Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1Nt-23-2013.pdf
PDF · 101.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/23/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v konaní pred senátom zloženým z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a prísediacich Milana Bohyníka a Márie Filipovej, v trestnej veci odsúdeného W. Z., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.10.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného W. Z. F. Y. Á. Ž. F., I.. XX.XX.XXXX O. Č.F., G. Z. N. I. W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania zo dňa 14.05.2013, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený W. Z. sa písomným návrhom zo dňa 14.05.2013, doručeným súdu dňa 16.05.2013, domáhal povolenia obnovy konania ohľadne výroku o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010-108 zo dňa 10.06.2010, právoplatným dňa 10.06.2010.
V odôvodnení návrhu odsúdený poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 35T/92/2010 mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Ústavný súd SR pritom neskôr nálezom č. 428/2012 Z.z. vyslovil, že slová v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody “ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Za takéhoto právneho stavu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, ktorý mu bol právoplatne uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 35T/92/2010, za použitia tzv. asperačnej zásady, je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že je u neho daný dôvod na povolenie obnovy konania ohľadne výroku o treste odňatia slobody, ktorý si aktuálne vykonáva.
Za účelom rozhodnutia o návrhu odsúdeného W. Z. na povolenie obnovy konania, súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného W. Z., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/92/2010.
Odsúdený W. Z. aj na konanom verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj na jeho zdôvodnení. Opätovne poukázal na dôvody podrobne uvedené v písomne podanom návrhu. Zhodne s odsúdeným W. Z. sa vyjadril aj jeho obhajca.
Prokurátor bol naopak názoru, že tu nie sú dôvody na povolenie obnovy konania tak, ako to žiadal odsúdený. Podľa vyjadrenia prokurátora nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. Trest odňatia slobody, uložený odsúdenému W. Z., je v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aká je daná aj pri aktuálnom znení ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. Uložený súhrnný trest
odňatia slobody je primeraný povahe spáchanej trestnej činnosti, za ktorú bol ukladaný, ako aj osobe odsúdeného, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia.
Z prečítaných listinných dôkazov a pripojených spisov vyplynulo nasledovné :
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010, zo dňa 10.06.10, právoplatným dňa 10.06.2010, súd schválil návrh dohody o vine a treste uzavretej medzi obvineným W. Z. a prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a obvineného W. Z. uznal vinný v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :
1/ dňa 02.02.2010 v čase okolo 17.30 hod. na ul. ČSA v Kysuckom Novom Meste spoločne s doposiaľ nezistenou osobou sotil zozadu do Q. E., následkom čoho spadol na zem, kde ho 6 - 7 krát kopli do oblasti chrbta a nôh a zo zadného vrecka nohavíc mu vytiahli peňaženku, z ktorej mu vybrali finančnú hotovosť vo výške 35,-Eur a peňaženku následne odhodili na zem, čím spôsobili Q. E. škodu krádežou vo výške 35,-Eur,
2/ dňa 07.02.2010 v čase o 15.10 hod. v pohostinstve M. na ul. M. Č.. XXX v Kysuckom Novom Meste odcudzil spod pultu pohár, v ktorom sa nachádzali jedoeurové a dvojeurové mince v celkovej hodnote 386,-Eur, čím spôsobil majiteľovi pohostinstva - podnikateľskému subjektu V. N. V.+N. s miestom podnikania V. Č.. XXXX/XX, Ž., IČO : XX XXX XXX, škodu vo výške 386,-Eur.
Za spáchanie vyššie uvedenej trestnej činnosti bol obvinenému W. Z. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov a 8 ( mesiacov ), za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/94/2009 zo dňa 14.09.2009, právoplatným dňa 09.02.2010 a vo výroku o treste zrušil aj trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 34T/154/2009 zo dňa 22.10.2009, právoplatný dňa 19.03.2010.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., v prípade konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, ako je tomu v danom prípade, je možné obnovu konania povoliť iba za splnenia podmienky, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne jedná sa o také skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, či už ohľadne otázky viny alebo trestu. V konaní o povolenie obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale rieši sa výlučne otázka, či sú tu dané nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli odôvodniť iné ako pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a treste. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania týka. Za nové skutočnosti a dôkazy pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne hodnotil. V rámci rozhodovania súdu o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.
Predmetné ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. zák. teda stanovuje dve podmienky pre povolenie obnovy konania :
1) vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a zároveň
2) ide o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za novú skôr neznámu skutočnosť treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a pod.
Z napadnutého rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010-108 zo dňa 10.06.2010, právoplatným dňa 10.06.2010, vyplýva, že odsúdenému W. Z. bol ukladaný trest za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ( zostrenie trestu ).
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom do 21.12.2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsať päť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 28.11.2012 v pléne o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodol tak, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „ súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody “ n i e sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z., ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nález Ústavného súdu a strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., prvá veta, časť za bodkočiarkou, sa považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu, a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov pristúpi až po tom, ako na ich poklade povolí obnovu konania. Preto povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález Ústavného súdu, nie je v každej takejto veci obligatórne. Obnova konania, ktorá sa má týkať výroku o treste, by mala slúžiť na nápravu takého trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným súdom zrušeného ustanovenia, a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia zrušeného ustanovenia Trestného zákona.
Odsúdený W. Z. podal návrh na povolenie obnovy konania len vo vzťahu k výroku o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010-108 zo dňa 10.06.2010, právoplatným dňa 10.06.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v rámci tohto konania o povolenie obnovy konania skúmal, či vzhľadom na nález ústavného súdu, ktorý je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V tejto súvislosti súd pritom poukazuje na to, že trest je primárne určovaný zákonom ( zákonom určenou trestnou sadzbou ) a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Základné zásady ukladania trestov kladú dôraz predovšetkým na zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej možno tresty ukladať len na základe zákona. Preto len zákon môže ustanoviť druh trestu a podmienky jeho ukladania. Trest musí plniť funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ), a prvok individuálnej prevencie ( výchovy k riadnemu životu ), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest má mať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby s tým, že trest má postihovať len páchateľa. Ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. pritom vymenúva konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery - ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nakoľko trest je právnym následkom trestného činu, musí byť úmerný spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionálnosti trestu ). Trest je súčasne jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
V danom prípade bol odsúdenému W. Z. napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010-108 zo dňa 10.06.2010, právoplatným dňa 10.06.2010, ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení v tom čase účinnom. Odsúdenému W. Z. bol trest ukladaný jednak za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. ( s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 7 rokov až 12 rokov ), za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. ( s trestnom sadzbou trestu odňatia slobody až na 2 roky ), a tiež za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. ( z dôvodu ukladania súhrnného trestu, za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/94/2009 zo dňa 14.09.2009, ktorým bol odsúdený uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov ), ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. ( z dôvodu ukladania súhrnného trestu, za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Žilina sp. zn. 34T/154/2009 zo dňa 22.10.2009, ktorým bol obvinený uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky ). Nakoľko W. Z. bol ukladaný trest sa päť úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných troma skutkami, bolo
pri ukladaní trestu nutné postupovať podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. ( t.j. trest bol ukladaný za použitia tzv. asperačnej zásady ). Podľa tohto zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu vychádza sa z trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného - teda v tomto prípade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., za spáchanie ktorého zákon v čase ukladania trestu stanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov až 12 ( dvanásť ) rokov. Berúc do úvahy vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR vo vzťahu k ustanoveniu § 41 ods. 2 Tr. zák., W. Z. by sa trest odňatia slobody ukladal v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody 7 ( sedem ) rokov až 13 ( trinásť ) rokov 8 ( osem ) mesiacov, nakoľko aj naďalej zostáva v platnosti, že v prípade ukladania trestu s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 35T/92/2010-108 zo dňa 10.06.2010, právoplatným dňa 10.06.2010, bol W. Z. ukladaný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov. Možno konštatovať, že trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov bol ukladaný W. Z. pri dolnej hranici trestu odňatia slobody, ktorý by bolo možné W. Z. uložiť podľa aktuálne platného znenia § 41 ods. 2 Tr. zák., upravujúceho tzv. asperačnú zásadu, pri zohľadnení vyššie citovaného Nálezu ústavného súdu. Ani za pôvodného znenia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v čase ukladania trestu W. Z.Ž., nebol trest W. Z. ukladaný v druhej polovici trestnej sadzby po úprave hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody jej zvýšením o jednu tretinu ( v prípade, ak by W. Z. bol takto ukladaný trest odňatia slobody v druhej polovici trestnej sadzby trestu odňatia slobody, tento by mu bol musel byť ukladaný v rozmedzí 10 rokov 4 mesiace 1 deň až 13 rokov 8 mesiacov ). Naviac v danom konkrétnom prípade odsúdeného W. Z. súd dospel k záveru, že uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov 8 mesiacov aj napriek nálezu Ústavného súdu SR vo vzťahu k ustanoveniu § 41 ods. 2 Tr. zák., nie je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaných činov, ani k pomerom odsúdeného W. Z. a tiež nie je v zrejmom rozpore s účelom trestu, a preto súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Ako už bolo vyššie uvedené, W. Z. bol trest ukladaný za 5 trestných činov, z tohto 1 bol zločinom a v prípade ostatných trestných činov sa jednalo o prečiny. V prípade zločinu lúpeže sa jednalo o pomerne závažnú trestnú činnosť, ktorej sa odsúdený dopustil vo vzťahu k osobe vyššieho veku. Pri ukladaní trestu bola u odsúdeného daná 1 poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Naviac v prípade W. Z. sa jedná o páchateľa, ktorý už pred ukladaním trestu napadnutým rozsudkom, bol opakovane odsúdený pre spáchanie trestného činu, no ani opakovane ukladané a vykonané tresty, vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody, si v jeho prípade dostatočne nesplnili svoj účel, neviedli k jeho prevýchove a náprave a odsúdený aj ďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti a to aj závažnej trestnej činnosti. Odsúdený je osobou, ktorá už od svojho mladého veku dlhodobo, opakovane, v krátkych časových intervaloch po sebe pácha trestnú činnosť. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností, zásad ukladania trestov, príslušných zákonných ustanovení, ktoré je súd povinný zohľadniť pri ukladaní trestu, je nutné konštatovať, že v danom prípade by nebolo primeraným povahe spáchanej trestnej činnosti a pomerom W. Z. ukladať ešte nižší trest, ako mu bol uložený. Súd je toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov je primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti, pomerom jej páchateľa W. Z., je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a je tiež spravodlivým a objektívnym obrazom potrieb individuálnej a generálnej prevencie s tým, že takýto trest v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchanej trestnej činnosti pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy odsúdeného. Záverom súd tiež poznamenáva, že takýto trest bol výsledkom dohody medzi obvineným a prokurátorom, pričom je vecou prokurátora, aký trest obvinenému v rámci konania o dohode o vine a treste navrhne ( samozrejme pri rešpektovaní zákonných ustanovení upravujúcich ukladanie trestov a zásad ukladania trestov ) a je tiež vecou obvineného, či takýto trest navrhnutý prokurátorom prijme alebo nie. Prokurátor síce môže v konaní o dohode o vine a treste obvinenému trest znížiť až o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, avšak v zmysle zákona nie je povinný v prípade konania o dohode o vine treste navrhnúť obvinenému trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Ako už bolo uvedené vyššie, aj prokurátor pri návrhu trestu obvinenému je povinný rešpektovať príslušné zákonné ustanovenia a zásady ukladania trestov. Vzhľadom na povahu spáchanej trestnej činnosti a osobu odsúdeného, by v danom prípade ani nebolo primeraným a v súlade so zákonom, aby bol prokurátor obvinenému navrhol uloženie trestu odňatia slobody zníženého o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. V danom prípade W. Z. v rámci konania o dohode o vine a treste akceptoval prokurátorom navrhnutý trest a takýto trest bol aj následne potvrdený rozsudkom súdu a týmto rozhodnutím súdu bol vyhodnotený ako zákonný, spravodlivý a primeraný spáchanej trestnej činnosti a osobe odsúdeného W. Z..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustná sťažnosť v lehote 3 dní od jeho
oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.