Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-30-2013.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: FORMAT Prešov, s.r.o., so sídlom Prešov, Levočská 12, IČO: 36 168 386, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Gerdom, so sídlom Prešov, Levočská 12, proti žalovanému: K. V. - GASTRO SLUŽBY, so sídlom podnikania T. XXXX/XX, T., IČO: 41 066 111, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom Prešov, Hlavná 137, o zaplatenie 10.578,21 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.2.2013 pod č. k. 19Cb/5/2012-56, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 668,04 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.578,21 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.261,37 eur od 15.9.2010, 15.10.2010, 15.11.2010, 15.12.2010 do zaplatenia, ďalej zo sumy 1.027,20 eur od 15.1.201, 15.2.2011, 15.3.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo súm 1.027,20 eur od 15.4.2011 do zaplatenia, 198,22 eur od 17.5.2011 do zaplatenia a 1.225,11 eur od 27.5.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.001,10 eur na účet jeho právneho zástupcu, taktiež do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 10.578,21 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.4.2009. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 5-tich rokov s účinnosťou od 1.4.2009, pričom jej predmetom bolo užívanie nebytových priestorov na účely pohostinstva a s tým spojených služieb. V nej bola stanovená výška nájomného 1.261,37 eur mesačne s DPH. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal uhrádzať zároveň náklady za vodné, stočné, odvoz odpadu, spotrebu plynu, elektriny v termínoch splatnosti faktúr za jednotlivé mesiace. Zaviazal sa uhrádzať nájomné do siedmych dní po vystavení faktúry prenajímateľom za každý bežný mesiac. V bode 4 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade omeškania jednotlivých splátok za nájom a služby môže žalobca ako prenajímateľ žiadať zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak by omeškanie trvalo viac ako 90 dní, môže prenajímateľ pristúpiť k okamžitej výpovedi z nájmu. V súlade so zmluvou vyúčtoval žalobca žalovanému jednotlivými faktúrami nájomné za obdobie od augusta 2010 do marca 2011. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou platieb nájomného za toto obdobie, žalobca ukončil nájomnú
zmluvu okamžitou výpoveďou dňa 30.4.2011. Zároveň vyúčtoval žalovanému aj úhradu nebytových priestorov za obdobie od 1.5.2011 do 6.5.2011 vo výške 198,82 eur a dojednanú zmluvnú pokutu za celkové dni omeškania ku dňu 6.5.2011 vo výške 1.225,11 eur.
Aplikáciou § 261 ods. 1, 6 Obch. zákonníka, § 663, § 671 ods. 1, § 720 Obč. zákonníka, § 6 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. b/ a § 12 zákona č. 116/1990 Zb. uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. Na základe vyššie označenej zmluvy prenechal žalobca žalovanému do užívania priestory v dome na N.. XX, súp. č. XXXX v T., a parcelu KN 3 194/13 - zastavané plochy, na ktorej budova stojí. Žalovaný v zmysle dojednanej lehoty splatnosti faktúry za nájom nebytových priestorov za uvedené obdobie a zmluvnú pokutu v celkovej výške 10.578,21 eur neuhradil. Preto ohľadom tejto istiny žalobe vyhovel.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ho zaviazal zároveň aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania ročne zo súm uvedených vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 1.635,60 eur pozostávajúcu zo súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že ak nájomný vzťah medzi účastníkmi bol skončený okamžitou výpoveďou zo strany žalobcu ako prenajímateľa písomnosťou mu doručenou dňa 26.4.2011, tak v zmysle § 12 zákona č. 116/1990 Zb. začala plynúť výpovedná lehota dňa 1.5.2011 a skončila 31.7.2011. Žalobca sa preto nemohol domáhať vypratania prenajatých nebytových priestorov ku dňu 30.4.2011. Týmto postupom žalobcu mu bola spôsobená vážna ujma v tom, že ako prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia mal dohodnuté dodávky potravín, ktoré nemohol len tak vyhodiť alebo iným spôsobom uskladniť z dôvodu dodržania všetkých potravinových a hygienických noriem. Tieto skutočnosti však okresný súd pri rozhodovaní do úvahy nevzal. Preto ukončenie nájomnej zmluvy okamžitou výpoveďou, ktorá bola datovaná ku dňu 30.4.2011, spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Ďalej uviedol, že okresný súd nedostatočne preskúmal jeho tvrdenie, že počas trvania nájomného vzťahu vykonal žalobca bez jeho vedomia neodborný a neoprávnený zásah do elektrickej rozvodnej siete a následne odoberal elektrickú energiu, čím permanentne dochádzalo k preťažovaniu rozvodnej siete a k jej výpadkom, ktoré znemožňovali predmet nájmu žalovanému ako nájomcovi riadne a na dohodnutý účel užívať. Na odstránenie tohto zavadného stavu žalobcu niekoľkokrát ústne vyzýval. Za týchto okolností využil svoje oprávnenie podľa § 673 Obč. zákonníka (§ 8 zákona č. 116/1990 Zb.). Zároveň právo na zľavu nájomného u žalobcu ako prenajímateľa uplatnil ústne. Touto skutočnosťou sa však okresný súd dostatočne nezaoberal. Na základe uvedeného súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z neúplných skutkových zistení, čo sa premietlo i do nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto sú namieste jeho odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p..
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 6.5.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2009, ako aj dohodnutej v nej zmluvnej pokuty, v celkovej výške 10.578,21 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namieta to, že skočenie nájomnej zmluvy mu bolo dané zo strany žalobcu nezákonným spôsobom, pričom žalobcovi nájomné neplatil z dôvodu, že prenajatú vec nemohol užívať dohodnutým spôsobom (dochádzalo zo strany žalobcu k neodborným zásahom do elektrickej rozvodnej siete, čím permanentne dochádzalo k jej preťažovaniu a tiež k výpadkom, ktoré mu znemožňovali ako nájomcovi predmet nájmu riadne a na dohodnutý účel užívať).
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení jeho neskorších doplnkov, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b/ uvedeného zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Podľa § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Z Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2009 (č. l. 8) vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú 5-tich rokov, a to s účinnosťou od 1.4.2009.
V čl. V/4 zmluvy bolo dohodnuté, okrem iného, že ak by meškanie splátky trvalo viac ako 90 dní, môže prenajímateľ pristúpiť k okamžitej výpovedi z nájmu.
Z uvedeného článku nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ môže pristúpiť aj k okamžitej výpovedi nájmu, ak by meškanie splátky nájomného trvalo viac ako 90 dní. Teda týmto spôsobom bolo dohodnuté aj jednostranné okamžité zrušenie nájomnej zmluvy bez výpovednej lehoty tak, ako to predpokladá ustanovenie § 12 zákona č. 116/1990 Zb.. Omeškanie s platením nájomného viac ako 90 dní medzi účastníkmi sporné nebolo, pretože žalovaný žalobcovi dohodnuté nájomné neuhradil za obdobie od septembra 2010 až do marca 2011. Ak teda žalobca z tohto dôvodu jednostranne ukončil nájomný pomer okamžitou výpoveďou zo dňa 30.4.2011 (č. l. 13), tento jeho postup vyplýva z čl. V/4 nájomnej zmluvy. Pokiaľ tento spôsob ukončenia nájomného vzťahu žalovaný nenapadol žalobou o neplatnosť výpovede, má sa za to, že aj okamžitá výpoveď (okamžité skončenie nájomného vzťahu) nastala jej doručením žalovanému ako nájomcovi. Účinné doručenie skončenia nájomného pomeru zo strany žalovaného v konaní namietané nebolo. Taktiež nebola namietaná aj tá skutočnosť, že žalovaný ako nájomca užíval priestory aj ku dňu 6.5.2011. Z uvedených dôvodov je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za sporné obdobie, ako aj dojednanej zmluvnej pokuty, plne dôvodný.
Ďalšia odvolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že použil ustanovenie § 673 Obč. zákonníka, ak neplatil žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné z dôvodu, že nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom pre časté výpadky elektriny v prenajatých priestoroch. Táto jeho obrana je v rozpore s jeho tvrdením na pojednávaní dňa 12.2.2013 ( č. l. 51) na ktorom uviedol, že žiada o primerané zníženie žalovanej istiny na nájomné z dôvodu, že nebolo možné v tom čase riadne užívať predmetný nebytový priestor. Teda v tomto prípade upresnil, že využíva právo na odpustenie alebo o poskytnutie zľavy z nájomného v zmysle § 675 Obč. zákonníka.
Podľa § 675 Obč. zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Šesťmesačná lehota je lehotou prekluzívnou, čo znemená, že ak nájomca v jej rámci neuplatní svoj nárok na odpustenie nájomného, resp. na jeho zľavu, jeho nárok zanikne. V tejto šesťmesačnej lehote musí nájomca svoj nárok na odpustenie nájomného, prípadne na jeho zľavu, uplatniť u prenajímateľa. Forma, ktorou sa môže uplatnenie nároku na odpustenie, prípadne zľavu nájomného uskutočniť, nie je predpísaná. Žalovaný však žiadnym dôkazom nepreukázal, že takéto právo na poskytnutie zľavy z nájomného si vôbec u žalobcu ako prenajímateľa neuplatnil, a to či už ústne alebo písomne.
Čo sa týka plynutia šesťmesačnej prekluzívnej lehoty, v tejto súvislosti odvolací súd vychádzal zo zápisu o čiastkovej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrických zariadení elektronika špecialistu zo dňa 29.4.2011 (č. l. 36). V tomto zápise sa konštatuje preťaženie a zvýšená spotreba elektrickej energie pripojením nového odberu pre potreby novostavby (zrejme novostavby žalobcu). Prehliadka uvedeného dňa bola uskutočnená v prenajatých objektoch žalobcu v nájme žalovaného. Teda najneskôr dňom nasledujúcim, t.j. 30.4.2011 začala žalovanému plynúť 6-mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie zľavy z nájomného, pričom uplynula 30.10.2011. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že počas tejto lehoty si uplatnil právo na odpustenie, resp. na poskytnutie zľavy z nájomného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 675 Obč. zákonníka. Ak toto právo si uplatnil až na pojednávaní dňa 12.2.2013 (č. l. 51), uplatnil ho až po uplynutí prekluzívnej lehoty na jeho uplatnenie. Teda aj z uvedeného dôvodu je jeho obrana v odvolaní neopodstatnená.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sumu á 270,54 Eur. Odvolací súd priznal advokátovi odmenu za 2 úkony právnej služby, t.j. vyjadrenie zo dňa 6.5.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 8.10.2013 v sume 541,08 Eur + prislúchajúci režijný paušál 15,62 Eur (2 x 7,81 Eur) a uplatnenú 20 % DPH v sume 111,34 Eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 668,04 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.