Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-113-2013.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o D.. P. P., P.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., pochádzajúcu z matky D. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. Š. XXX, X.. Č.. E., D. H. XX, a otca Z. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. E.A., D. Č. XXXX/XX, X.. Č.. Q., C. L., H. XX, N. XXXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXP XXX/XXXX-XX V. I. XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. P. P. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 01.09.2013 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 vo výške 40 Eur je odporca povinný zaplatiť spolu s nasledujúcim bežným výživným,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú P. z pôvodne určenej sumy 70 Eur na 150 Eur mesačne, pričom výživné žiadala určiť od XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 2009, avšak odvtedy náklady spojené s výchovou maloletej P. podstatne vzrástli. Maloletá v tom čase navštevovala 1. stupeň základnej školy, v súčasnosti je na 2. stupni.
Otec s návrhom matky súhlasil len čiastočne, a to so zvýšením výživného o 20 Eur, od 01.07.2013.
Opatrovník, vzhľadom na zmenené pomery a zvýšené náklady pre maloletú, navrhol zvýšiť výživné podľa možností a schopností otca.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu č. k. XXP XXX/XXXX, výsluchom rodičov, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi matkou, potvrdením o návšteve školy mal. P., správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdením o podaní daňového priznania otcom, ako aj dokladmi o jeho príjme za mesiace január až jún 2013, potvrdením o evidencii matky na úrade práce, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
D. P. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XX/ XXXX V. I. XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom bola maloletá zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné. Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. XXP XXX/XXXX bolo zvýšené výživné zo strany otca na 70 Eur mesačne, od XX.XX.XXXX. V tom čase matka pracovala v kaviarni R., kde jej mesačný zárobok bol 390 Eur. Mala vyživovaciu povinnosť len k mal. P.. Otec ako živnostník prevádzkoval túto kaviareň. D.. P. bola žiačkou 2. ročníka základnej školy. Za obedy jej matka uhrádzala 17 Eur. Navštevovala tanečný klub P., kde matka polročne uhrádzala 70 Eur. Navštevovala školský klub, matka platila 7 Eur mesačne. Maloletá bola zdravá. Matka spolu s dcérou bývala v 3-izbovom byte, ktorý mali v podnájme a za byt uhrádzala 300 Eur mesačne. Poberala rodinné prídavky na jedno dieťa. Otec už v tom čase pracoval ako živnostník v Z., ale podľa jeho vyjadrenia podľa daňového priznania bol jeho príjem nulový.
V súčasnosti je matka nezamestnaný a je evidovaná na úrade práce. Naďalej poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Matka poberala, keďže je nezamestnaná, len dávku v hmotnej núdzi. V súčasnosti je na materskej dovolenke a očakáva narodenie druhého dieťaťa z terajšieho vzťahu. Žije s priateľom, ktorý je zamestnaný. Za 3-izbový nájomný byt platia nájom a inkaso 330 Eur mesačne.
D.. P. v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy. Navštevuje francúzštinu, kde jej matka platí 20 Eur mesačne a tanečný krúžok hip-hop, kde jej matka platí 30 Eur mesačne. Je zdravá s bežnými občasnými zdravotnými problémami. Otec na jej výživu prispieva určeným výživným vcelku pravidelne, aj keď niekedy sa stalo, že výživné nezaplatil aj tri mesiace. O dcéru neprejavil záujem ani na Vianoce, narodeniny, alebo sviatky. V súčasnosti, keď začal pracovať, zakúpil jej niečo na jej sviatky, prípadne keď sa vráti na Slovensko. Pri poslednom stretnutí maloletej zakúpil ošatenie v sume asi 100 Eur. Styk s maloletou, vzhľadom na jeho pobyt mimo územia Slovenskej republiky, sa dlhodobo nerealizuje. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 200 Eur.
Otec je zamestnaný ako upratovač v Z. firme. Podľa dokladov o jeho príjme od januára, jeho príjem je asi 300 Eur mesačne. Uviedol, že za ubytovanie v Z. neplatí. Stravu si hradí len minimálne, keďže ešte vykonáva starostlivosť o staršieho pána, ktorý je rodinným priateľom a u ktorého aj býva. Tento mu podľa vyjadrení otca dáva asi 200-300 Eur mesačne. Za stravu mu platí 20 % z týždenných nákladov, ktoré sú asi 130 Eur. Ďalej otec platí leasing na motorové vozidlo ešte na Slovensku vo výške 218 Eur mesačne, od septembra 2011 a 200 Eur platí za byt na ulici D. Č.. Podľa jeho vyjadrení tam momentálne nikto nebýva, avšak má sa tam nasťahovať matka jeho priateľky so synom, ktorí majú platiť inkaso s tým, že nájom platiť nebudú. Podľa jeho vyjadrení, finančne mu s platením leasingu vypomáha priateľka. Podľa vyjadrenia otca bol jeho príjem v čase posledného určovania výživného nulový. 20 Eur si platí mobilný telefón.
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78, ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V predmetnom konaní súd skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. V čase poslednej úpravy výživného bol príjem otca nulový. V súčasnosti má dve zamestnania, aj keď z prvého má príjem asi 300 Eur a podľa jeho výpovede z druhého má príjem asi 200-300 Eur. Vzhľadom však na všeobecne známe informácie o príjme za opatrovanie starších ľudí v Z., kedy značná časť nezamestnaných odchádzala práve za týmto typom zamestnania zo Slovenska do Z., súd neuveril výpovedi otca, že z tohto zamestnania má len takýto nízky príjem s poukazom aj na tú skutočnosť, že otec dlhodobo žije v Z., má nulové náklady na ubytovanie a takmer minimálne náklady na stravu. Napriek tomu za takýchto okolností tam ostáva bývať. Zvláda naďalej platiť leasing na motorové vozidlo. Taktiež platil nájom za byt na D. Č.. Platil aj výživné a podľa jeho vyjadrení, pokiaľ sa stretol s dcérou, prispel jej aj nad rámec bežného výživného zakúpením vecí. Na druhej strane maloletá nastúpila v súčasnosti už na 2. stupeň základnej školy, do 6. ročníka. Navštevuje francúzštinu a tanečný krúžok hip-hopu a matka má s ňou zvýšené náklady aj na zakupovanie ošatenia a obuvi. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, a teda nemožno očakávať, že by sa v krátkom čase zamestnala a dosahovala zvýšené príjmy.
S poukazom na tieto skutočnosti teda súd dospel k záveru, že na strane maloletej došlo k značnému zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jej potrieb v súvislosti so všeobecným rastom životných nákladov, s nástupom do vyššieho ročníka základnej školy, s jej mimoškolskou činnosťou ako aj so zakupovaním ošatenia a obuvi a stravy. Taktiež došlo k zmene u matky, ktorá je na materskej dovolenke a nemôže vlastným pričinením v značnej miere zabezpečovať náklady na domácnosť a finančne jej vypomáha jej priateľ a taktiež došlo k zmenám aj na strane otca, ktorý sa dlhodobo zdržiava v Z. a má tam príjem z dvoch zamestnaní a za ubytovanie nič neplatí. S poukazom teda na tieto skutočnosti mal súd za to, že návrh matky je dôvodný, avšak len čiastočne. Za rozhodujúcu zmenu pomerov súd považoval nástup mal. P. do vyššieho ročníka základnej školy, teda september 2013 a vzhľadom na príjmy otca a výdavky na maloletú súd považoval výživné za primerané vo výške 110 Eur, nie 90 Eur, tak ako uvádzal odporca. Určením výživného spätne vznikol otcovi dlh na výživnom za mesiac september 2013, ktorý mu súd uložil zaplatiť spolu s nasledujúcim bežným výživným k rukám matky. V prevyšujúcej časti súd návrh, čo do výšky výživného ako aj dátumu zvýšenia, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146, ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Keďže išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.