Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-33-2011.pdf
PDF · 137.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3P/33/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, vo veci starostlivosti o malo. H. C., nar. XX.XX.XXXX a malol. M. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X a otca: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, zast. advokátom Mgr. Martinom Hurtajom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Súd z v e r u j e malol. H. a malol. M. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je p o v i n n á s účinnosťou od 01.01.2011 platiť výživné na malol. H. v sume 50 eur mesačne a na malol. M. v sume 40 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca.
Zročné výživné na malol. H. za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 v sume 1413,45 eur, súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné na malol. M. za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 v sume 1093,45 eur súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
Matka je o p r á v n en á stýkať sa s malol. H. a malol. M. každú párnu nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti otca maloletých.
Otec je p o v i n n ý maloletých na styk s matkou riadne pripraviť a tento jej umožniť. Matka je oprávnená si v určenom termíne maloletých vyzdvihnúť v mieste ich bydliska.
Trovy konania znáša štát.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 30.06.2009, sa matka maloletých domáhala zvýšenia výživného otca zo sumy 39,83 eur (1200 Sk) na sumu 160 eur mesačne na maloletého H. a zo sumy 33,19 eur (1 000 Sk) mesačne na sumu 130 eur mesačne na maloletého M., s účinnosťou od júna 2009.
Návrh odôvodnila tým, že deti majú mierne zdravotné problémy s čím má zvýšené výdavky. Tunajší súd uvedený návrh matky dňa 29.07.2009 postúpil Okresnému súdu Trnava ako miestne príslušnému súdu v zmysle § 105 odsek 2 O.s.p. v spojení s § 11 odsek 1 a § 88 ods. 1 O.s.p., nakoľko Okresný súd Trnava naposledy rozhodoval a ÚPP k maloletým na čas po rozvode rodičov.
Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/244/2009 - 15 zo dňa 20.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.11.2009 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Nitra, v obvode ktorého mali maloletí v tom čase aj s matkou bydlisko.
Dňa 09.12.2010 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca maloletých na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť matke povinnosť odovzdať maloletých do jeho starostlivosti. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že matka maloletých sa o deti riadne nestarala, zanedbávala ich základné životné potreby, čím priamo ohrozila ich zdravý fyzický a psychický vývin. Od lekárov maloletých detí, ako aj zo školy sa dozvedel, že matka maloletých detí dostatočne nezabezpečovala riadne stravovanie maloletých, ktorí dokonca trpeli podvýživou. Deti neboli riadne oblečené, budili dojem zanedbania a matka ich nedostatočne pripravovala aj na školskú dochádzku. Vôbec sa deťom nevenovala, v minimálnej miere sa starala o domácnosť, ktorú aj v minimálnej miere finančne zabezpečovala. Tento návrh súd zároveň považoval za podnet na zmenu umiestnenia maloletých detí a začal konanie o zmene umiestnenia maloletých pod sp. zn. 11P/463/2010.
Následne Okresný súd Nitra spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 11P/494/2009 a sp. zn. 11P/463/2010.
Dňa 21.12.2010 boli obaja maloletí vypočutí sudkyňou Okresného súdu Nitra v prostredí základnej školy, ktorú v tom čase navštevovali. Maloletý M. uviedol, že bol pozrieť u otca, kde je to iné. Všetko sa mu tam páčilo, chcel by ísť k otcovi, povedal to aj mame, ale brat sa bojí. U otca je stále niekto doma. Keď sú s bratom u starej matky v E., spávajú všetci v jednej izbe. On so starou matkou, H. sám. Myslel si, že z nemocnice pôjde k otcovi. Pri učení mu pomáhal maximálne brat, mama nie. Matke mu sľubuje, že budú na tom lepšie. Keď však od nej aj niečo chcú povie, že jej výplata je v nájme. Oblečenie väčšinou podostávali a o pestrejšiu stravu sa postará skôr stará matka. Maloletý H. uviedol, že by chcel byť u otca.
Okresný súd Nitra nariadil dňa 21.12.2010 predbežné opatrenie č.k. 11P/463/2010-57, ktorým uložil matke povinnosť odovzdať oboch maloletých do starostlivosti otca. Predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.12.2010 a právoplatnosť dňa 09.03.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/7/2011 - 81 zo dňa 16.02.2011. Z odôvodnenia vyššie uvedeného predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra vyplýva, že výsluchom maloletých mimo domáceho prostredia bol potvrdený závažný stav na stranách oboch maloletých, ktorý potvrdil nutnosť okamžitého zásahu súdu do výkonu rodičovských práv a povinností. Obe deti mali záujem ísť k otcovi, najmä maloletý M. uvádzal veľmi pozitívny vzťah k otcovi a túžbu byť s ním, veľmi mu chýbal. Veľmi emotívne, miestami s plačom sa vyjadroval k situácii doma. Jednoznačne od matky strádal veľa vecí a očakával, že všetko čo mu chýba mu môže nahradiť otec. Matke vyčítal hlavne ich samotu, izoláciu, málo času, ktorý im venuje. Maloletý H. mnohé veci bagatelizoval a snažil sa ich zakryť. Aj on mal vzťah k otcovi, chcel žiť s ním. Ako problém videl školu, pretože v Nitre je škola, na ktorej by sa chcel ďalej učiť. Aj on postrádal city a záujem matky, uspokojovanie fyzických a psychických potrieb, mnohé veci zľahčoval, ale skôr sa len snažil pôsobiť suverénnejšie, priznal problémy na svojej strane, svoje pocity vedel na určenie skrývať. U oboch detí bolo zrejmé, že majú vážne problémy, nevedeli sa s nimi vysporiadať a ako ich riešenie videli možnosť žiť s otcom.
Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu 06.03.2012 navrhol, aby súd maloletých zveril do jeho osobnej starostlivosti, čo odôvodnil tým, že matka maloletých dlhodobo zanedbávala starostlivosť a výchovu po všetkých stránkach a preto nie je v záujme maloletých, aby boli zverení do jej starostlivosti. V dôsledku nedostatočnej starostlivosti matky mali deti vážne zdravotné problémy, nemali riadne zabezpečené stravovanie, v dôsledku čoho maloletý M. trpel podvýživou a bol opakovane hospitalizovaný. Od nariadenia predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra, t.j. od času kedy sa maloletí nachádzajú v jeho starostlivosti, sa ich fyzický a psychický vývoj výrazne zlepšil, rovnako aj školská dochádzka a prospech. Otec s maloletými trávi aj voľný čas, absolvuje s nimi aj rôzne výlety. Maloletí sa začali venovať športovým činnostiam a ich voľný čas je zabezpečený na oveľa vyššej úrovni ako keď boli u matky, pričom obaja maloletí sa opakovane vyjadrujú, že chcú naďalej zostať u neho.
Maloletý M. v čase uvedeného podania otca navštevoval X. ročník ZŠ, školné a poplatky v škole predstavovali 7 eur ročne, školské pomôcky 8 eur mesačne, oblečenie a obuv cca 20 eur mesačne, mobil 6 eur mesačne, zubár 30 eur, vreckové cca 10 eur mesačne. Maloletý H. v tom čase navštevoval X. ročník SOŠ technickej v D.. Poplatky a náklady na školské pomôcky boli vo výške 100 eur ročne. Cestovné okolo 20 eur mesačne, oblečenie a obuv 25 eur mesačne, mobil 6 eur mesačne, zubár 25 eur štvrťročne, vreckové cca 14 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 2/2013 zo dňa 02.02.2013 vypracovaným znalcom Mgr. Karolom Zabákom ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu otca maloletých a ním predložených dokladov súd zistil, že obaja maloletí sa nachádzajú v starostlivosti otca od vydania predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra t.j. od 25.12.2010. Bývajú tak s otcom a jeho súčasnou manželkou v rodinnom dome v Tepličkách, ktorý dom patrí otcovej manželke. Spolu s nimi tam žije aj dospelá dcéra účastníkov Z. so svojim partnerom, ktorí prispievajú na elektrinu a plyn sumou 40 eur mesačne, ostatné si zabezpečujú samy. Manželka otca pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako otec a jej priemerný čistý mesačný príjme za obdobie od 09/2012 do 08/2012 bol v sume 658,60 eur.
Malol. H. navštevuje v súčasnosti X. ročník strednej odbornej školy technickej v D., do školy denne dochádza, cestovné stojí 20 - 25 eur mesačne, učí sa za mechanika a jeho zdravotný stav je dobrý. Malol. M. v súčasnosti navštevuje 9. ročník ZŠ v R.L.. Obaja hrajú kolky, tréningy majú 2x do týždňa v D., cez víkendy chodia na zápasy. Zatiaľ sa za to neplatí, pretože sú ešte žiaci, ale otec niekedy prispieva na cestu a na obedy, keď chodia na zápasy. Otec uviedol, že maloletých odviezol na návštevu k matke hneď po novom roku v januári 2011 s tým, že ráno ich tam odviezol a večer prišiel pre nich. Chlapci boli po tejto návšteve dosť skleslí, hovorili, že sa tam ani nehrali a vlastne len sedeli nad tým predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Nitra. Následne ich po 14 dňoch znovu zaviezol k matke a opätovne aj po tejto návšteve na tom maloletí neboli psychicky dobre. Otec preto požadoval, aby sa deti stretávali s matkou iba za jeho prítomnosti. Matka aj so starou matkou (z jej strany) sa snažili deti navštevovať aj počas vyučovania v škole, čo nemalo dobré následky ako to vyplýva aj z list. dôkazov v spise a matka bola zo školy aj následne vykázaná. Iné stretnutia matky s maloletými, okrem uvedených dvoch návštev, keď ich k nej zaviezol a návštev v škole, neprebehli. Matka deti nenavštívila a neprispela im ani počas Vianoc ani ich sviatkov. Do nariadenia predbežného opatrenia Okresného súdu Piešťany matka na maloletých finančne neprispela. Až od nariadenia predbežného opatrenia, ktorým jej bola stanovená povinnosť platiť minimálne výživné toto pravidelne posiela, a to už od mesiaca, odkedy jej bola uložená táto povinnosť, avšak aj po 01.07.2013 platí minimálne výživné v nezmenenej výške, t.j. v sume ako bolo určené do 30.06.2013 K úprave styku maloletých s matkou, otec uviedol, že pokiaľ by mal voziť maloletých do E. bolo by to komplikované, pretože pracuje na zmeny a to ranná zmena od 06:00 hod. do 18:00 hod. a nočná zmena od 18:00 hod do 06:00 hod. s tým, že po nočnej vždy doobeda resp. do 14:00 hod. spí. Voľnú sobotu má iba jedenkrát do mesiaca a nemá toľko dovolenky, aby si následne mohol každú ďalšiu sobotu brať voľno. Zároveň otec maloletých uviedol, že on sám ani nevlastní motorové vozidlo, vlastní ho manželka, čiže ak by mal deti na styk vozievať, muselo by to byť s jej súhlasom (použitie vozidla). Styk by tak podľa neho mohol byť upravený skôr na každú druhú nedeľu a matka by mohla za deťmi chodievať do R.. Doposiaľ maloletých v mieste ich súčasného bydliska nenavštívila.
Matka maloletých žije v rodinnom dome jej rodičov v E., trvalý pobyt má však evidovaný iba na Obecnom úrade E.. Jej rodičia sú starobní dôchodcovia. Naposledy bol zamestnaná od 19.10.2009 do 06.02.2012 v spoločnosti SMART SK, s.r.o., kde pracovala ako operátorka výroby s miestom výkonu v práce v Bratislave, išlo o 12 hodinové zmeny. K ukončeniu tohto pracovného pomeru matka uviedla, že ona dávala výpoveď, pretože v tom čase stále chodila po lekároch, avšak zamestnávateľ jej odmietal túto výpoveď podpísať a trval na skončení pracovného pomeru dohodou. Po skončení uvedeného pracovného pomeru nebola evidovaná na úrade práce, nakoľko trvala jej živnosť, v rámci ktorej podľa vlastného vyjadrenia uzatvárala resp. dojednávala poistné zmluvy pre poisťovňu. Živnosť ukončila dňa 27.09.2012. Profesiou je matka vyučená krajčírka, túto prácu by však podľa jej vyjadrenia robiť nemohla, pretože má mínus 10 dioptrií. Matka uviedla, že má viacero dlhov resp. sú voči nej vedené exekúcie, a to aj na zdravotnom a sociálnom poistení, pri splácaní ktorých jej pomáhajú rodičia aj priateľ. Živnosť mala od roku 2001, a až do jej ukončenia ju nikdy nemala prerušenú.
Matka potvrdila, že otec dvakrát doviezol maloletých k nej, odvtedy ich videla len v škole, kde ich prišla navštíviť. Nikdy si nebola po deti u otca, pretože jeho manželka si (podľa matky) nepraje, aby tam chodila.
Matka v priebehu konania uviedla, že súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti otca, nakoľko vzhľadom na jej súčasný zdravotný stav by nebola schopná sa o deti postarať. Výšku výživného ponechala na úvahe súdu a súčasne žiadala, aby bol upravený jej styk s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím, a to aspoň každú druhu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že deti by mohli chodievať resp. dochádzať k nej hromadnou dopravou. Poberá invalidný dôchodok, má znížený pokles vykonávať prácu v rozsahu 45 %. Invalidný dôchodok jej bol vyplatený spätne odo dňa odkedy jej bol priznaný t.j. od 07.02.2012, iný príjem okrem tohto dôchodku nemá. Matka uviedla, že nemôže chodiť za deťmi do R., z dôvodu nedostatočného autobusového spojenia a žiadala, aby deti na styk priviezol otec a to do E. alebo do D. resp. aby deti na stretnutia s ňou chodili samé autobusom. Potvrdila, že platí na deti minimálne výživné, aj po 01.07.2012 v nezmenenej výške. Matka zároveň žiadala, aby jej nebola uložená povinnosť doplatiť výživné spätne resp. aby sa to započítalo keď jej otec neplatil výživné na deti, keď boli u nej.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca, obaja chlapci sa vyjadrili, že chcú bývať u otca, je im tam dobre, je o nich riadne postarané po všetkých stránkach. Domácnosť je udržiavaná, uprataná, chlapci tam majú svoju izbu. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletých do starostlivosti otca, určiť matke výživné primerane k potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov. Vzhľadom na znalecké dokazovanie, kolízny opatrovník odporučil prítomnosť otca na stretnutiach maloletých s matkou.
Zo správy Základnej školy H. z 11.10.2010 vyplýva, že maloletý H. (v tom čase žiak X. triedy ZŠ) dosahoval slabé vyučovacie výsledky, nemal žiadnu motiváciu, bol skôr ľahostajný k učeniu, pričom bol schopný dosahovať lepšie výsledky, avšak potreboval by kontrolu zo strany matky. Chodil priemerne oblečený, nosil občas desiatu alebo si ju narýchlo zohnal, nestravoval sa v školskej jedálni. Maloletý M. (v tom čase žiak X. triedy ZŠ) bol výrazne fyzicky zaostalý na svoj vek, mával často zdravotné problémy a s tým súvisiaci vysoký počet absencií. Jeho telesná schránka bola veľmi krehká, pravidelne sa sťažoval na bolesti brucha a hlavy. Už na prvý pohľad v porovnaní s ostatnými spolužiakmi pôsobil dosť zanedbane, čo sa týkalo vzhľadu aj oblečenia. Jeho psychická stránka je vyvinutá dobre, je pozorný a bystrý, chýba mu však domáca príprava a často mu chýbali pomôcky. Nemal zabezpečenú stravu v školskej jedálni. Matka sa odvolávala na zlú finančnú situáciu v rodine. Desiate jemu a jeho staršiemu bratovi H. nosil denne počas troch rokov spolužiak. Uvedené okolnosti boli dôvodom pre niekoľkonásobné predvolanie matky do školy, avšak napriek urgenciám školy sa situácia nezlepšila.
Z vyjadrenia Z.. M. A., pediatrická ambulancia H., z 03.12.2010 vyplýva, že u maloletého M. bol pri prehliadke 13.10.2009 konštatovaný obraz podvýživy, keď pri výške 128 cm vážil 21,3 kg. Bolo realizované konzílium sociálneho pracovníka. Pri kontrole 19.11.2010 maloletý po hospitalizácii pôsobil smutne, utiahnuto, zakríknuto a pri otázkach na stravovací režim pozeral na matku, ktorú nechal hovoriť. Opakovane bol následne vyšetrovaný pre bolesti hlavy a brucha 19.12.2009, 15.01.2010, 18.01.2010, 17.03.2010, 20.04.2010. V roku 2010 boli návštevy maloletého na ambulancii čoraz častejšie, striedavo pre bolesti brucha a bolesti hlavy, ktoré mali charakter bolesti tenzných, t.j. maloletého niečo trápi a vonkajším prejavom boli bolesti, pričom pomocné vyšetrenia nepotvrdili organickú príčinu potiaží. Dňa 28.05.2010 bol maloletý odoslaný na hospitalizáciu pre nešpecifikované bolesti brucha a neprospievanie v pásme podvýživy. Celkový stav maloletého budil podozrenie z psycho-sociálnej deprivácie maloletého, ktorá je aj pravdepodobne príčinou rastovej retardácie, nepriberania na hmotnosti, t.j. celkového neprospievania maloletého.
Zo správy Fakultnej nemocnice Nitra, Ústav klinickej psychológie - psychologická ambulancia zo dňa 10.12.2010 vyplýva, že vtedajšie problémy maloletého M. súviseli s odmietaním v školskom prostredí, vylučovaním zo štruktúr rovesníckych skupín, prítomné boli u neho obavy, strach a úzkosť z každodenného prostredia, povinnej školskej dochádzky. Kauzalita problémového zaradenia v školskom kolektíve plynula predovšetkým z nízkeho socio-ekonomického statusu vttedajšieho rodinného prostredia. Jeho nedávne stretnutie s otcom v inom prostredí maloletého oslovilo, reagoval výrazne pozitívnymi hodnoteniami, vyjadroval vôľu žiť u neho, no zároveň bol stigmatizovaný obavami z
negatívneho hodnotenia matky. Ako záver bol v tejto správe uvedený nízky socio-ekonomický status a psycho-sociálna deprivácia vo vtedajšom prostredí.
Z psychologickej správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Galante zo dňa 23.09.2011 t.j. z obdobia, kedy sa maloletí už nachádzali v starostlivosti otca súd zistil, že u maloletého M. bolo bádať viditeľnú zmenu v somatickom stave aj v psychickom prežívaní, je sociabilný, ochotne spolupracuje. U otca sa cíti so svojimi súrodencami naďalej veľmi spokojný, tento pobyt mu prospieva a bol zaznamenaný výrazný progres v celkovom psychosomatickom vývine ako aj v správaní. Otec s manželkou sú mimoriadne starostliví. Maloletý H. sa rovnako v rodine u otca cíti dobre. V jeho celkovom adolescentnom vývine zaznamenali progres, najmä v objektívnejšom nadhľade na dané problémy. Jeho prežívanie zostávalo poznačené ťažkými zážitkami z predchádzajúcich rokov. Toho času však bádať v jeho správaní a prežívaní pozitívne zmeny v rámci celkového adolescentného vývinu.
Zo správy Z.. M. A., pediatrická ambulancia Nitra zo dňa 30.09.2011 vyplýva, že maloletí chodia na vyšetrenia a lekárske prehliadky v sprievode otca včas a odôvodnene, sú čistí, upravení, chorobnosť v porovnaní s obdobím pred a po decembri 2010 sa znížila a u maloletého M. prestali bolesti brucha a zvracanie, ktoré bolo dôvodom hospitalizácie.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie od 01/2009 - 12/2009 v sume 602,14 eur, za obdobie od 01/2010 - 12/2010 bol vo výške 646,95 eur, za obdobie od 01/2011 - 12/2011 vo výške 713,54 eur, za obdobie od 09/2012 do 09/2013 v sume 690,99 eur.
Podľa predloženého dodatku k zmluve o splátkovom úvere z 20.12.2007 otec maloletých s jeho manželkou splácajú úver po 138,85 eur. Konečná splatnosť úveru je 20.12.2007, úverová zmluva bola uzavretá 22.06.2005.
Za elektrinu podľa predložených dokladov platí domácnosť otca sumu 100 eur mesačne, plyn, rozhlas a TV 59,64 eur mesačne. Otec ďalej predložil doklady o zakúpení palivového dreva z 19.04.2011 v sume 160 eur a následne z 19.08.2011, 16.08.2011 tiež v sume 160 eur. Za vodu platia sumu 100 eur polročne.
Podľa potvrdenia spoločnosti Smart SK, s.r.o. zo dňa 09.08.2011 mala matka maloletých v roku 2010 čistý príjem 2845,52 eur t.j. priemer 237,13 eur mesačne, v roku 2011 mala v januári čistý príjem 291,71 eur, vo februári 100,04 eur a od 08.02.2011 bola práceneschopná. Podľa predloženej dohody bol tento pracovný pomer skončený dohodou podľa § 65 ZP zo dňa 06.02.2012.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že matke boli za obdobie od 08/2011 do 01/2012 vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 3004,20 eur.
Z potvrdenia psychiatrickej ambulancie Z.. N. F. zo dňa 12.03.2012 vyplýva, že matka maloletých sa lieči u menovanej lekárky. Matka uvádzala, že je unavená, ubolená, vyčerpaná, bez nálady, plačlivá bez psychotických príznakov, bez porúch správania. Znížená frustračná tolerancia.
Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 10.02.2012 súd zistil, že matka maloletých poberala prídavky na deti v roku 2011 od januára do apríla vo výške 44,02 eur, v roku 2012 to bolo vo výške 43,98 eur mesačne, od mája 2011 poberal prídavky otec, a to v sume 44,02 eur mesačne.
Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že matka maloletých v tom čase a ani predtým nebola vyplácaná dávkami v hmotnej núdzi. Naposledy bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.02.1994 do 03.12.1996.
Z potvrdenia Obce E. zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že matka maloletých má trvalý pobyt v Obci E. bez súpisného čísla. Dňa 06.10.2010 manželia B. a M. K. podali návrh na zrušenie jej trvalého pobytu na adrese E. X, avšak podľa vedomosti OÚ matka maloletých na tejto adrese naďalej žije s jej rodičmi.
Matka predložila súdu ústrižky poštových poukážok, podľa ktorých v 02/2012 zaplatila sociálne poistenie v sume 30 eur a zdravotné poistenie v sume 37,73 eur a splátku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., divízia Quatro v sume 29,53 eur v dňoch 22.11.2011 a 20.01.2012.
Z výpisu zo ŽR matky súd zistil, že táto mala od 09.10.2001 živnostenské oprávnenie, v ktorom mala uvedených 14 rôznych činností. Živnosť ukončila 27.09.2012.
Z daňového priznania matky za rok 2009 súd zistil, že dosiahla príjem od všetkých zamestnávateľov v sume 1 344,91 eur, príjem zo živnosti v sume 2 039,59 eur, základ dane tak predstavoval sumu 3 204,72 eur.
Z daňového priznania matky za rok 2010 súd zistil, že v uvedenom období dosiahla príjem od všetkých zamestnávateľov v sume 4 554,21 eur, príjem zo živnosti v sume 424,20 eur a jej základ dane tak predstavoval sumu 4 474,49 eur.
Z daňového priznania matky za rok 2011 súd zistil, že dosiahla príjem od všetkých zamestnávateľov v sume 693,80 eur, príjem zo živnosti 21 934,46 eur, základ dane predstavoval sumu 626,89 eur.
Z daňového priznania matky za rok 2012 súd zistil, že jej úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bol vo výške 37,21 eur a príjem zo živnosti 624,78 eur, základ dane tak bol vo výške 0 eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 12.06.2012 súd zistil, že k uvedenému dňu nebola s matkou spísaná žiadosť o invalidný dôchodok, nakoľko z jej strany neboli predložené relevantné doklady k nároku na dôchodkovú dávku. Je predpoklad, že predloží chýbajúce podklady k spísaniu žiadosti o priznanie ID a k posúdeniu jej zdravotného stavu by mohlo dôjsť do konca júna 2012.
Zo správy poisťovne Generali Slovensko zo dňa 11.06.2012 súd zistil, že uvedená spoločnosť dňom 12.04.2012 ukončila spoluprácu s matkou maloletých odstúpením od externej zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta v zmysle článku VI, odsek 6, písm. f) pre porušenie povinností podľa článku II, bod 2. K tejto skutočnosti matka uviedla, že výpoveď od poisťovne dostala z toho dôvodu, že údajne mala zneužívať údaje o klientoch.
Zo správy Z.. N. F., psychiatričky, zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že matka maloletých sa u nej lieči na diagnózu úzkostne depresívnej poruchy reaktívne podmienenej.
Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v tomto konaní znalcom Z.. T. a jeho dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2013 súd zistil, že vzťah matky k obom maloletým je srdečný, autentický, avšak labilný. Citový záujem nerešpektuje dostatočne vývinové potreby detí, ich zrelosť a vzťah k ich okoliu odráža frustráciu a nespokojnosť matky v partnerských vzťahoch ako aj ťažkostí v jej pracovnom prispôsobení, preto ho znalec hodnotí ako nezrelý. Obaja maloletí boli zneistení matkinou nestabilitou, nepravidelným záujmom o ich rast a potreby. Matka i v súčasnosti od detí vyžaduje viacej záujmu o jej osobu, zároveň im vyčíta ich nezáujem a stavia deti do konfliktu pri ich potrebe vytvárať si vzťah k ich vlastnému otcovi. Starší H. je preto k matke odmietavý a výrazne predráždený na akékoľvek jej interakcie, mladší M. sa matke vyhýba nepriamo kvôli jej citovej manipulácii a výčitkám. Matka stratila rodičovskú autoritu z dôvodov vývinových ako aj ekonomickou a výchovnou labilitou a v súčasnosti nemá na deti taký vplyv ako otec. Prípadné ovplyvňovanie detí voči otcovi by viedlo u nich k opačnej reakcii
- negatívnemu hodnoteniu matky. Deti by sa matke viacej odcudzili, nie sú prístupné akejkoľvek kritike otca alebo jeho znevažovaniu. Úloha matky vo veku chlapcov nie je primárna, citové potreby detí k matke sú na ústupe. Matka je v súčasnosti emočne nestabilná, dlhodobo sa lieči na depresiu, nedokáže dostatočne prijímať citové prejavy ani ich odovzdávať. Jej schopnosť ovplyvňovať riadnu výchovu deti je limitovaná, keďže sama nedokáže zvládať svoje finančné problémy, je odkázaná na pomoc svojho okolia a svojej rodiny. Chlapci tiahnu k otcovi, ktorý im dáva autoritu, podnecuje ich k novým aktivitám. Obaja maloletí sú výrazne pod stresom vplyvom neustálych citových výčitiek a manipulatívnych požiadaviek zo strany matky. Uvedené znalec hodnotí ako výsledok matkinej finančnej a vzťahovej nestability, ktorú prenáša na svojich synov, matka nie je dostatočne kritická k svojej adaptácii. Znalec uviedol, že vo veku maloletých nemožno určiť ich styk bez toho, že by bol aspoň čiastočne rešpektovaná ich vôľa. Maloletí však nie sú dostatočne zrelí, aby dokázali samostatne odolávať neprimeraným citovým požiadavkám matky. Znalec preto odporučil styk s matkou v prítomnosti tretej osoby kým nebudú ukončené súdne spory medzi rodičmi s tým, že odporučil prítomnosť otca pri týchto stretnutiach detí s matkou, nakoľko neustále obviňovanie detí matkou vyvoláva u maloletých výrazné intrapsychické napätie s možným impulzívnym konaním u H. a zvyšovaním úzkosti u maloletého M.. Vzhľadom na výrazné napätie medzi
rodičmi a neschopnosť vzájomnej komunikácie by to mohla byť aj zrelá dospelá osoba, ktorej deti dôverujú. Ak takáto osoba nie je, je pri stretnutiach nutný otec. Toto opatrenie považuje znalec za nutnosť kým deti sami nezhodnotia styk s matkou ako psychologicky nenásilný a dôverný. Znalec zároveň navrhol minimálny styk s matkou v dvojtýždňovej frekvencii v rozsahu minimálne 2- 3 hodín.
Predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. 3P/33/2011-295 zo dňa 05.03.2013 súd nariadil matke maloletých povinnosť platiť výživné na každého z maloletých vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Výška minimálneho výživného v období od 01.07.2012 do 30.06.2013 predstavovala sumu 26,65 eur.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 06.06.2013 súd zistil, že matke bol od 07.02.2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 83,60 eur a od 01.01.2013 poberá invalidný dôchodok v sume 89,50 eur.
Z posudku SOŠ technickej v D. zo dňa 08.03.2013 súd zistil, že maloletý H. bol v tom čase žiakom X. ročníka denného štúdia, učebného odboru mechanik opravár stroje a zariadenia. Jeho správanie je v súlade so školským poriadkom, je spokojný a vyrovnaný. Od začiatku školského roka 2012/2013 dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, na polroku prospel veľmi dobre. Je usilovný, príprava na vyučovanie je veľmi dobrá, má včas školské pomôcky. Vyučovania sa zúčastňuje vhodne upravený. V školskom roku 2012/2013 má 18 ospravedlnených vymeškaných vyučovacích hodín. Otec sa o žiaka vzorne stará a pravidelne komunikuje s triednou učiteľkou.
Zo správy ZŠ s MŠ D. X., súd zistil, že starostlivosť otca a jeho manželky o maloletého je vzorná, M. chodí na vyučovanie čistý, upravený, nosí si pomôcky. Domáca príprava na vyučovanie je pravidelná a vzorná, patrí k aktívnym žiakom a zapája sa do mimoškolskej činnosti, reprezentuje triedu v školských programoch. So spolužiakmi v triede vychádza dobre. Otec i jeho manželka sa pravidelne zúčastňujú rodičovských triednych združení. Obaja sa zúčastňujú všetkých vystúpení maloletého a komunikáciu s nimi hodnotí škola ako veľmi dobrú. M. biologická matka neprejavila záujem o syna osobnou návštevou školy, ani telefonickým či iným kontaktom.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, ako aj súhlasné stanovisko rodičov, súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti otca, v ktorej sa aj fakticky od 25.12.2010 nachádzajú, u otca majú obaja maloletí vytvorené vhodné podmienky, otec riadne zabezpečuje o nich starostlivosť, ktorá obom maloletým prospieva. Toto rozhodnutia zároveň rešpektuje aj vôľu oboch maloletých, ktorí počas konania viackrát (vrátane vyjadrenia pred znalcom) prejavili vôľu zostať u otca. Vzhľadom na nedostatočnú resp. nezvládnutú starostlivosť o maloletých zo strany matky v
predchádzajúcom období, jej viaceré dlhy a exekúcie resp. finančnú labilitu, súd zároveň určil, že otec bude oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.
Matke súd zároveň uložil povinnosť platiť výživné na malol. H. vo výške 50 eur mesačne na malol. M. vo výške a 40 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2010, t.j. od kedy sa deti nachádzajú v starostlivosti otca. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že matka maloletých od roku 2001 až do 27.09.2012 vykonávala živnosť, v rámci ktorej podľa vlastného vyjadrenia dojednávala poistné zmluvy a zároveň v období od 19.10.2009 do 06.02.2012 bola zamestnaná v spoločnosti SMART SK, s.r.o. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Generali poisťovňa, a.s., ukončila spoluprácu s matkou, nakoľko matka porušila povinnosti dojednané v zmluve a pracovný pomer matky v spoločnosti SMART SK, a.s., bol ukončený dohodou.
Uvedené konanie matky je potom potrebné v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine definovať tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania resp. príjmu a súd preto pri určení výživného prihliadal na príjem matky, ktorý podľa daňového priznania dosiahla v roku 2010 t.j. sume 4 474,49 eur, čo po prepočte na jednotlivé mesiace predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 372,87 eur. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť že matka v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v sume 89,50 eur pri poklese schopnosti vykonávať prácu 45 %. t. j . v časti 55 % má matka zachovanú schopnosť vykonávať prácu.
Určené sumy výživného tak súd považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletých ako aj majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky.
Nakoľko súd určil matke povinnosť platiť výživné na maloletých od 01.01.2011 vznikol je za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 dlh na výživnom na malol. H. v sume 1600 eur (t.j. 32 mesiacov x 50 eur) od ktorého súd následne odpočítal výživné, ktoré matka na malol. H. zaplatila za obdobie od 03/2013 do 09/2013 v sume 186,45 eur (t.j. 7 mesiacov x 26,65 eur). Celková suma zročného výživného na malol. H. tak predstavuje čiastku 1 413,45 eur.
Pri malol. M. vznikol matke za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 dlh na výživnom v sume 1280 eur (t.j. 32 mesiacov x 40 eur) od ktorého súd následne odpočítal výživné, ktoré matka na malol. M. zaplatila za obdobie od 03/2013 do 09/2013 v sume 186,45 eur (t.j. 7 mesiacov x 26,65 eur). Celková suma zročného výživného na malol. M. tak predstavuje čiastku 1093,45 eur. Zročné výživné súd zároveň povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur na každého z maloletých spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od júna 2009 do decembra 2010 t.j. do času, kým deti neboli na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra odovzdané do starostlivosti otca, zamietol. Prihliadol pritom na vyššie špecifikovanú nedostatočnú starostlivosť matky o maloletých, ktorá na strane oboch maloletých viedla k psychickým problémom a na strane malol. M. aj k závažným fyzickým problémom, ktoré mali psychosomatický pôvod, čo napr. iba v roku 2010 viedlo k jeho desiatim hospitalizáciám. Nakoľko matka podstatným spôsobom zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloletých, súd nepovažuje jej návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že v súčasnosti by už, takto získané finančné prostriedky, neboli použité pre maloletých, pretože títo sa od 25.12.2010 nachádzajú v starostlivosti otca resp. by zvýšenie výživného viedlo k tomu, že peniaze, ktoré by takto otec posielal matke, by táto spätne použila na platenie výživného na maloletých čo je absolútne nelogické a zmätočné.
K požiadavke matky na akýsi zápočet výživného t.j. aby jej súd neurčoval zročné výživné a započítal to na zvýšené výživné otca za obdobie, keď boli deti v jej starostlivosti súd zároveň, poukazuje na § 76 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V časti úpravy styku maloletých s matkou súd prihliadol na závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní Z.. E. T., ktorý odporučil upraviť stretávanie matky s maloletými v dvojtýždňovej frekvencii
v rozsahu minimálne 2 - 3 hodín. Súd tak upravil stretávanie na každú párnu nedeľu v čase od 13.00 hod do 17.00 hod, za prítomnosti otca. V danom prípade bol upravovaný styk matky s maloletými, je teda na matke, aby sa na uvedený styk resp. jeho začiatok dostavila do miesta bydliska maloletých, nakoľko súd nemôže uložiť rozsudkom povinnosť maloletým deťom, aby samé dochádzali na iné miesto za matkou. Obdobne podľa názoru súdu nemožno ani od otca maloletých spravodlivo požadovať, aby každý termín upraveného styku maloletých za matkou vozil na iné miesto, než je miesto bydliska maloletých. Súd zároveň prihliadol aj na to, že matka doposiaľ t.j. od januára 2011 deti nenavštívila, čiže je otázne, či by aj v prípade úpravy styku napr. v meste D., na určený styk dostavila, pričom maloletí by takto zbytočne absolvovali cestu do iného mesta. Nakoľko súd upravil styk matky s maloletými v prítomnosti otca, prihliadol na jeho vyjadrenie o tom, že pracuje v zamestnaní na zmeny, pričom v rámci mesiaca má voľnú iba jednu sobotu. Súd preto upravil stretávanie matky s maloletými v nedeľu, nakoľko nemožno od otca maloletých požadovať, aby si bral v práci pravidelne v sobotu dovolenku, nakoľko práve vykonávanie daného zamestnania otcovi zabezpečuje príjem potrebný na zaopatrenie maloletých.
Súd dospel k záveru, že v súčasnosti je potrebná prítomnosť otca pri stretnutiach matky s maloletými a nepovažoval za dostatočné riešenie iba prípadnú prítomnosť starých rodičov z matkinej strany, nakoľko napr. malol. M. v rámci výsluchu pred sudkyňou OS Nitra dňa 21.12.2010 verbalizoval strach zo starého otca. Z psychologickej správy psychologičky ÚPSVaR Piešťany Z.. B. A. zo dňa 09.05.2012 zasa vyplýva, že malol. H. odmietal kontakt s matkou v prípade, ak ho matka spoločne so starými rodičmi bude presviedčať, aby žil s ňou. Ďalej z vyjadrení detí vyplýva, že potom čo ich otec začiatkom roka 2011 zaviezol za matkou do E. t.j. do domácnosti starých rodičov, sedeli tam s maloletými nad predbežným opatrením OS Nitra. Ďalej matka so starou matkou počas návštev maloletých v škole ich presviedčali, aby išli bývať s nimi, čo obaja maloletí vnímali negatívne a nechceli byť v budúcnosti prítomní pri takýchto konaniach matky a starej matky. Z uvedeného teda vyplýva, že stará matka vedela (príp. sa aj zúčastňovala) o správaní resp. o krokoch matky, ktoré na maloletých vplývali zle najmä po psychickej stránke a nezabránila im. Preto súd prítomnosť starých rodičov pri stretnutiach s matkou maloletých nepovažuje za dostatočnú.
Z viacerých správ resp. posudkov založených v spise zároveň vyplýva, že matka odmieta, že by deti zanedbávala a obviňuje z toho rôzne inštitúcie a úrady, ktoré jej deti zobrali, čo je ďalším dôležitým faktorom pre prítomnosť otca počas styku matky s maloletými.
Aj zo znaleckého posudku vypracovaného Z.. E. T. vyplýva, že matka pred maloletými nestále rozpráva o tom, akí sú všetci chorí a napr. malol. H. sa bojí toho, že mu matka bude ukazovať veci zo súdu a nechce, aby ho matka do týchto vecí zaťahovala. Malol. M. uviedol, že matka sa nevie zmieriť s tým, že sú u otca, stále ich na niečo nahovára, aby niečo povedali na otca. Raz prišla do školy a nútila ich napísať, že ich tam týrajú, za čo sa maloletý teraz veľmi hanbí. Malol. H. zároveň vyjadril nesúhlas chodiť k matke bez prítomnosti otca. Ďalším závažným dôvodom pre úpravu styku v prítomnosti otca maloletých bolo aj písomné vyjadrenie ZŠ R.Á. X, H. zo dňa 11.01.2011, v ktorom sa uvádza, že dňa 11.01.2011 matka počas vyučovania navštívila malol. M. v škole. Po intenzívnom rozhovore s ňou bol maloletý zjavne rozrušený, plakal, celý sa triasol a jeho duševný stav bol natoľko narušený, že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese a matka bola v záujme dieťaťa vykázaná z priestorov školy.
Všetky tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že je jednoznačne potrebné, aby v súčasnosti prebiehal styk matky s maloletými v prítomnosti otca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)