Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4863-2008.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Subarea
17Er/4863/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin so sídlom Novomeského 4, 036 01 Martin, IČO: 37 905 490, proti povinnému: Z. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. N.. H. XX, XXX XX D., o vymoženie uloženej povinnosti 567,62 Eur (17.100,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu pod sp. zn. EX 1848/2008 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi trovy exekúcie vo výške 41,83 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu sa pod spis. zn. EX 1848/2008 vedie exekúcia na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 11.12.2008. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, odbor sociálnych vecí, č. 2006/03406/3 zo dňa 18.12.2006.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 055971* zo dňa 31.12.2008.
Dňa 04.12.2012 súdny exekútor tunajšiemu súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko šetrením zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené, pretože nezanechal žiadny majetok. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré požadoval priznať vo výške 41,83 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 7 ods.1, 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. 22D/281/2009, Dnot 310/2009 zo dňa 31.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2010 súd zistil, že povinný zomrel dňa 24.02.2009. Dedičské konanie po poručiteľovi- povinnom bolo zastavené v zmysle ust. §175h ods. 1 OSP pre nedostatok majetku, resp. pretože povinný nezanechal žiadny majetok. Súd preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 OSP v prvom rade skúmal, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie predmetným uznesením po povinnom zastavené v dôsledku toho, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov, t.j. povinný zomrel bez právneho nástupníctva. Ide o prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať a konanie je potrebné zastaviť, keďže majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 41,83 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky, vo výške 33,19 Eur, pričom súd mu takto uplatnenú odmenu priznal.
Ďalej Okresný súd Martin priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., a to vo výške 1,67 Eur, ako vynaložené poštovné.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej 20 % DPH vo výške 6,97 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 34,86 Eur (t.j. 33,19 Eur + 1,67 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré pozostávali z odmeny, hotových výdavkov a 20 % DPH vo výške 41,83 Eur ( t.j. 34,86 Eur + 6,97 Eur).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok a tým neprešli povinnosti vyplývajúce z predmetnej exekúcie na dedičov. Nakoľko povinný zomrel bez právneho nástupcu, nie je možné od neho ani od dedičov vymôcť trovy exekúcie. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu práva súdneho exekútora na odmenu a na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu. Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď v začatej exekúcii musí súdny exekútor konať, nemá právo výberu účastníkov konania, nemá právo odmietnuť prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a podobne.
Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.