Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-46-2013.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: U.. F. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. 8, X. A. Q. proti odporcovi: T. E., narodený XX.X.XXXX, bytom B. X/X, Prievidza zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza o zaplatenie 700,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 160,52 eur (trovy právneho zastúpenia 118,52 eur a iné trovy 42,- eur), ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.7.2013 proti odporcovi domáhal zaplatenia 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania pričom tvrdil, že odporcovi za jeho spolužitia s jeho dcérou poskytol ako pôžičku peňažnú hotovosť, pričom v mesiaci január 2013 sa s odporcom dohodol na tom, že mu z týchto peňazí vráti 700 eur.
Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 6.8.2013 platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 23.8.2013 a proti ktorému podal odporca dňa 26.8.2013 odpor, v ktorom žiadal návrh zamietnuť, pričom tvrdil, že od navrhovateľa žiadne peniaze neprevzal a dlh voči nemu neuznal, pričom peniaze od navrhovateľa prevzala jeho dcéra, ktoré tieto peniaze aj použila.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: výzvou (čl. 2), príkazom na úhradu a fotografiami (čl. 17), výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu a výsluchom svedkyne P. O., dcéry navrhovateľa a bývalej družky odporcu.
Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi prostredníctvom svojej manželky v januári 2008 odovzdal ako pôžičku bez dohody o tom, kedy mu túto pôžičku vráti 50.000,- Sk, pričom v januári 2013 sa s odporcom dohodol na tom, že mu z týchto peňazí vráti 700 eur. Uvedené skutočnosti vyplynuli priamo z výsluchu navrhovateľa a z výsluchu svedkyne P. O., dcéry navrhovateľa a bývalej družky odporcu, s ktorým svedkyňa tvorila spoločnú domácnosť do februára 2013, pokým sa s odporcom po vzájomných rozporoch rozišla. Nepriamo túto skutočnosť o tom, že odporca sa navrhovateľovi zaviazal vrátiť čiastku 700,- eur potvrdzovala sms správa, v ktorej odporca od navrhovateľa žiadal číslo jeho účtu, na ktorú mal zaplatiť bližšie nešpecifikovanú čiastku. Z výsluchu odporcu vyplynulo, že v roku 2008 dala dcére navrhovateľa 50.000,- Sk jej matka, ktorá jej uviedla, že ide o dar a on z týchto peňazí na ich spoločnú domácnosť použil len čiastku približne 5.000,- Sk. To, že odporca navrhovateľovi zaslal sms s textom, v ktorom od neho žiadal číslo jeho účtu, na ktorú mal zaplatiť bližšie nešpecifikovanú čiastku, odporca vysvetlil tým, že navrhovateľ od neho žiadal vrátenie peňazí a sms mu zaslal z dôvodu, aby mal od
neho pokoj. Z týchto vykonaných dôkazov súd nemal za preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporcovi prostredníctvom svojej manželky v januári 2008 odovzdal ako pôžičku bez dohody o tom, kedy mu túto pôžičku vráti 50.000,- Sk a v januári 2013 sa s odporcom dohodol na tom, že mu z týchto peňazí vráti 700 eur. Tvrdenia navrhovateľa priamo potvrdzoval len jeho výsluch a výsluch jeho dcéry, nepriamo odporcom zaslaná sms, pričom odporca tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa poprel. Proti sebe stáli rozporné tvrdenia navrhovateľa a jeho dcéry, ktorá má v súčasnosti narušený vzťah s odporcom a tvrdenia odporcu, z ktorých nebolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia navrhovateľa sú pravdivé. Pravdivosti tvrdení navrhovateľa nenasvedčovalo ani to, že navrhovateľ si vrátenie údajnej pôžičky u odporcu začal uplatňovať až po skončení spolužitia odporcu s jeho dcérou, čo nasvedčuje to, že medzi nimi v súvislosti s odovzdaním 50.000,- Sk nedošlo k dojednaniu o tom, že odporca mu bude povinný tieto peniaze vrátiť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli, v návrhu navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré bolo možné posúdiť podľa § 657 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z ktorých by bolo možné dospieť k dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Preto súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. I keby boli preukázané navrhovateľom tvrdené skutočnosti, a to že navrhovateľ odporcovi v roku 2008 dal ako pôžičku 50.000,- Sk a v januári 2013 sa s ním ústne dohodol o tom, že mu z týchto 50.000,- Sk vráti 700,- eur, bola by dôvodná navrhovateľom v konaní vznesená námietka premlčania. Ak navrhovateľ v januári 2008 odporcovi ako pôžičku bez ďalšieho dal 50.000,- Sk tak, začala plynúť trojročná premlčacia doba, v ktorej mohol navrhovateľ od odporcu podľa § 563 Občianskeho zákonníka žiadať vrátenie pôžičky, pričom toto jeho právo sa premlčalo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v januári 2011, a preto sa či už na uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka alebo na urovnanie podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžadavala písomná forma takéhoto úkonu na to, aby bolo možné považovať právo navrhovateľa za nepremlčané alebo že sa právo navrhovateľa vo svojom základe zmenilo z nároku z pôžičky na nárok z dohody o urovnaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal procesne úspešnému odporcovi, ktorému vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 42,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,52 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 51,45 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur a (ii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 7.10.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 51,45 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur. Náhradu
trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu, a to podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.