Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-292-2010.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/292/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bratislave IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľky: Q. Z., Z. N. XX, Z., štátny občan SR, proti odporcovi: W. Z., Z. H. G. Z., G., H., XXXX M.-W., G., štátny občan G. L. zastúpený T. N. K., B. Okresného M. Z. O., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov pre čas po rozvode k maloletej V. J. Z., I.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ul.Vazovova č.7/A, Bratislava takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov Q. Z., L. Y., nar. XX.XX.XXXX F. W. Z., rodeného Z., I.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX O. M., W., G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika, vo zväzok T., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletú V. J. Z., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matke Q. Z., ktorá maloletú dcéru bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca W. Z. je povinný prispievať na výživu maloletej V. J. Z., I.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk otca W. Z., I.. XX.XX.XXXX s maloletou V. J. Z., I.. XX.XX.XXXX sa neurčuje.
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 03.09.2010 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a úpravu práv a povinnosti k maloletej dcére na čas po rozvode tak, aby súd maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 170 eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že odporca žije v inom štáte, majú rozdielne názory na život rodiny. Odporcove záujmy sú len kamaráti a iné ženy, stále mal známosti s inými ženami a po celý čas jej bol neverný. Odporca nemal záujem ani o spoločnú dcéru. Nevideli sa vyše dvoch rokov, nenavštevujú sa, nežijú v spoločnej domácnosti. S odporom sa zoznámila, keď bola na dovolenke v G.. Zo začiatku bol milý, pozorný, ale keď podpísali sobášne papiere zmenil sa na arogantného, agresívneho, stále bol nahnevaný, krik, hádky a bitky boli stále. Keď bola na návšteve u jeho rodiny najskôr sama a po narodení dcéry aj s dcérou, nikdy na dcéru neplatil žiadnou čiastkou na výživu. Odporca sa neženil z lásky, ale jeho dôvod bol, aby sa dostal do Európy, nakoľko vo Francúzsku, Taliansku má rodinu a známych a ako slobodný mal problémy vycestovať. Jeho predstavy boli, že keď sa ožení za Európanku bude môcť
vycestovať. Manželstvo prestalo plniť svoje základné funkcie, začalo byť iba formálnym zväzkom medzi manželmi.
Odporca nepreberal zásielky doručované súdom na jeho známu adresu v cudzine, a preto súd požiadal o doručovanie písomností a výsluch prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti G. L. diplomatickou cestou prostredníctvom Veľvyslanectva SR O. N.K., nakoľko doručovanie písomností nebolo vybavené a nedostal žiadne správy od tuniských orgánov, súd v zmysle § 29. ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovil odporcovi na konanie opatrovníčku.
V priebehu konania navrhovateľka predložila súdu predvolanie k súdu prvej úrovne v W. (G.) s tým, že sa predvoláva k jednaniu pre rodinné záležitosti na termín 04.06.2012, aby zaujala svoje stanovisko. Z predloženého predvolania súd zistil, že odporca dňa 02.04.2012 podal návrh proti Q. Y. ?? (navrhovateľka v tomto konaní) na náhradu škody vo výške 500 dinárov za hmotnú a duševnú ujmu spôsobenú zdĺhavým očakávaním manželky a nemožnosťou kontaktu s ňou. V predvolaní sa uvádza cit.: „...vzhľadom ku škodám, ktoré takto navrhovateľovi vznikli, nemá navrhovateľ inú možnosť, než žiadať o rozvod manželského vzťahu medzi ním a predvolanou...“ (č.l. 59).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 25P 214/2009, sobášnym listom, rodným listom maloletej V. J. Z., oboznámil sa s príjmom navrhovateľky a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe dokazovania súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX O. M., W., G.. Navrhovateľka je slovenskej národnosti, štátna príslušníčka SR, odporca je štátny občan G.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka má bydlisko na ulici N. XX, Z. - X. I. O., SR a odporca má bydlisko H. G. Z., G., H., XXXX M.-W., G., čím je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV.
Z rodného listu v knihe narodení matričného úradu Mestská časť Bratislava - I. W. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie maloletej V. J. Z., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX z otca W. Z., L.. Z. a z matky Q. Z., rodená Y..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom po uzavretí manželstva v G. žila asi rok a pol. Bývala na dedine ďaleko od mesta a manžel nechodil domov a ona tam bola zatvorená s matkou odporcu a jeho dvomi bratmi. Manžel nemal záujem o ňu a má za to, že jeho sobáš s ňou bol vypočítavosť, aby mohol cestovať do Európy, bol to jeho jediný cieľ. Bola veľmi nešťastná, musela byť stále len doma, musela sa starať sama o dcéru, musela sa prispôsobiť ich mentalite, bola ďaleko od rodiny a preto sa rozhodla, že už ďalej takto nemôže žiť. Prvýkrát, keď chcela odísť domov na Slovensko, manžel jej zobral letenky a nepustil ju. Z G. odišla spolu s maloletou dcérou v júli 2008 na Slovensko a odvtedy žije s dcérou sama u svojho otca. Od ich príchodu na Slovensko otec ich dieťaťa jej neposlal žiadne peniaze, povedal jej, že na Slovensko sa nedá posielať. Manžel nikdy nebol na Slovensku, nemá záujem o ňu ani o dcéru. V súčasnosti je nezamestnaná, občas sa jej podarí zohnať brigádu. Od júla 2010 nemala žiaden príjem a až v júni 2011 jej boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 94 eur mesačne. V období, keď nemala žiaden príjem jej finančne pomáhal jej otec a taktiež predala všetky šperky. Dcéra od 05.09.2011 navštevovala materskú školu a od 01.09.2013 navštevuje prvý ročník základnej školy. Jej mesačný príjem je 94 eur a rodinné prídavky vo výške 23 eur. K odporcovi nemá žiaden vzťah, nič k nemu necíti.
Kolízny opatrovník sa k návrhu pripojil a v prípade, že súd manželstvo rozvedie navrhol, aby maloletá dcéra V. J. Z. bola zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko sa aj v súčasnosti o dieťa stará a určiť vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 80 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že otec žije v G., navrhol, aby súd styk otca s dieťaťom neupravoval.
Súd z internetových stránok zistil, že priemerný plat obyvateľa Tuniska sa pohybuje od 300,- do 600,- tuniských dinárov, čo v približnom prepočte je 187,- až 375,- eur mesačne.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, o uspokojenie potrieb rodiny, založenej manželstvom, sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodovaní, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov podľa § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.
Súd na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaní, osobitne z výsluchu navrhovateľky a predvolania navrhovateľky na súd O. W. ( č.l. 59) dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si nemôže plniť svoj účel a od účastníkov už vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynuli príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania. Príčinami narušenia vzťahov a rozvratu ich manželstva sú rozdielne názory na manželské spolužitie, rozdielne mentality. Zo stany odporcu súd má za to, že sobáš so ženou zo Slovenska (Európy) mal byť pre neho jednou z možností cestovania, prípadne aj podnikania na európskom kontinente. Navrhovateľka sa nevedela prispôsobiť zvykom, t.j. postaveniu ženy v krajine, kde žila, v G., čo viedlo k opakovaným hádkam, konfliktom až fyzickému napádaniu odporcom. Taktiež samotný postoj, názor odporcu na manželstvo, napokon spôsobili citové odcudzenie medzi účastníkmi ako manželmi. To viedlo k ukončeniu spolužitia manželov, ktoré sa vzhľadom na okolnosti, poukazujúc na postoj odporcu a vážnosť jeho rozhodnutia s navrhovateľkou sa rozviesť, sa stalo s odstupom času nezvratným.
Z dokazovania v konaní je zjavné, že medzi účastníkmi je hlboký rozvrat, majú rozdielne názory na financovanie, výchovu a vedenie domácnosti, spolužitie ženy a muža. Manželia spolu vôbec nežijú, nevedú spoločnú domácnosť od odchodu navrhovateľky z G., t.j. od júna 2008 na Slovensko. Každý žije samostatne, navrhovateľka na Slovensku a odporca v G., každý má svoj život. Pre úplné vzájomné citové odcudzenie nie sú predpoklady na obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ust. § 113 ods. 1 O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec sa o maloletú dcéru nezaujíma, žije O. G. a maloletá dcéra od príchodu na Slovensko je vo výchove a opatere matky, matka sa o maloletú dcéru riadne stará, prostredie u matky najlepšie vyhovuje pre jej zdravý vývoj a rozvoj jej osobnosti, a preto súd zveril do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 80 eur mesačne, ktoré výživné považuje za primerané veku a potrebám maloletej, ktoré nemá žiadne mimoriadne výdavky a navštevuje 1. ročník základnej školy. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal najmä z potrieb a s tým súvisiacich nákladov maloletej primeraných k jej veku, preukázaných príjmov matky a zisteným priemerným zárobkom v G., nakoľko konkrétnu výšku príjmu otca a jeho majetkové pomery sa zistiť nepodarilo. Súd dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané a zodpovedá potrebám dieťaťa.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou dcérou pochádzajúcou z manželstva, súd vychádzal z prejavov účastníkov a vzhľadom k tomu, že otec žije v G. a taktiež k veku maloletej dospel k záveru, že styk nie je potrebné určiť a preto rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísaný súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak odporca-povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko.