Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/63/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti súd o maloletého Q. A., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č., W.Á. XXX/XX, toho času bytom X. Č.. X a R. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. V., Ž. XXX/X, v konaní o návrhu na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Košice - okolie 21. 3. 2013 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného, lebo v januári 2013 sa mu s priateľkou narodila dcéra. Bol dočasne práceneschopný a dlhšiu dobu je nezamestnaný. Výživné žiadal znížiť na 30 eur mesačne.

Navrhovateľ na pojednávaní vypovedal, že je nezamestnaný od 15. 4. 2013. Nepoberal dávky v hmotnej núdzi a ani podporu v nezamestnanosti. Bol vyradený z evidencie úradu práce, lebo sa tam nedostavil. Prišiel až posledný deň a už bolo neskoro. Býva na adrese X. X, okres K.J. - Y.. Naposledy robil na sezónnych prácach a aj teraz by mal ísť na nejaké sezónne práce. Bolo to len na dohodu. Priateľke sa narodilo v januári 2013 dieťa, poberá rodičovský príspevok 220 eur a on žije u svojej priateľky v rodinnom dome, ktorý prenajal priateľkin otec. Priateľkin otec platí aj všetky náklady na bývanie, nájom aj energie. Pomáhajú aj jeho rodičia, najmä čo sa týka malej dcéry. Výživné platia jeho rodičia, lebo je stíhaný za zanedbanie povinnej výživy voči maloletému Q. A.. Rodičia za neho zaplatili väčšiu časť výživného a majú zaplatiť aj zvyšok. V minulosti bol zamestnaný vo viacerých firmách. Bol 8 mesiacov práceneschopný niekedy v rokoch 2010 až 2011. V súčasnosti nemá žiadny príjem. Má len to, čo mu pomôžu rodičia. Má záujem o kontakt so synom, ale načo by som chodil z Košíc takú diaľku, keď príde a neotvoria mu. Aj jeho rodičia chceli vidieť syna a keď šla mama na vyšetrenie do Martina tak sa tu zastavili, ale so synom sa im stretnúť nepodarilo. On nemá na matku žiadny kontakt.

Odporkyňa na pojednávaní vypovedala, že od rozvodu v roku 2011 sa zamestnala a jej čistá priemerná mzda je okolo 370 eur. Z toho je cestovné do Ružomberka a späť 50 eur, lebo do práce dochádza. Z týchto peňazí musí vyžiť ona a jej syn. Stále býva u rodičov v byte. Rovnako ako v čase rozvodu, ale teraz im platí 200 eur mesačne na bývanie a nejaké drobné nákupy ako chlieb a podobne. Pokiaľ ide s mamou na veľký nákup tak si to delia. Syn začal chodiť do škôlky, kde mu prispieva na stravu 30 eur mesačne. Školné je 12 eur mesačne. Každý druhý mesiac býva chorý a náklady za lieky, čaje a vitamíny sú okolo tých 7 až 15 eur v tom mesiaci, keď je chorý. Polročne sa v škôlke platí poplatok 20 eur za pomôcky pre deti a to čo pre deti potrebujú. Polročne kupuje do škôlky približne za tých 15 až 20 eur hygienické potreby - toaletný papier, zubnú pastu, zubnú kefku a pod. Syn má aj životné poistenie za

152 eur ročne. Syn má problémy s očami a začal nosiť okuliare, za čo zaplatila 80 eur. O polroka má ďalšiu kontrolu. Nevie odhadnúť, či bude potrebné kupovať nové sklíčka. Syn potrebuje aj oblečenie a odhadom je to tak 100 eur za tri mesiace. Do toho sa snaží zmestiť. Otec sa o syna nezaujíma. Prakticky je to tak od jeho jedného roku veku. Prípadne jeden a pol roku veku. Syn má plánovanú operáciu. Budú mu vyberať mandle. Pôjde aj na vyšetrenie na alergiológiu, lieky zatiaľ neužíva v tejto súvislosti žiadne. Otcovi v styku so synom nebráni. On má súdom určené, kedy sa má s maloletým stretávať. V tom čase je so synom doma, alebo niekde blízko domu. V byte sú piati a stále je niekto doma. Nesúhlasí so znížením výživného, lebo náklady na syna ešte stúpli. Otec sa vôbec nezaujíma napríklad o to, či má malý topánky a podobne.

Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, lebo otec sa správa nezodpovedne, nenašiel si zamestnanie, nespolupracoval s úradom, čím stratil možnosť požiadať o dávky v hmotnej núdzi.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-29, najmä rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 11. 2010 č.k. -30, lustráciou zo sociálnej poisťovne - zamestnávateľa odporkyne čl. 14, správou Sociálnej poisťovne, pobočky Košice čl. 22, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice čl. 24, 26, 27, rodným listom maloletej V. A., ktorého fotokópia je v spise na čl. 28, potvrdením o príjme odporkyne čl. 29, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. .

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:

o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR

(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

( rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

§ 75 ZR

(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (veta prvá).

§ 78 ZR

( a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom konania je zmena výživného - zníženie výživného na návrh otca maloletého dieťaťa. Súd skúmal zmenu pomerov na strane rodičov i maloletého dieťaťa, pre účely konania o znížení výživného.

Naposledy súd rozhodol o výkone rodičovských práv v rozsudku o rozvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 11. 2010 č.k. -30, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Maloletý Q. A. bol zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Súd určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť na výživu po 100 eur mesačne. Súd upravil styk otca s maloletým (v soboty párneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod.). Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. 12. 2010. V čase konania o rozvode nežili rodičia maloletého v spoločnej domácnosti. Matka s dieťaťom žila v byte u svojich rodičov, ktorým mesačne prispievala na bývanie a stravu po 100 eur mesačne. Jej príjmom bol rodičovský príspevok

vo výške 256 eur mesačne a rodinné prídavky 21,09 eur. Otec maloletého bol nezamestnaný, jeho služobný pomer s Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Ž. sa skončil 5. 8. 2010 na žiadosť otca maloletého dieťaťa (lebo sa chcel vrátiť do Košíc a zamestnávateľ ho tam nechcel preložiť). Príjem mal len z brigád, podľa jeho vyjadrenia 110 eur mesačne. Žil u svojich rodičov, ktorým mesačne platil za bývanie 100 eur. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletému Q. A., nar. XX. X. XXXX. V súčasnosti pribudla otcovi maloletého dieťaťa vyživovacia povinnosť k maloletej V. A., nar. XX. X. XXXX. Matka maloletého sa zamestnala, jej čistý priemerný mesačný zárobok je 333,88 eur v obchodnej spoločnosti GEPARD SK, spol. s r.o. so sídlom N. XXX, IČO: XXXXXXXX. Miesto výkonu práce matky maloletého je v T., kam denne dochádza a na jej mesačné náklady cestovné sú okolo 50 eur. Teda jej príjem sa od posledného rozhodnutia zvýšil o 77,88 eur (333,88 - 256) mesačne, ale súčasne sa jej zvýšili náklady na dochádzanie do zamestnania o cca 50 eur, teda reálne jej príjem od roku 2010 stúpol len o 27,88 eur. Otec maloletého dieťaťa je aj v súčasnosti nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Dňa 23. 7. 2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce v stanovenom termíne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, matkou maloletej V. A. (nar. XX. X. XXXX), ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku, všetky náklady na domácnosť hradí priateľka otca maloletého dieťaťa a jej otec, ktorý prenajal rodinný dom, v ktorom žijú otec maloletého dieťaťa Q. A. a jeho priateľka s dcérou V.. Všetky náklady na bývanie a energie hradí otec priateľky. Zameškané výživné na maloletého Q. uhrádzajú rodičia otca maloletého dieťaťa (navrhovateľa). Na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže začal navštevovať materskú školu, kde sú mesačné náklady na stravu: 30 eur, školné 12 eur, polročne náklady na pomôcky 20 eur, polročne hygienické potreby (toaletný papier, zubná kefka, zubná pasta a podobne) okolo 15 eur. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje zdravotnú pomôcku - okuliare, za ktoré matka v tomto roku zaplatila 80 eur s termínom ďalšej kontroly o pol roka. Maloletý býva často chorý, približne raz za dva mesiace, čo predstavuje doplatky za lieky, výživové doplnky okolo 12 eur v mesiaci, keď je maloletý chorý. Maloletý je objednaný na vyšetrenie u alergiológa a do budúcna má plánovanú operáciu - vybratie mandlí.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, maloletého a matky maloletého, ktoré by odôvodnili rozhodnutie súdu o znížení výživného. V konaní o znížení výživného súd neprehodnocuje dôkazy v čase posledného rozhodovania o výživnom, ale dokazovanie vedie k preukázaniu zmeny pomerov. V konaní o rozvode pri určení výšky výživného súd prihliadol k tomu, že otec maloletého sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. K 5. 8. 2010 sa skončil služobný pomer otca maloletého dieťa s Krajským riaditeľstvom Hasičského záchranného zboru v Ž., kde bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 773,42 eur, lebo odporcovi sa zdalo nevýhodne platiť podnájom za jednoizbový byt 230 eur mesačne, ale aj po zaplatení nákladov na bývanie by mu ostalo 543,42 eur mesačne. Súd vtedy vychádzal zo sumy, ktorá by mu zostala po zaplatení nájmu 543 eur mesačne. Na tomto sa nezmenilo nič ani v čase rozhodovania o znížení výživného, lebo otec prejavil maximálne nezodpovedný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti, keď bol z vlastnej viny vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 23. 7. 2013, hoci v tom čase mal už dve vyživovacie povinnosti. Takto je nielen bez nároku na podporu v nezamestnanosti, ale aj dávky v hmotnej núdzi. Podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti nemá žiadny príjem, teda si neplní vyživovaciu povinnosť k žiadnemu zo svojich maloletých detí, pritom o maloletého Q. A. sa žiadnym preukázateľným spôsobom nezaujíma. Deklaroval, že matka mu bráni v styku s maloletým dieťaťom, ktorý mal upravený súdom, čo matka dieťaťa poprela. Nebolo však sporné, že od rozhodnutia súdu o úprave styku sa odporca žiadnym preukázateľným spôsobom styku s maloletým nedomáhal. Len fakt narodenia ďalšieho dieťaťa a pribudnutie vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu automaticky nezakladá právo na zníženie výživného, pokiaľ táto skutočnosť nie je podstatnou zmenou pomerov na strane povinného rodiča. V prípade navrhovateľa k takejto zmene pomerov nedošlo, lebo ako bolo konštatované vyššie, vzhľadom na to, že nemá vôbec žiadny príjem, neplní si vyživovaciu povinnosť ani k jednému z maloletých detí a túto vyživovaciu povinnosť za neho plnia jeho rodičia (voči maloletému Q. A.), priateľka a rodičia priateľky, ktorá je matkou jeho maloletej dcéry (voči maloletej V. A.). Je na navrhovateľovi, aby sa choval tak, že si dokáže plniť svoje záväzky a povinnosti rodiča. Súd návrh na zníženie výživného zamietol z dôvodov uvedených vyššie s tým, že navrhovateľ sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, už v čase posledného rozhodovania a bol nezamestnaný, s tvrdeným príjmom z brigád 110 eur mesačne. Súd považuje za podstatné, že navrhovateľ nie je riadne evidovaný na úrade práce, z ktorej evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Je zjavné, že ani pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti nezmenilo prístup navrhovateľa k svojim rodičovským povinnostiam, najmä vyživovať maloleté dieťa. A z jeho spôsobu života je zrejmé, že nemá

prostriedky na vyživovanie žiadneho zo svojich maloletých detí, preto pribudnutie vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu nie je dôvodom pre zníženie výživného na prvé z maloletých detí.

Podľa žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).