21. 12. 2007 a či tieto peniaze (alebo ich časť) boli následne prijaté do účtovníctva žalobcu a akým spôsobom, prípadne, či boli použité v prospech žalobcu, prípadne na aký účel a či na jeho strane ku dňu smrti, t. j. 4. 1. 2008 existoval z toho titulu záväzok a ak áno, v akej výške. Na základe toho bude možné zistiť odpoveď na spornú otázku, či ku dňu smrti právneho predchodcu žalovaných existovalo bezdôvodné obohatenie a v akej výške.
Na posúdenie tejto okolnosti súd nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 18/2013, ktorý podával súdny znalec Ing. Milan Lagosz z odboru ekonómia a manažment mal súd preukázané, že znaleckým skúmaním bolo z pohľadu účtovníctva jednoznačne zistené, že žalobca má jednoznačne vo svojej spoločnosti hotovosť vo výške 815 000,-- Sk (po prepočte konverzným kurzom 27 053,04 eur) a neeviduje pohľadávku voči spoločníkovi neb. S.. R. E. z titulu chýbajúcich peňažných prostriedkov. Peňažné prostriedky použité žalobcom neboli, má ich naďalej v účtovníctve (minimálne do marca 2010)
- záver znaleckého posudku z č. l. 121 spisu. Námietky účastníkov proti obsahu znaleckého posudku podané neboli. Zástupca žalobcu napadol uznesenie o priznaní znaleckej odmeny.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Po vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania podaním znaleckého posudku dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, pretože i keď z obsahu spisu je nesporné, že žalobca predložil doklad o výbere sumy 500 000,-- Sk z účtu žalobcu nebohým manželom žalovanej v 1./rade, avšak z výsluchu svedkyne D. Š., ktorá vykonávala účtovníctvo pre žalobcu, súd zistil, že v deň, keď malo dôjsť k výberu sumy t. j. 21. 12. 2007, je zároveň zaznamenaný vklad tejto sumy do pokladne. Tvrdenia o tom, že neb. S.. R. E. mal túto sumu prevziať, nebola z obsahu spisu preukázaná. Taktiež žalobca nepreukázal, že suma 500 000,-- Sk, ktorá bola vybratá dňa 21. 12. 2007 z účtu žalobcu a vložená toho istého dňa do pokladne žalobcu bola nebohým S.. R. E. v skutočnosti vybratá. Týka sa to aj zaplatenia sumy 315 000,-- Sk, ktorú mal údajne neb. S.. R. E. prebrať od vedúcej v sklade L. Q., pretože podľa výpovede tejto svedkyne a zároveň svedka R.. I. J.É. podľa ich výpovedi z č. l. 62 až 64 sú ich výpovede rozporuplné.
Jednoznačne vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania, že žalobcom uplatnená suma 27 053,04 eur (v starej mene 815 000,-- Sk) minimálne do marca 2010 bola v účtovníctve žalobcu.
Súd je teda toho názoru, že na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, a preto jeho návrh ako neopodstatnený súd v plnom rozsahu zamietol.
Na pojednávanie nariadené na deň 23. 9. 2013 (pondelok o 9,00 hod.) poslal zástupca žalobcu mailové ospravedlnenie zo svojej neúčasti na pojednávaní, a zároveň požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu. Poukázal na jeho pracovnú neschopnosť, ktorá mu znemožňuje zúčastniť sa pojednávania bez rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň doložil doklad - potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti L712786, ktoré bolo vystavené dňa 19. 9. 2013 s uvedením práceneschopnosti od 23. 9. 2013 a zároveň potvrdenie o tom, že JUDr. Ivan Jánošík je počas práceneschopnosti bez vychádzok. Doklady, ktoré boli takto súdu predložené do dňa pojednávania boli bez čitateľnej pečiatky ošetrujúceho lekára, ktorý tieto doklady vystavil a tiež neobsahovali potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že zástupca žalobcu sa nemôže zúčastniť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Je síce pravdou, že toto podanie došlo súdu, pričom termín pojednávania bol stanovený na tretí deň od zaslania tohto dokladu, avšak nasledujúce dva dni pripadli na dni pracovného pokoja, t. j. sobotu a nedeľu. Vzhľadom na skutočnosť, že sudkyňa pojednávala ešte v piatok v popoludňajších hodinách, nestihla sa s týmto podaním oboznámiť a oznámiť zástupcovi žalobcu, či žiadosť o odročenie pojednávania bude, alebo nebude akceptovať v zmysle ustanovenia § 119 ods. 4 O.s.p. S prihliadnutím na skutočnosť, že šlo o zdravotné dôvody na strane zástupcu žalobcu, súd vo veci nepojednával a vytýčil nový termín pojednávania na deň 7. 10. 2013, pričom zástupca žalobcu toto predvolanie prevzal dňa 30. 9. 2013 a samotný žalobca dňa 25. 9. 2013. Ani na pojednávanie vytýčené na deň 7. 10. 2013 sa žalobca ani jeho zástupca nedostavili. Pred začatím tohto pojednávania bolo sudkyni predložené ďalšie mailové podanie zástupcu žalobcu odosielané dňa 4. 10. 2013 o 16,12 hod. (t. j. v piatok po skončení úradných hodín súdu) s ďalšou žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania v právnej veci S.. R. H. a spol. c/a D. E. o vylúčenie veci z exekúcie vedenej pred Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. 16C/177/2011 s uvedením, že žalobca nesúhlasí, aby si zástupca žalobcu zvolil za seba zástupcu. Preto žiadal pojednávanie odročiť a vytýčiť nový termín pojednávania. K tejto svojej žiadosti však nedoložil súdu žiaden doklad o tom, že sa pred Okresným súdom Bratislava 1 ním uvádzané pojednávanie i v skutočnosti koná a kedy predvolanie na toto pojednávanie obdržal.
Podľa § 119 ods. 1- 4 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Podľa § 147a O. s. p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. O práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
Pokiaľ sa týka žiadosti zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 7. 10. 2013, súd považuje za potrebné dodať, že zástupca žalobcu svojej žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol zákonné dôvody stanovené v § 119 ods. 2 písm. b) O. s. p. t. j. nezdokladoval, že na ten istý deň má súbežne nariadené ďalšie pojednávanie a neuviedol deň, keď sa o dôvode, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania dozvedel. Z týchto dôvodov súd vo veci konal dňa 7. 10. 2013 a aj meritórne rozhodol a to v neprítomnosti žalobcu, či jeho zástupcu.
V súvislosti k zmarenému pojednávaniu dňa 23. 9. 2013, ktoré zástupca žalobcu žiadal odročiť a ktoré súd aj v skutočnosti odročil, uplatnil si zástupca žalovaných účastníkov v zákonnej lehote podaním z č. l. 173 náhradu trov od žalobcu v prospech každého zo žalovaných po l00 eur vzhľadom na to, že zástupca žalovaných sa na tomto pojednávaní zúčastnil, súd však nepojednával.
Súd dospel k záveru, že návrh žalovaných účastníkov je v tomto smere opodstatnený, nie však na sumu 3 x 100 eur, ale vzniklo im právo na zaplatenie sumy 100 eur. Je pravdou, že pojednávanie dňa 23. 9. 2013 o 9,00 hod. sa z dôvodu práceneschopnosti zástupcu žalobcu nekonalo, na pojednávaní bol prítomný len zástupca žalovaných účastníkov. V súvislosti s ust. § 147a ods. 1, 2 O. s. p. súd priznal všetkým trom žalovaným sumu 100 eur za účasť ich právneho zástupcu (totožného) na súdnom pojednávaní zo dňa 23.9.2013.
K tomu považuje súd za potrebné dodať, že zástupca žalobcu je advokátom, na ktorého sú kladené vyššie nároky pri plnení si povinnosti zástupcu účastníka v konaní pred súdom. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že citované ustanovenie § 147a O. s. p. bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku ako sankčný mechanizmus, ktorý má účastníkov a ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne prinútiť k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Dôvod odročenia pojednávania musí byť na strane účastníka žiadajúceho o odročenie dôležitý, t. j. taký, ktorý zavinil, alebo ktorý je výsledkom náhody ktorá sa mu privodila (choroba, neodkladné pracovné povinnosti) a vznikne len za splnenia podmienky, že účastník si nesplnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 O. s. p. (oznámenie dôvodu odročenia pojednávania bez zbytočného
odkladu a uvedenia všetkých náležitosti žiadosti na odročenie pojednávania) a táto žiadosť má byť doručená súdu najmenej tri dni pred termínom pojednávania. Pokiaľ sa týka druhej žiadosti zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, t. j. pojednávania vytýčeného na deň 7. 10. 2013, súd poznamenáva, že zástupca žalobcu zvolil opätovne ten istý spôsob, to znamená., že mailom v piatok v popoludňajších hodinách o 16,12 hod. t. j. po skončení pracovnej doby požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na pondelok 7. 10. 2013 o 9,00 hod. Obidve tieto žiadosti vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok súd vyhodnotil ako spôsobovanie obštrukcii v konaní a preto vo vzťahu k odročenému pojednávaniu (ktoré bolo vytýčené na deň 23. 9. 2013) zaviazal žalobcu na úhradu sankcie vo výške 100 eur pre všetkých troch žalovaných účastníkov.
O trovách účastníkov a štátu súd t.č. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodoval vzhľadom na podané odvolanie zástupcom žalobcu voči uzneseniu o priznanej odmene pre znalca, o ktorom musí rozhodnúť odvolací súd. Preto vyslovil, že o týchto trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.