Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_7C-44-2013.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: Q. V., N.. XX. X. XXXX, A. R. Y. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Obec Liptovský Ondrej, so sídlom Liptovský Ondrej 84, IČO: 00 315 532, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.664,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.392,62 eur, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.047,24 eur, od 5. 9. 2012 do zaplatenia a trovy konania 649,39 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Havel, Holásek & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 13. 11. 2012 v spojení s jej doplnením zo dňa 24. 9. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.664,17 eur, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.047,24 eur od 5. 9. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o splátkovom úvere č. 0333506843 medzi účastníkmi konania dňa 21. 11. 2006, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 53.110,27 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 394,18 eur, od 20. 12. 2006. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20. 11. 2006. Splatnosť mesačných splátok bola dohodnutá do 20. dňa v mesiaci. Výška dohodnutej úrokovej sadzby predstavovala 6,29% ročne. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas došlo podľa všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 23. 6. 2010. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dlžnú istinu úveru 3.047,24 eur, zročné úroky z omeškania zo sumy 3.047,24 eur, od 13. 4. 2011 do 4. 9. 2011 vo výške 345,38 eur. Zostávajúca časť dlžnej sumy predstavovala 271,55 eur a to zmluvnú úroky zo sumy 3.047,24 eur, od 14. 4. 2011 do 4. 9. 2011. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobca sa domáha úrokov z omeškania do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom listinami: zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, zistiac nasledovné:
Dňa 21. 11. 2006 účastníci konania uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0333506843, predmetom ktorej bol žalovanému poskytnutý žalobcom úver Plus na bývanie vo výške 1.600.000,-Sk, t. j. 53.110,27 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,29% ročne (fixná). Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 11.875,-Sk, t. j. 394,18 eur, s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 20. 12. 2006, v počte splátok 240, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, končená splatnosť úveru bola dohodnutá 20. 11. 2006. Žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky, sadzobník. Podľa všeobecných obchodných podmienok účinných od 1. 1. 2006 bod 10.5 klient je povinný oznámiť banke adresu, číslo telefónu, faxu, teletextu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný bezodkladne informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. V prípade, že klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na posledne banke známu adresu, prípadne na posledne banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Písomnosťou zo dňa 23. 6. 2010 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru dňa 23. 6. 2010 podľa bodu 7.6 všeobecných obchodných podmienok. Pohľadávka sa stala splatnou vo výške 55.330,24 eur, v dôsledku čoho bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa bodu 7.6.1 všeobecných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú mu banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie celej pohľadávky s príslušenstvom do 2. 7. 2010.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti opatrovníka žalovaného, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne predvolaný. Nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania, nevzniesol dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2007):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti žalovanej istiny vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi uzavretie zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania dňa 21. 11. 2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 23.190,27 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 394,18 eur, v počte 20. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, došlo k splatnosti celého zostatku dlhu a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zostatok úveru vo výške 3.047,24 eur. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť sumu 3.047,24 eur, predstavujúca nevrátenú časť úveru.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu, žalobcovi zo zákona prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie, jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Zročné úroky z omeškania zo sumy 3.047,24 eur od 13. 4. 2011 do 4. 9. 2012 predstavovali sumu 345,38 eur. Z dôvodu, že omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá, žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.047,24 eur, od 5. 9. 2012 do zaplatenia, ako aj zročné úroky z omeškania vo výške 345,38 eur.
Zročné zmluvné úroky vo výške 271,55 eur za obdobie po splatnosti dlhu od 13. 4. 2011 do 4. 9. 2012 žalobcovi neboli priznané. Istina predstavuje sumu poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj od spôsobu splatenia istiny úveru, t. j. jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť však zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nebol oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí (prislúchajú úroky z omeškania a ďalšie sankčné plnenia podľa zmluvných dojednaní), keďže do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Zmluvný úrok je vždy odplata za užívanie poskytnutej istiny do lehoty splatnosti. Žalobca ako veriteľ preto nebol oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. k. 8Co/29/2013-98).
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15 dní prihliadajúc na výšku peňažného plnenia, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ustanovenia, ak účastník mal vo veci úspech čiastočný, súd mu prizná čiastočnú náhradu
trov konania. Úspech žalobcu predstavoval 93% (3.392,62 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval 271,55 eur t. j. 7%, v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 86% v prospech náhrady trov konania žalobcovi. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 219,50 eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania ďalej pozostávali z odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 141,09 eur, t. j. za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 8. 10. 2013, 3 x 141,09 eur, spolu 423,27 eur. (§ 14 ods. 1 písm. a), b) c), v spojení s § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Odmena za úkon označený ako podanie na súd obsahujúce špecifikáciu dlžnej sumy nemohla byť priznaná. Špecifikácia žalovanej sumy mala byť obsiahnutá v žalobe, ako súčasť opisu rozhodujúcich skutočností. Uvedený úkon preto nemožno považovať za efektívny a účelný, ktorého náhradu by mala znášať protistrana. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, popri odmene prislúchala právnemu zástupcovi paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 7,63 eur a s tretím úkonom právnej služby 7,81 eur, spolu 23,07 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH o 20%, t. j. zo sumy 89,27 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 535,61 eur. Náhrada za stratu času dňa 8. 10. 2013 a náhrada cestovného nemohla byť priznaná, keďže právny zástupca žalobcu sa zúčastnil na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. 7C/66/2013 súdneho pojednávania, ktoré predchádzalo predmetnému súdnemu pojednávaniu. Bolo hospodárne a účelné, aby substitút právneho zástupcu žalobcu zastupoval žalobcu na obidvoch súdnych pojednávaniach, ktoré časovo na seba nadväzovali. Keďže trovy konania sa priznávajú právnemu zástupcovi, (nie substitučnému zástupcovi), ktorý zastupoval účastníka konania v obidvoch súdnych konaniach, priznaním náhrady za stratu času a náhrady cestovného, došlo by k duplicitnému priznaniu uvedenej časti náhrady trov právneho zastúpenia totožnému právnemu zástupcovi, ktorý postup nie je v súlade s procesnými pravidlami. Trovy konania nie sú samoúčelné a substitučné zastúpenie nemôže byť zdrojom vytvárania ďalších trov. Keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/66/2013 bola právnemu zástupcovi priznaná náhrada za stratu času dňa 8. 10. 2013, a to za cestu z miesta sídla Bratislavy do Liptovského Mikuláša a späť (12 polhodín x 13,01 eur, spolu 156,12 eur), ako aj cestovné motorovým vozidlom z Bratislavy do Liptovského Mikuláša a späť vo výške 145,63 eur, nebolo možné duplicitne priznať právnemu zástupcovi totožný nárok náhrady za stratu času a náhradu cestovného. Substitučné zastúpenie musí taktiež spĺňať požiadavky účelnosti a hospodárnosti. Celková výška trov konania tak predstavovala sumu 755,11 eur, z toho 86% predstavovalo 649,39 eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.