Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-126-2013.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obžalovaného M. H. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. októbra 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaní
1) M. H. st., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom Z. XX, O., sústružník,
2) M. H. ml., nar. XX. XX. XXXX v C. N., trvale bytom Z. XX, O., prechodne bytom H.. T. X, O., zámočník,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
dňa 01. 09. 2012 v čase okolo 22.30 hod. v O. na H. ulici pred pohostinstvom P. po predchádzajúcom konflikte napadli poškodeného Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. S. XXX, tak, že ho bili rukami a kopali nohami do oblasti hlavy a tela, čím mu spôsobili ľahký otras mozgu, pomliaždenie hrudnej steny a chrbta, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní najmenej 7 dní,
t e d a
spoločným konaním sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustili výtržnosti tým, že napadli iného,
č í m s p á c h a l i
prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona každý jeden k peňažnému trestu vo výmere 300 (tristo) €.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Obžalovaní M. H. st. a M. H. ml. na hlavnom pojednávaní učinili každý osobitne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sú nevinní, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných M. H. st. a ml., výsluchom svedkov Z. Z., F. Z., G. M. Z., D. Z., M. A., A. C. a Z. Z., výsluchom znalca MUDr. F. Sokola, A.., podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný M. H. st. uviedol, že so synom a dcérou a synovou priateľkou sedeli pri stole v pohostinstve P.. Poškodený Z. Z., ktorého predtým nepoznal, padol na jeho syna, bol opitý, potácal sa. Nijak na to nereagovali. Obžalovaný si išiel von zapáliť, poškodený bol tiež vonku, a to sám. Začal do obžalovaného vŕtať, t.j. slovne doňho zapáral, akoby sa chcel biť. Obžalovaný nevedel zopakovať, čo konkrétne hovoril. Ani na zapáranie poškodeného nijako nereagoval. Následne vyšiel von aj syn obžalovaného. Niekto udrel obžalovaného do nosa nejakým predmetom, nie päsťou. Nevie, kto bol útočníkom. Hneď nato videl, ako jeho syn leží na zemi, úder nevidel. V momente všetci utiekli preč, nevie, koľkí boli a kto to bol, ale viac ako jedna osoba.
Obžalovaný M. H. ml. využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Vtedy uviedol, že opitý muž od vedľajšieho stola dvakrát naňho padol, dievčatá povedali, aby to nechal tak, tak to nechal tak. Vyšiel von, nakoľko hľadal otca a priateľku, a tu videl, ako sa niekto bije. Jeho otec odchádzal k bráne smerom domov, tak išiel za ním. Zrazu ho spoza auta napadol jeden muž s palicou. On sám sa s nikým nebil.
Svedok Z. Z. uviedol, že v pohostinstve P. bol dosť opitý. Šmykol sa a drgol do mladšieho z obžalovaných. Starší z nich mu na to povedal, že bez bitky neodíde. Išiel von, sadol si na lavičku a chcel vracať, a vtom ho niekto udrel zozadu po hlave. Otočil sa a videl, že to bol starší z obžalovaných, a mladší ho potom udrel do tváre. Presne si to nepamätá, bol dosť opitý, ale pamätá si určite, že to boli títo dvaja. Padol na zem a tam ho kopali ešte nejaké 3 ženy a obžalovaní tiež. Brat poškodeného G. sa snažil tomu zabrániť. Vonku boli aj sesternica D., M. A. a A. C.. Ťahali poškodeného odtiaľ preč. Brat G. poškodeného bránil, nevie ako, asi s palicou. Mal podliatiny na chrbte a na tvári, bolo mu zle, vracal, 3 dni bol v nemocnici, mal bolesti hlavy ešte 3 - 4 dni po návrate z nemocnice. Nechodil von.
Svedok G. M. Z., ktorý je stíhaný v inom konaní za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví obžalovanému M. H. ml. v súvislosti s prejednávaným incidentom nevyužil svoje právo odmietnuť vypovedať a riadne vypovedal. Uviedol, že jeho brat Z., ktorý bol opitý, išiel von vracať, a pritom žďuchol do obžalovaného. Oni sa zaňho ospravedlnili. Mladší z obžalovaných reagoval tak, že sa chcel biť, nevie presne, čo povedal. Z. vyšiel von, svedok si nevšimol, žeby niekto išiel za ním, on bol medzitým na WC. Keď vyšiel von, Z. ležal na zemi, a obžalovaní ho bili päsťami a kopali, ako aj nejaká žena, bolo okolo neho viac ľudí. Svedok ich nevedel dostať od Z. preč, tak zobral palicu, čo ležala na zemi, a toho mladšieho ňou udrel do hlavy. Udrel aj toho staršieho, ale nie palicou. Prvého som udrel mladšieho. Ľutuje, že ich udrel, ale chrániť svojho brata. Obaja obžalovaní ostali ležať, svedok niesol brata, lebo nevedel chodiť, domov. Sesternica volala strýkovi, ktorý prišiel autom a odviezli poškodeného domov. Zobudili matku, ktorá zavolal sanitku.
Svedkyňa D. Z. uviedla, že jej bratranec Z. bol opitý, došlo mu zle, a G. ho chcel vyviesť von. Popri tom nechtiac buchol do mladšieho obžalovaného, ktorý vyskočil s tým, že čo ho drgá. G. so Z. vyšli von. Po chvíli si všimla, že aj obžalovaní vyšli von, tak išla aj ona. Videla, ako Z. leží na lavičke a starší z obžalovaných ho udrel päsťou do hlavy. Aj Z. jednu dal, a potom začala bitka na hromade. Z. ležal na zemi a obaja obžalovaní a ešte asi dve ženy ho kopali do hlavy, a dávali mu na zemi päsťovky. G. neregistrovala, lebo sa snažila spolu s frajerom Z. odtiahnuť, ale to nebolo možné. Zrazu vyskočil G. a mal v ruke palicu a udrel niekoľkých palicou. Z. nevedel chodiť, ťahali ho. Počas ťahania sa starší z obžalovaných za ním načiahol a roztrhol mu tričko zozadu. G. ho odniesol na železničnú stanicu, a svedkyňa išla s frajerom domov, aby požiadala otca, aby ho odviezol domov.
Svedok M. A. uviedol, že keď drgol obžalovaného, tento hneď vyskakoval do bitky. Oni sa za Z. ospravedlnili, že mu je zle a že nechcel. Potom sa Z. vrátil a ešte raz sa to zopakovalo, t.j. zas mu došlo zle, zas chcel ísť von vracať, keď znovu doňho drgol. Všetci vyšli von, tak išiel aj svedok za nimi, a tam videl, ako Z. leží na zemi, kde ho obžalovaní bili, a kopali doňho 3 ženy, ktoré nepoznal. Skončilo sa to tak, že svedok s D. vytiahli Z. od nich, a ten starší ho kmasol zozadu za tričko a ťahal. Ten mladší tiež, ale v tom sa objavil G. a obraňoval Z.. Palicou oboch udrel.
Svedkyňa A. C. uviedla, že po Z. drgnutí išli všetci po ňom a išli sa von biť. Z. ležal na tráve a obžalovaní ho bili rukami. Stáli tam nejaké ženy, z ktorých jedna Z. kopla. Keď bili Z., objavil sa G., ktorý buchol M. palicou.
Svedkyňa Z. Z. uviedla, že poškodený naschvál opakovane drgal do M.. Vyšla von pred P., kde Z. nevidela, boli tam obaja obžalovaní, ktorí asi odchádzali domov. Videla, ako G. udrel palicou spredu M., ktorý bol v bezvedomí. Mal prasknutú lebku. Nikoho ďalšieho vonku nevidela, jedine D., stála tam sama, a keď dal G. M. po hlave, tak ho ťahala.
Svedkyňa F. Z., matka poškodeného, uviedla, že poškodený doma vôbec nereagoval, po tele, na hlave vzadu a na tvári mal červené fľaky, a bol celý ovracaný. Zavolala sanitku a následne sprevádzala syna do nemocnice. Tu bol 3 dni hospitalizovaný, zobrala ho na reverz domov, nakoľko nechcel ostať v nemocnici. Mal bolesti hlavy, migrénu, bol nervózny, nesústredený, a taký je doposiaľ. Po tomto úraze prestal chodiť do školy, resp. nastúpil do školy koncom septembra, ale bol tam len 2 dni, pretože hluk mu robil a robí problémy. Poškodený je od detstva sledovaný v neurologickej ambulancii pre N. Z. W.. Dňa 26. 04. 2012 ho zrazilo auto, mal úraz hlavy.
Znalec MUDr. F. Z., PhD. uviedol, že poškodený utrpel ľahký otras mozgu, viacnásobné povrchové pomliaždenie hlavy bez poškodenia kožného krytu a viacnásobné povrchové pomliaždenie hrudnej steny a chrbta s dobou liečenia do 10 dní. Liečenie spočívalo v šetriacom režime, v užívaní analgetík. Zranenia výrazne neobmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života. Obmedzenia v bežnom spôsobe života mali spočívať vo vystríhaní sa telesnej námahe, napr. ak chodil do školy, nemal by cvičiť. Pri otrase mozgu sa v prvých dňoch neodporúča pozeranie TV a podobne. Intenzita úderov, ktoré spôsobili poškodenému poranenia bola stredná na hlavu a mierna v oblasti hrudníka. Jednalo sa o údery tupým predmetom - údery päsťou, kopance.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na lekárske potvrdenie, prepúšťacie správy a preukaz ZŤP, výpis z evidencie priestupkov a odpisy registra trestov.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že obhajobu obžalovaných spočívajúcu v tvrdení, že do fyzického kontaktu s poškodeným Z. Z. vôbec nedošli, ale sami boli obeťami útoku zo strany neznámych páchateľov a G. M. Z., vyvracajú viaceré priame dôkazy. V prvom rade je to výpoveď poškodeného, ktorý bol síce pod vplyvom alkoholu, avšak jeho verzia je okrem lekárskych potvrdení a znaleckého posudku potvrdená ďalšími svedeckými výpoveďami. G. Z., D. Z., M. A. a A. C. pozorovali rôzne časti skutkového deja, a ich výpovede na seba nadväzujú a logicky do seba zapadajú. Napriek tomu, že sa jedná o blízke osoby poškodeného, súd ich považuje za vierohodné, a to z dôvodu, že ak by sa útoku na poškodeného, ktorý je neodškriepiteľný na základe zadokumentovaných poranení, dopustili iné osoby a nie obžalovaní, nemali žiaden dôvod neoznačiť skutočných páchateľov. Navyše je zrejmá aj motivácia obžalovaných, kedy ich poškodený opakovane obťažoval drganím z dôvodu svojej opitosti. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri hodnotení právnej kvalifikácie konania obžalovaných súd dospel k záveru, že skutok pôvodne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona nenapĺňa všetky znaky uvedenej skutkovej podstaty. Obligatórnym znakom skutkovej podstaty je ublíženie na zdraví, ktoré je definované v § 123 ods. 2 Trestného zákona ako poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Súd dospel k záveru, že výpoveďami poškodeného, jeho matky, znalca i listinnými dôkazmi bolo preukázané, že poškodený bol podstatne obmedzený v bežnom spôsobe života po dobu hospitalizácie v trvaní 3 dni, kedy nemohol vykonávať bežné činnosti. Následne, po dobu 3 až 4 dní trpel bolesťami hlavy, ktorá však
bola potláčaná analgetikami, a v zmysle výpovede znalca mohol vykonávať všetky obvyklé činnosti, chodiť do školy a zabezpečovať svoje fyziologické potreby. Z uvedeného súd vyvodil, že obžalovaní spôsobili poškodenému ujmu na zdraví, ktorá nespĺňa kritériá prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Dopustili sa však iného trestného činu, a to prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko na mieste verejnosti prístupnom spoločne fyzicky napadli iného.
Konanie obžalovaných súd vyhodnotil podľa kritérií uvedených v § 15 písm. a) Trestného zákona ako priamy úmysel, ktorý vyplýva z ich motivácie i zo spôsobu spáchania trestného činu a charakteru trestnej činnosti.
Žiaden z obžalovaných nebol doposiaľ súdne trestaný ani prejednávaný za priestupok. Z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení.
Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného a obom priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že doposiaľ viedli riadny život. Nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, preto je v oboch prípadoch prevaha počtu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných bolo ojedinelým excesom z riadneho spôsobu života. Vzhľadom na ich doterajšiu bezúhonnosť nie je predpoklad, že sa dopustia recidívy, preto so zreteľom na povahu trestného činu proti verejnému poriadku sú splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Trestného poriadku. Pri úvahách o výmere trestu súd prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností, následok a okolnosti spáchania trestného činu a dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere 300 € každý korešponduje so závažnosťou konania obžalovaných a bude citeľným zásahom do ich majetkových pomerov. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.