Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-153-2013.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/153/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova 17, IČO : 35 937 874, proti povinnému : A. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. C., A. X, na vymoženie pohľadávky v sume 155,36 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Hurbanova 9A pod spisovou značkou Ex 2346/2012, o odvolaní povinného zo dňa 17.05.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 5Er/419/2012-30 zo dňa 13.05.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd po tom, čo predmetnú exekúciu uznesením č.k. 5Er/419/2012-23 zo dňa 21.01.2013 zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), rozhodol napadnutým uznesením o trovách zastavenej exekúcie, keď uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 87,78 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodol podľa ustanovení § 14 ods. 1 a 2 a § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej vyhláška), v spojení s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu exekučného súdu o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to voči výške trov exekúcie. Uviedol, že v uznesení súd konštatuje, že podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Povinný následne podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, kde sú vymenované jednotlivé úkony exekučnej činnosti, namieta vykonanie všetkých bodov okrem bodu a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko ostatné úkony neboli súdnym exekútorom vykonané. Žiadne písomné doklady počnúc doručením príkazu na začatie exekúcie od súdneho exekútora neobdržal. Exekútor porušil „konanie“, pretože nezisťoval adresu bydliska povinného. Povinný tiež uviedol, že jeho blokácia na účte je stále 139,01 eur a podľa uznesenia si súdny exekútor „zrazu žiada od súdu len 94,55 eur“, v čom vidí povinný rozpor a dôkaz toho, že si od neho chcel exekútor vymôcť nepreukázateľné výdaje. Povinný je tak presvedčený, že tieto jeho náklady nie sú korektné a došlo tým k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného len v stručnosti uviedol, že
rozhodnutie o trovách je v právomoci súdu, preto nepovažuje za potrebné sa k odvolaniu povinného vyjadrovať.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu povinného zdôraznil, že dňa 20.02.2013
súdu doručil kompletný odpis exekútorského spisu, na základe ktorého má súd preukázané všetky úkony, ktoré v danej exekúcii súdny exekútor urobil. Z predmetného exekútorského spisu je zrejmé, že súdny exekútor doručoval povinnému písomnosti, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk, o čom svedčia doručenky, povinný teda mal o týchto úkonoch vedomosť. Tvrdenia povinného, že neobdržal od súdneho exekútora žiadne písomnosti tak neobstoja. Súdny exekútor dal taktiež súdu na vedomie, že povinný dňa 30.08.2012 v sídle exekútorského úradu nahliadol do exekútorského spisu, o čom bol vykonaný úradný záznam, ktorý povinný potvrdil vlastnoručným podpisom. K tvrdeniam povinného o nezisťovaní jeho pobytu súdny exekútor mal za potrebné uviesť, že adresa povinného vyplývala jednak z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, zo živnostenského registra, ako aj z Registra obyvateľov SR. Vzhľadom k tomu, že iná adresa súdnemu exekútorovi nebola známa, doručenie zásielky exekútora, obsahujúceho Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.05.2012, bolo vykázané v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe toho súdny exekútor navrhuje, aby súd odvolanie povinného zamietol, nakoľko ho považuje za účelné a skutočnosti v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Exekučný súd predmetnú exekúciu uznesením č.k. 5Er/419/2012-23 zo dňa 21.01.2013 zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, pretože povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 25.06.2012, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd po tom, čo exekúciu zastavil, pokiaľ rozhodoval o trovách zastavenej exekúcie, správne uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinnému, pretože k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením povinného, ktorý svoj dlh voči oprávnenému uhradil až po dôvodnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (§ 14 ods. 2 vyhlášky).
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučného súdu je zrejmé, že súd sa pri rozhodovaní o výške trov exekúcie zaoberal správnosťou predloženého vyúčtovania trov exekúcie a skúmal opodstatnenosť jednotlivých uplatnených položiek. Z pôvodne uplatnenej sumy trov exekúcie vo výške 94,55 eur exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi ako oprávnene uplatnené trovy zastavenej exekúcie v sume 87,78 eur, pričom riadne zdôvodnil krátenie, respektíve nepriznanie konkrétnych položiek vyúčtovaných súdnym exekútorom v rozpore s vyhláškou. Zrejmé je, že súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný papier, obálky a tlač listín, spolu vo výške 5,64 eur, nakoľko mal za to, že tieto náklady sú už zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa § 15, v spojení s ustanovením § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008.
Súd tak priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa ustanovenia § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 33,19 eur, zodpovedajúcej minimálnej výške paušálnej odmeny a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 39,96 eur za vynaložené poštovné, ktorého výška je zrejmá z fotokópie exekútorského spisu pripojeného k spisu exekútorského súdu, ku ktorým súd priznal aj 20% DPH z odmeny a hotových
výdavkov vo výške 14,63 eur, zodpovedajúcej ustanoveniu § 196 Exekučného poriadku. Nakoľko by bola paušálna odmena vypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky nižšia ako suma 33,19 eur, ktorá bola stanovená ako suma minimálnej odmeny v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky, súd mal povinnosť priznať odmenu v tejto minimálnej výške.
Exekučný súd preto postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, keď po tom, čo mal z exekútorského spisu preukázané, že súhrnná paušálna odmena za všetky úkony exekučnej činnosti nedosahuje minimálnu výšku odmeny, priznal následne súdnemu exekútorovi odmenu zodpovedajúcu minimálnej výške stanovenej podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, t.j. 33,19 eur. Žiadny iný postup pri určení výšky odmeny súdneho exekútora za danej procesnej situácie, keď odmena súdneho exekútora za úkony, za ktoré by mu prináležala odmena v súlade s vyhláškou, nedosiahla sumu minimálnej odmeny, neprichádza do úvahy a je potom už bez relevancie, za koľko konkrétnych úkonov súd odmenu priznal. Pokiaľ súd mal z pripojenej kópie exekútorského spisu preukázané aj vynaloženie hotových výdavkov, konkrétne poštovného, správne priznal aj tento nárok súdnemu exekútorovi po korigovaní jeho výšky, pričom k minimálnej odmene v sume 33,19 eur a k náhrade hotových výdavkov v sume 39,96 eur súdnemu exekútorovi prináleží aj sadzba 20% DPH (§ 196 veta druhá Exekučného poriadku).
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu o náhrade trov zastavenej exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.