Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/80/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému E. K. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 15. 5. 2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 7. októbra 2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. K..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 15. 5. 2013 bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre skutky, ktorý mal spáchať tak, že

1/ obžalovaní E. K., N. D., S. F. a ml. T. Q. dňa 9. 11. 2012 v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. v Rožňave na ulici Letnej pod vplyvom alkoholických nápojov najprv obžalovaní E. K. a N. D. fyzicky napadli S. W. tak, že ho obžalovaný E. K. zhodil na zem a obžalovaný N. D. ho viackrát kopol do hornej časti tela a najmenej raz do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený utrpel pomliaždenie ľavej ušnice bez práceneschopnosti a následne všetci štyria obžalovaní fyzicky napadli D. J. tak, že ho zhodili na zem, kde ho opakovane bili päsťami a kopali do hlavy, čím mu spôsobili zranenia a to viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy s dobou liečenia do 10 dní a obžalovaný E. K. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený D. J. utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloku mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti ľavého laloka mozgu s dobou liečenia až doposiaľ,

2/ obžalovaný E. K. dňa 25. 10. 2012 v čase okolo 20.00 hod. v pohostinstve Belito na ulici Zlatej v Rožňave, pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tam sediaceho A. K. tak, že ho najmenej raz udrel hlavou - čelom do jeho tváre a najmenej dvakrát ho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil obojstranné pomliaždeniny tváre, okoloočnicovú krvnú podliatinu vpravo a odreninu na chrbte nosa s dobou liečenia do 7 dní.

Bol mu za to podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol roka nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd uložil všetkým obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX škodu vo výške 307,60 eur a obžalovanému E. K. uložil povinnosť uhradiť mu škodu vo výške 3 152,90 eur.

Podľa uložil obžalovanému E. K. uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, Košice, IČO : 35 937 874 škodu vo výške 3 569,29 eur a Zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s., Cintorínska 5, Nitra, IČO : 35 942 436 škodu vo výške 27,11 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom nie je spokojný, pretože sa necíti byť vinným zo skutkov tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa. V bode 1/ rozsudku pokiaľ posudzoval jeho konanie ako zločin ublíženia na zdraví považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny a vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov jednostranne v jeho neprospech. Podľa jeho názoru z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s rozpormi vo výpovediach ostatných obžalovaných s prihliadnutím na objektívne dôkazy a výpovede svedkov. Má zato, že dôkazy, na základe ktorých súd uznal jeho vinu náležite nevyhodnotil a neprihliadol pri ich hodnotení na ich rozpornosť a pokiaľ ide o rekonštrukciu, ktorá bola podľa jeho názoru vykonaná nezákonne, tak túto súd vyhodnotil i napriek námietkam ako zákonnú a vykonanú v súlade s . Podľa jeho názoru znalecký posudok K.. S. P., ktorý v svojom odvolaní podrobne rozvádza je rozporný, najmä čo sa týka možnosti vzniku zranenia poškodeného pádom. Namieta výpovede svedkov, na ktoré podrobne poukazuje a ktoré sú podľa jeho názoru účelové v snahe pomôcť obžalovanému F.. Na základe doteraz vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť skutok tak, ako je popísaný v napadnutom rozsudku v bode 1/, pretože sú v ňom pochybnosti a nie je možné uznať jeho vinu zo zločinu podľa Tr. zák.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ rozsudku, vzhľadom na stupeň nebezpečnosti jeho konania, následky, mieru zavinenia a pohnútku navrhol posudzovať ako priestupok, alternatívne navrhuje posúdiť, či súd správne rozhodol o tom, že skutok pod bodom 1/ rozsudku kvalifikovaný ako prečin výtržníctva nie je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu výtržníctva s prihliadnutím na objektívnu a subjektívnu súvislosť so skutkom v bode 2/ rozsudku. Podľa jeho názoru mali byť skutky v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku posudzované ako pokračovací prečin výtržníctva spáchaný čiastočne v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví a súd nemal ukladať trest v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. za použitia asperačnej zásady.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho odvolaniu, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o vine a výroku o treste v zmysle , b, , , a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na podrobne písomnom zdôvodnení odvolania v celom rozsahu a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Splnomocnenec poškodeného sa nevyjadril.

Krajský prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, pretože napadnutý rozsudok je správny a zákonný vo všetkých výrokoch. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného E. K..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 T.r por. dospel k správnemu a zákonnému záveru, že skutky sa stali tak, ako sú popísané a ustálené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, vrátane úpravy skutku v bode 1/, čím obžalovaný Eugen K. aj podľa názoru krajského súdu naplnil v bode 1/ rozsudku všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keď poškodenému D. J. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku pojmové znaky výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže v pohostinstve, teda na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol iného.

Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a aj podľa názoru krajského súdu z nich možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný Eugen K. spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Veľmi podrobne sa okresný súd zaoberal a vyrovnal s obhajobou obžalovaného E. K.. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný v prípravnom konaní využil právo nevypovedať a následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bol obžalovaný F., ktorý poškodenému J. dvakrát alebo trikrát udrel hlavu o betón, hneď na to malo prichádzať policajné auto a potom, ako sa všetci rozutekali, pristúpil k poškodenému, čupol si k nemu, chytil poškodeného za hlavu a prisunul ho k sebe. Práve vtedy sa krv poškodeného mala dostať na jeho odev, čo mali vidieť aj jeho matka E. K. a svedkyňa I. I..

Správne však okresný súd zhodnotil, že túto verziu obžalovaného nepotvrdila ani jeho matka E. K. a ani blízka priateľka I. I.. I. K. síce na hlavnom pojednávaní tvrdila, že k poškodenému J. sa rozbehol obžalovaný F., ktorý ho dobehol a udrel päsťou do tváre a po údere, keď bol poškodený na zemi, mu dvakrát udrel hlavou o zem, avšak zároveň uviedla, že poškodený ostal ležať na zemi a jej syn, obžalovaný K. len stál za ním a nechytil ho, pretože mu povedala, že netreba s ním hýbať. V tejto súvislosti zároveň okresný súd správne vyhodnotil s poukazom na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ jej výpoveď ako nevierohodnú, pretože krv poškodeného by sa nemohla dostať na odev obžalovaného, pričom zároveň v prípravnom konaní svedkyňa túto skutočnosť netvrdila, čo odôvodnila tým, že sa bála a myslela si, že obžalovaný sa prizná sám. Obdobne správne ako nehodnovernú zhodnotil okresný súd aj výpoveď svedkyne I. a to vzhľadom na podstatné rozporné tvrdenia v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, na ktoré okresný súd podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Za týchto okolností v úzkej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi tak nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní prispôsobil už vykonanému dokazovaniu, aby sa zbavil trestnej zodpovednosti a aby táto výpoveď čiastočne zodpovedala popisu mechanizmu vzniku zranenia zo strany svedkyne T. a predovšetkým znalca K.. P., ktorý tak v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne popísal mechanizmus vzniku najzávažnejšieho poranenia poškodeného a to zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloku mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti laloka mozgu.

Vo vzťahu k uvedenému považuje aj krajský súd za potrebné uviesť, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranenia boli údery hlavy o betón, pričom o týchto úderoch ako jediná od samého začiatku trestného stíhania tvrdila len svedkyňa O. T., podľa ktorej to bol obžalovaný K., ktorý udieral hlavu poškodeného o betón. Vychádzajúc aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, podľa ktorého boli nájdené krvné stopy poškodeného na nohaviciach, bunde a tričku obžalovaného K., nemal ani krajský súd dôvod pochybovať o hodnovernosti jej tvrdení.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu ani krajský súd nezistil žiadne rozpory v písomne podanom posudku a výpovedi znalca K.. P. na hlavnom pojednávaní a stotožnil sa so záverom okresného súdu, že nebolo potrebné vykonať kontrolné dokazovanie, resp. že pre pribratie iného znalca neboli splnené zákonné podmienky podľa Záverom vo vzťahu k skutku 1/ napadnutého rozsudku a namietanej rekonštrukcii krajský súd podotýka, že pre vyslovenie záveru o vine obžalovaného svedčí dostatok dôkazov aj bez prihliadnutia na tento úkon.

Podrobne sa okresný súd vysporiadal s vinou obžalovaného E. K. aj vo vzťahu ku skutku 2/ rozsudku. Jeho obhajobu spočívajúcu v tom, že poškodeného K. fyzicky nenapadol, vyhodnotil aj krajský súd ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a to vzhľadom na výpovede svedkov K. N., W. X., J. X. a K. J., z ktorých jednoznačne vyplynulo, že to bol obžalovaný, kto v pohostinstve fyzicky napadol poškodeného, pričom nebol dôvod pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter a spôsob spáchania skutku sa krajský súd nestotožnil s názorom obhajoby o posúdení konania obžalovaného ako priestupku. Zároveň pre úplnosť krajský súd dodáva, že sa nestotožnil ani s názorom obhajoby, že vo vzťahu ku skutku 1/ ide o pokračujúci prečin výtržníctva a to vzhľadom na absenciu subjektívnej súvislosti, ktorá spočíva v uskutočňovaní rovnakého zámeru, vzhľadom na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v skutku 1/ rozsudku predovšetkým ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

Veľmi podrobne sa okresný súd zaoberal vo vzťahu k výroku o treste osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom, vrátane podrobného poukázania na skutočnosť, že v čase od 1. 10. 2010 sa dopustil 16 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, proti verejnému poriadku a proti majetku a na skutočnosť, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, pričom rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 26. 7. 2010 bol uznaný vinným ako mladistvý zo spolupáchateľstva zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov s tým, že v dobe tohto podmienečného odsúdenia spáchal ďalšiu trestnú činnosť a na základe uznesenia zo dňa 28. 11. 2012 bolo vyslovené, že sa neosvedčil a uložený trest vo výmere 16 mesiacov vykoná.

Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol roka, tento trest aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá všetkým zásadám ukladania trestov a spĺňa všetky kritériá tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Pokiaľ ide o použitie asperačnej zásady krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa veľmi správne a v súlade s publikovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. vychádzal z dolnej hranice trestnej sadzby 4 rokov, ktorá je dolnou hranicou v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 Tr. zák. Pre úplnosť v tejto súvislosti krajský súd dodáva, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, páchanie druhovo rovnakej trestnej činnosti, spôsob spáchania skutkov v predmetnej trestnej veci a v neposlednom rade vzhľadom na spôsobený následok v bode 1/ rozsudku, by bol trest uložený v tejto výmere zákonným a spravodlivým aj bez použitia asperačnej zásady.

Nezistiac žiadne pochybenie ani vo vzťahu k ďalším výrokom napadnutého rozsudku, krajský súd ako odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.