Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti odporcovi : H. O., L. Y. G. J. P., J. N.. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o 4.120,53 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -72 zo dňa 27.9.2012

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 190,63 € a tieto zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie 4.120,53 € s príslušenstvom. Rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 570,98 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 30.12.2005 uzavrela právna predchodkyňa navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len VÚB, a.s.) s odporcom zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej mal odporca povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.. Odporca nedodržal podmienky tejto zmluvy a dostal sa do nepovoleného prečerpania účtu, v dôsledku čoho Všeobecná úverová banka, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky dňom 6.9.2006. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 Všeobecná úverová banka, a.s. svoju pohľadávku voči odporcovi postúpila na navrhovateľa vo výške 4.120,53 €. Vyššie uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2007 a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.12.2005 - poznámka odvolacieho súdu), vrátane dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.5.2009 uzavretej už medzi navrhovateľom a odporcom. Z výpovede svedka H.. A. H., ktorý uvedenú dohodu spísal, súd zistil, že tento svedok si presné okolnosti samotného úkonu už nepamätá, totožnosť účastníka pri uzavretí dohody však žiadnym spôsobom nepreveroval a na konkrétne okolnosti podpísania predmetnej dohody si nepamätal. Osobitné poučenia o tom, že nárok je premlčaný a či napriek tomu účastník uznáva svoj záväzok, však neposkytol.

S poukazom na ust. § 53 ods. 5 a 54 Obč. zák. súd skúmal, či vyššie uvedená dohoda neobsahuje neprijateľné podmienky. V tej súvislosti konštatoval, že uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku nesmie slúžiť na to, aby do nej v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú, vrátane dojednaní o uznaní záväzku. Keďže pri uzavretí dohody nebola zistená totožnosť odporcu, a tento nebol náležitým spôsobom poučený o následkoch podpísania predmetnej dohody, súd mal za to, že takejto dohode nemôže poskytnúť právnu ochranu, a preto na túto dohodu v konaní neprihliadol. Keďže splatnosť celej pohľadávky nastala ešte v roku 2006 a návrhom na začatie konania bola uplatnená na súde až 16.11. 2011, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom s poukazom na ust. § 101 Obč. zák. dospel k záveru, že návrhom na začatie konania uplatnená pohľadávka je premlčaná, z ktorého dôvodu návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. a zaviazal na ich náhradu neúspešného navrhovateľa. Odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci v celkovej výške 570,98 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. a a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že dňa 26.5.2009 odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, ktorá dohoda spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Dôsledkom tohto uznania dlhu je začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, a to priamo zo zákona. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania. Vyššie uvedenou dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. V tomto zmluvnom vzťahu navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, preto na uzavretú dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň namietal aj priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré nie sú trovami účelne vynaloženými na bránenie práva odporcu. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Aj v prejednávanej veci išlo len o paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup nebol žiaden dôvod, čím sa iba zbytočne navýšili trovy konania. Keďže zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v predmetnom konaní bolo nadbytočné, účelové a nehospodárne, navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci, t.j. vyjadrenie k odvolaniu. Stotožnil sa s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa o dôvodoch nepriznania právnych účinkov dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.5.2009. V konaní navrhovateľa, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis zdanlivo výhodné dohody ako splátkový kalendár, vidí vedľajší účastník nekalý zámer, ktorý bol potvrdený už viacerými rozhodnutiami krajských súdov. K námietke priznania trov konania uviedol, že jeho pôsobenie v konaní predstavuje adekvátny a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľských práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko práve vznesenie jednotlivých námietok vedľajším účastníkom viedlo k zamietnutiu žaloby. Má pritom právo byť zastúpený advokátom tak, ako každý iný účastník a trovy vynaložené na právnu pomoc sú trovami účelnými. Z týchto dôvodov mu patrí náhrada trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu danom ust. , a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. októbra 2013 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli uverejnené dňa 1. októbra 2013 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 .

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľa uzavrela s odporcom dňa 30.12.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, v zmysle ktorej bolo odporcovi povolené aj prečerpanie na účte, ktoré mohol realizovať prostredníctvom debetnej platobnej karty Štandard.PK MasterCard. Povolené prečerpanie (povolený debet o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte) mu bolo poskytnuté na obdobie 12-ich mesiacov. Pre prípad vzniku nepovoleného prečerpania bola dojednaná možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky po predchádzajúcej upomienke s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdŕžaní. Vzhľadom na porušenie dojednaných podmienok povoleného prečerpania VÚB, a.s. dňa 6.9.2006 vyhlásila mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, čím sa stal splatným celý dlh. Následne zmluvou zo dňa 8.12.2006 Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu na navrhovateľa a navrhovateľ dňa 26.5.2009 uzavrel s odporcom „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, v zmysle ktorej odporca uznal dlh v celkovej výške 3.791,41 € a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 20 € od 20.5.2009. Obsahom tejto dohody bola aj rozhodcovská doložka.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah účastníkov o spotrebiteľských úveroch s výnimkou ust. . Táto skutočnosť však sama osebe nevylučuje, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.

V zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte (30.12.2005) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd správne posúdil právny vzťah účastníkov ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a správne zisťoval prípadnú existenciu neprijateľných podmienok v samotnej zmluve, ako aj v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Z formy a obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.5.2009, uzavretej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnil.

Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a dohoda o uzavretí rozhodcovskej doložky ako dvojstranné právne úkony. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky a uznania záväzku, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu označenú ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku.

Jednoznačne možno uzavrieť, že nebol to odporca, ktorý mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jeho postavenie ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov navrhovateľa z úverovej zmluvy.

Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.5.2009 odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov, keď pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach (ponuky splátok) vynútil na odporcovi uznanie záväzku, čím zhoršil jeho postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby. Jeho pohľadávka bola pritom v čase uznania už splatná a nebola ešte premlčaná (pohľadávka sa stala splatnou dňa 6.9.2006 a dohoda bola uzavretá dňa 26.5.2009) a mohol ju preto uplatniť žalobou na súde. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom navrhovateľa bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže používať súdnu ochranu podľa Obč. zák..

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je dojednanie o uznaní dlhu neplatné, z ktorého dôvodu bolo preto dôvodné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu. Keďže pohľadávka sa stala splatnou dňom 6.9.2006 a žalobou bola uplatnená na súde dňa 16.11.2011, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu nebolo možné premlčané právo navrhovateľovi priznať v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obč. zák..

Súd prvého stupňa teda rozhodol vecne správne, ak návrh na začatie konania zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania účastníkov, vrátane trov vedľajšieho účastníka.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do konania písomným podaním doručeným súdu dňa 20.12.2011 a po doručení návrhu na začatie konania s prílohami doručil súdu podanie vo veci samej dňa 22.5.2012, v ktorom vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku s podrobnou argumentáciou.

Práve v dôsledku tejto námietky súd návrh na začatie konania zamietol.

Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva odporcu, keď poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech odporcu. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Nemožno tiež prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľa, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke navrhovateľa ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu ( ) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom ( ). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani neukladá takému združeniu (porovnaj najmä citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 v spojení s je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k , osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad , resp. , ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovaného), a to s poukazom na ust. .

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta,

ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ust.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane.

Odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odporca si náhradu trov neuplatnil, preto o trovách odporcu odvolací súd nerozhodoval.

Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.2.2013 vo výške 151,05 € vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 4.120,53 € v zmysle ust. vyhl. č. , z režijného paušálu za tento úkon vo výške 7,81 € podľa cit. vyhl. a z 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v zmysle cit. vyhl., čo v danom prípade predstavuje 31, €, spolu 190, €.

V zmysle ust. navrhovateľ je povinný zaplatiť tieto trovy k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.