Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/513/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Molitan, a. s., Mládežnícka ul. č. 3356, Břeclav, Česká republika, zast. advokátom JUDr. I. Piotrom Giebelom, Sladovnícka ul. č. 22, Trnava, proti žalovanému: A.. Z. A. - I., I. G.U. Q.. Č.. XX, I., o 13 000 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 16. mája 2013 č. k. - 78, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám advokáta JUDr. I. Piotra Giebela trovy odvolacieho konania 294,95 eur do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 000 eur s 9 % úrokami z omeškania zo sumy 5 500 eur od 1. 12. 2010 do zaplatenia, s 9 % úrokami z omeškania zo sumy 5 500 eur od 1. 2. 2011 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 2 335,64 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol konateľom právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Molitan Slovakia, spol. s r. o. a v období od februára 2009 do augusta 2009 postupne z účtu/pokladne tejto spoločnosti vybral sumu 11 000 eur tak, ako to vyplýva z trestného oznámenia podaného na žalovaného dňa 23. 6. 2010. Spoločnosť Molitan Slovakia, spol. s r. o. zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. 8. 2010 túto pohľadávku postúpila žalobcovi. Dňa 23. 9. 2010 účastníci konania uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorá bola uzavretá na návrh žalovaného. V čl. I. bod 1.3 Dohody o urovnaní dlžník

- žalovaný uznal čo do rozsahu a výšky predmetný dlh 11 000 eur a v čl. II. bod 2.1 sa zaviazal sumu 11 000 eur zaplatiť žalobcovi v 2 splátkach a to sumu 5 500 eur do 31. 11. 2010 a sumu 5 5000 eur do 31. 1. 2011. V čl. II. bod 2.3 dohody sa účastníci dohodli, že ak dlžník - žalovaný neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas, stáva sa zročným celý dlh a žalobcovi vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000 eur. Žalovaný dlh 11 000 eur žalobcovi doposiaľ nevrátil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú obranu žalovaného, že Dohodu o urovnaní uzavrel v časovej tiesni a pod stresom a v čase jej podpisu sa psychicky zrútil, bral silné antidepresíva. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že gramatická a štylistická realizácia návrhu žalovaného na uzavretie Dohody o urovnaní nevykazuje znaky toho, že by ju žalovaný uzavrel v duševnej poruche. Už samotná skutočnosť, že sám žalovaný inicioval uzavretie Dohody o urovnaní svedčí o tom, že si bol vedomý právnych následkov svojho konania a snažil sa ich najmä s ohľadom na trestné konanie vedené proti nemu právne relevantným spôsobom riešiť. Tvrdenie žalovaného o tom, že Dohodu o urovnaní uzavrel pod nátlakom zo strany žalobcu je nelogické vzhľadom na to, že on sám inicioval jej uzavretie. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že Dohoda o urovnaní je platným právnym úkonom, keďže bola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.) a pri jej uzavieraní žalovaný nekonal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným (§ 38 ods. 2 Obč. zák.). Zmluvná pokuta 2 000 eur nie je podľa názoru súdu prvého stupňa po zohľadnení okolností prípadu a vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti neprimerane vysoká a je teda primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti žalovaného. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13 000 eur pozostávajúcu z dlhu žalovaného 11 000 eur a zo zmluvnej pokuty 2 000 eur. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že celá suma 11 000 eur bola použitá v súlade s pokynmi jeho nadriadeného - majiteľa spoločnosti, ktorej bol konateľom. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu nepovolil, aby sa nechal zastúpiť právnym zástupcom. Právny zástupca žalobcu zneužil jeho zlý psychický stav, do ktorého sa dostal v dôsledku straty zamestnania a podvodným spôsobom získal jeho podpis pod Dohodu o urovnaní.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Uznaním dlhu v zmysle Obč. zák. nezaniká pôvodný záväzok dlžníka a ani nevzniká nový, ale zakladá sa ním vyvrátiteľná právna domnienka ( ), že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu teda uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo že inak zanikol, musel by to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka ohľadom dlhu v tej výške, v akej bol uznaný.

Dohoda o urovnaní z 23. 9. 2010 obsahuje v čl. I. bod 1.3. uznanie dlhu 11 000 eur zo strany žalovaného v zmysle § 558 Obč. zák. Uznaním dlhu sa založila právna domnienka jeho existencie ku dňu 23. 9. 2010 a žalovaného preto zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že predmetný dlh nevznikol. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Jeho tvrdenie, že sumu 11 000 eur použil v súlade s pokynmi nadriadeného na kúpu darov a iných pozorností pre banky a štátne inštitúcie v Maďarsku, nebolo ničím preukázané. Sám žalovaný nenavrhol výsluch jeho nadriadeného B. D. ohľadom jeho tvrdení (viď výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 16. 5. 2013 na č. l. 74).

Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by Dohoda o urovnaní trpela takými vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Samotná tá skutočnosť, že ju žalovaný prípadne uzatvoril v časovom strese, nemôže spôsobiť jej neplatnosť. Nebolo tiež preukázané, že by ju žalovaný uzavrel v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným ( § 38 ods. 2 Obč. zák. ). V tomto smere odvolací súd poukazuje na str. 4 posledný odsek a str. 5 prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku. K tomu odvolací súd dodáva, že sám žalovaný na pojednávaní dňa 16. 5. 2013 vypovedal, že v čase podpisu Dohody o urovnaní si uvedomoval jej obsah, ale „chcel mať od všetkého pokoj a preto takpovediac rezignovane na takúto dohodu pristúpil“. Už z toho vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že v čase uzavretia Dohody o urovnaní a teda aj v čase uznania dlhu, ktorý je jej súčasťou, netrpel žiadnou duševnou poruchou, ktorá by bola relevantná z hľadiska § 38 ods. 2 Obč. zák.

Možno teda zhrnúť, že uznanie dlhu obsiahnuté v Dohode o urovnaní je platným právnym úkonom a založila sa ním právna domnienka existencie dlhu žalovaného 11 000 eur ku dňu 23. 9. 2010. Žalovanému sa nepodarilo túto právnu domnienku vyvrátiť. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že tento dlh žalovaný doposiaľ žalobcovi nevrátil.

Žalovanému nič nebránilo, aby splnomocnil na svoje zastupovanie vo veci právneho zástupcu či už z radov advokátov alebo osobu s právnickým vzdelaním. Žalovaný nepožiadal, aby mu súd ustanovil advokáta v zmysle Ak by tak aj urobil, súd prvého stupňa by nemohol postupovať v zmysle , keďže uznesením z 1. 10. 2012 č. k. - 51 žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Zo zápisnice o pojednávaní zo 16. 5. 2013 vyplýva, že žalovaný sa sám obrátil na Centrum právnej pomoci, ktoré mu oznámilo, že na bezplatnú právnu pomoc nemá nárok. Za tohto stavu nemožno súdu prvého stupňa vytýkať, že neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania konaného dňa 16. 5. 2013 za tým účelom, aby si zabezpečil advokáta na svoje zastupovanie.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 287,14 eur podľa vyhl. č. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 7,81 eur advokátska odmena právneho zástupcu žalobcu predstavuje 294,95 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.