Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5C-34-2012.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Subarea
5C/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Monika Balážová, v právnej veci žalobcu J. R., X.. X.X.XXXX, L. F., G. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 2, proti žalovanej J. S., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. Č.. XX, t. č. Í., L. R., P. Y. X, L., M..H., o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam - rodinnému domu s. č. XXX postavenom na parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, k parcele F.-M. Č.. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., k parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., k parcele F.-M. Č.. XXX/X - záhrady vo výmere XXXX H. a k parcele F.- M. Č.. XXX/X - záhrady vo výmere XXX H., okres R. X. Y., obec F., k.ú. F., zapísaných na LV č. XXXX, Okresného úradu, katastrálneho odboru R. X. Y..
Súd nehnuteľnosti - rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parcelu F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., parcelu F.- M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., parcelu F.-M. Č.. XXX/X - záhrady vo výmere XXXX H. a parcelu KN-C č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX H., okres Spišská Nová Ves, obec Krompachy, k.ú. Krompachy, zapísané na LV Č.. XXXX, Okresného úradu, katastrálneho odboru R. X. Y., p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanej titulom vysporiadania jej podielu sumu 19.900,- Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd n e z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam - rodinnému domu s. č. XXX postavenom na parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavaná plochy a nádvoria, k parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., k parcele F.-M. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX H., k parcele F.-M. Č.. XXX/X
- záhrady vo výmere XXXX H. a k parcele F.-M. Č.. XXX/X - záhrady vo výmere XXX H., katastrálne územie Krompachy, zapísané na LV Č.. XXXX Katastrálneho úradu F., Správa katastra R. X. Y., aby súd uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý sa stáva ich výlučným vlastníkom v celosti, ďalej aby žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom prikázania 1-ného spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu, sumu vo výške 19.900,- Eur, ktorú
bude žalobca povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku a aby žalovanú zaviazal k znášaniu trov konania, trov právneho zastúpenia a trov za vypracovanie ZP.
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žili v spoločnej domácnosti do decembra 2011, kedy sa žalovaná odsťahovala do bytu svojej matky a požiadala tunajší súd o určenie výživného na ich spoločné deti. Zároveň opakovane žiadala žalobcu, aby predmetné nehnuteľnosti predali za čo najvyššiu cenu a výťažok predaja si rozdelili na polovicu, nakoľko ona nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila žalobcu, pričom odmietala akceptovať vtedajšiu ponuku žalobcu vyplatiť jej cca 20.000,- Eur za jej podiel na nehnuteľnostiach. Žalobca preto dal vypracovať ZP č. 13/2012 zo dňa 16.4.2012 znalcom A.. E. L. v R. X. Y.. Žalovanej zaslal listom zo dňa 26.4.2012 návrh na mimosúdnu dohodu pre zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, že spoluvlastnícky podiel žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach prejde do vlastníctva žalobcu a on jej zaň vyplatí na základe ZP sumu 19.900,- Eur, prílohou listu bol aj uvedený ZP. Žalovaná reagovala na návrh mimosúdnej dohody listom zo dňa 2.5.2012, ktorým odmietla návrh žalobcu a predložila protinávrh, podľa ktorého ona vyplatí žalobcovi sumu 13.261,- Eur, ako konečnú sumu za jeho podiel na predmetných nehnuteľnostiach po odpočítaní polovičného podielu na fiktívnej pôžičke, ktorá nemá reálny podklad v doterajších právnych úkonoch účastníkov konania v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami, ani v žiadnych iných právnych úkonoch vo vzťahu k žalobcovi. Na kúpu predmetných nehnuteľností každý z účastníkov konania prispel polovicou kúpnej ceny. Žalobca mal väčšiu časť polovice kúpnej ceny na účte v banke a zvyšnú si zabezpečil predajom motocykla. Žalovaná mala k dispozícii menšiu časť kúpnej ceny, preto zvyšnú si musela požičať od svojej matky a túto sumu tesne pred vyplatením kúpnej ceny spoločne vložili na účet žalobcu v banke. Ak by bola požičaná finančná suma spoločná pre oboch účastníkov konania, nebola by žalovaná nadobudla polovičný podiel na predmetných nehnuteľnostiach ale len primeraný podiel, zodpovedajúci jej podielu na kúpnej cene. Žalobca nemá záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou a má záujem o prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva v celosti za primeranú náhradu.
Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla, aby súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, o ktoré sa v spore jedná, zrušil a prikázal do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona vyplatí žalobcovi sumu 19 900,- Eur poníženú o odpočet polovice z pôžičky, teda konečnú čiastku 13 261,- Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2006 žili so žalobcom v spoločnej domácnosti v C., kde sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra R.. Peniaze, ktoré dostala v tehotenstve, t. j. vrátane daní a iné vyrovnania, spolu použili na chod domácnosti, stravu a podobne. Po narodení dcéry dostala pôrodné a rôzne benefity, tieto tiež spoločne použili na chod domácnosti a pre ich dcéru. Peniaze žalobcu zostávali na jeho účte. Žalobca dostával podľa žalovanej 232,- libier mesačne, a to na dcéru a na žalovanú, to sa ukladalo ako úspory. Keď mala dcéra 8 mesiacov, žalovaná opustila C., pretože náklady na bývanie boli vysoké a aby si ušetrili financie na kúpu vlastného domu. Keď bola s dcérou na Slovensku, žalobca pracoval aj naďalej Y. C. a poberal benefity na ich dcéru a žiadne peniaze im na Slovensko neposielal, aj keď boli určené pre ich rodinu. Ona s dcérou bývala v byte svojej matky. Keď sa žalobca vrátil na Slovensko, obýval tento byt spoločne s ňou a dcérou. Podľa žalovanej takto sa im podarilo našetriť 400.000,- Sk, ktoré žalobca deklaruje ako výhradne jeho peniaze. Žalovaná dostala 100.000,- Sk od starých rodičov ako svadobný dar. Sumu 100.000,- Sk získal žalobca predajom motocykla, takže dospeli ku konečnej sume 600.000,- Sk. Nehnuteľnosť, ktorú zakúpili, bola na predaj za 1 mil. Sk. Čiastku 400.000,- Sk im ponúkla požičať jej matka so svojím partnerom. Po zakúpení nehnuteľnosti žalobca nemal záujem o splatenie dlhu. Od januára 2009 do októbra 2010 bol žalobca nezamestnaný a žili z jej peňazí zarobených v zahraničí. Uviedla, že s predloženým návrhom žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, ako to žiada žalobca, nemôže súhlasiť, ním navrhovaná čiastka je pre ňu a pre deti neakceptovateľná, pretože z uvedenej čiastky nie je možné zabezpečiť si bývanie pre ňu a dve deti. Uviedla, že nehnuteľnosť zakúpili pre zabezpečenie bývania pre ich deti, ktoré túto nehnuteľnosť poznajú ako svoj domov.
Žalobca cestou svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, predovšetkým dávky, ktoré v C. v súvislosti s narodením dcéry dostali, boli použité na potreby dieťaťa a určite nepostačovali na všetko, čo dieťa potrebovalo. Žalovaná iné príjmy nemala, počas tehotenstva nepracovala, pretože mala rizikové tehotenstvo, počas toho nepoberala žiadne dávky, teda všetko zabezpečoval žalobca, ktorý bol zamestnaný. Dávky (benefity), ktoré dostali Y. C., boli iba príspevkom, nepostačovali na všetky potreby - pomohli, ale vyžiť sa z nich nedalo. Čo sa týka pôžičky,
ktorú mala matka žalovanej a jej partner poskytnúť na kúpu rodinného domu, žalobca popiera, že pôžička bola aj pre neho, práve naopak, bola výlučne pre žalovanú s cieľom a podmienkou, že obaja - žalobca aj žalovaná, budú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 a preto sa na úhrade kúpnej ceny podieľali rovným dielom. Preto žalobca z titulu pôžičky na kúpu domu matke žalovanej a jej priateľovi nič nedlhuje. Taktiež žalobca považoval za potrebné uviesť, že peniaze, ktoré v období po kúpe rodinného domu zarobil (pracoval v zahraničí), použil okrem iného na opravu strechy vo výške cca 200.000,- Sk, čo významne zhodnotilo spoločnú nehnuteľnosť. Túto investíciu, ako uviedol, požaduje pri vyporiadaní spoluvlastníctva zohľadniť.
Súd prevedeným dokazovaním listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov zistil tento skutkový stav:
Súd z výpovede žalobcu ako účastníka konania zistil, že tento sa so žalovanou poznal od roku 2005, žiť ako druh a družka začali spolu asi v októbri 2005, ona prišla za ním do C., kde vtedy pracoval. Žalovaná aj keď bola v C., robila veľmi málo, asi len 2 - 3 mesiace, lebo mala rizikové tehotenstvo, teda on ju živil. Zaplatil aj depozit za dom, kúpu auta, plus nájomné za dom. Do narodenia dieťaťa od štátu nedostali ani korunu, takže ju musel živiť on. Po narodení dcéry dostali nejaký malý príspevok, asi 400,- až 500,- libier na nákup výbavičky pre dieťa - to dostala žalovaná. Postupne, keď sa veci vybavili, začal poberať "child tax credit" - nejaký druh rodičovského príspevku, dostal to niekedy v decembri 2006, suma bola cca 239,- libier mesačne. Nie je to pevne stanovené, suma sa menila v závislosti od jeho príjmu. Uviedol, že nevie, koľko dostávala od štátu žalovaná, ona mala vlastný bankový účet, manželmi neboli, takže mali oddelené financie. On platil všetko, čo bolo potrebné pre dieťa - oblečenie, plienky, detskú postieľku a pod. Žalovaná dostávala cca 100,- až 150,- libier od štátu - to sú na anglické pomery malé peniaze, takže nie je pravda, ako ona uvádza, že ona živila jeho. Žalobca zarábal, kupoval pre rodinu všetko potrebné detskú postieľku, zabezpečil bývanie, platil nájom. Žalovaná zo svojich peňazí, ktoré dostávala od štátu, platila len malé nákupy, to bolo pre ňu ako vreckové. Žalobca nemal úmysel žiť v budúcnosti v cudzine, chcel sa vrátiť a žiť na Slovensku. Žalovaná potom odišla na Slovensko a žila u svojej mamy s ich spoločnou dcérou. Žalobca v tom čase pracoval v zahraničí, chodil na Slovensko asi raz za 3 mesiace a počas pobytu na Slovensku sa zdržiaval v byte matky žalovanej s jej povolením. Vtedy neprispieval na nič čo sa týka bývania, bol tam krátkodobo, ale o rodinu sa staral, teda nakúpil, čo bolo treba pre domácnosť. Dal žalovanej aj nejaké peniaze, ale bez potvrdenia, lebo vtedy žili normálne. Vždy sa jej pýtal, keď odchádzal, či potrebuje nejaké peniaze, hoci z jeho pohľadu bola zabezpečená, bývala v maminom byte, na ktorý neprispievala. Podľa žalobcu žalovaná dostávala určitú dobu niečo z C. a dostávala aj materský príspevok na Slovensku vo výške 234,- Eur, a to na účet otca žalobcu, lebo ona nemala bankové konto a ani si ho nechcela založiť. Otec žalobcu jej dal platobnú kartu a ona si tie peniaze vyberala. Na uvedený účet chodili výlučne peniaze z materskej. Vzťahy medzi účastníkmi boli v tej dobe veľmi dobré. Po určitom období sa rozhodli zabezpečiť bývanie a našli vhodný dom v hodnote 1 mil. Sk. Keďže žalobca mal financie na svojom konte našetrené plus financie z predaja motocykla, mal našetrené na presnú polovičku domu. Na druhú polovičku domu žalovaná dostala 100 000,- Sk od svojho dedka ako nenávratnú pôžičku na svadbu, niečo ako veno, ďalšie peniaze boli poskytnuté jej mamou a druhom jej mamy - 200 000,- Sk od jej matky a 200 000,- Sk poskytol druh jej matky. Pred kúpou domu žalovaná trvala na tom, že polovica domu bude napísaná na ňu. S tým súhlasil, pretože jej rodina jej prispela na kúpu domu. Keďže boli poloviční majitelia, považoval pôžičku od jej rodičov len pre ňu. Uviedol, že osobne nikdy nepýtal príbuzných žalovanej o pôžičku a oni by mu nikdy tie peniaze ani nedali, keďže neboli manželmi. Jej príbuzní chceli, aby žalovaná mala pripísanú jednu polovicu domu, takže keď to oni chceli, museli jej na to prispieť. Po nejakej dobe jej príbuzní chceli tie peniaze vrátiť, ale on povedal, že keď chcú, aby 400 000,- Sk vracal aj on, nech v tejto časti prepíšu dom na neho - teda aby v tej časti mu dom predali. Teda prepísať by to musela v sume 400 000,- Sk na neho žalovaná a potom mohla vyplatiť svojich príbuzných. Po kúpe domu sa tento renovoval a jedna z najväčších investícií bola výmena strechy v hodnote cca do 200.000,- Sk. Sumu 150 000,- Sk platil výlučne žalobca zo svojich financií, lebo pracoval v zahraničí a 50 000,- mu poskytol otec. Na dome prebehli ešte aj drobné rekonštrukcie, a to výmena vchodových dverí, dvoch okien, výstavba terasy, odvodnenie domu, obnova vody.
Žalovaná vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva tak, aby boli nehnuteľnosti prikázané žalobcovi, pretože tieto nekupovali pre ňu, ani pre neho, ale pre ich spoločné deti, s tým, že ona ho vyplatí v sume 19.900,- Eur, teda v polovici, a to v
splátkach. Uviedla, že nie je pravda, čo uviedol žalobca, že poskytoval financie jej a ich dcére. Predložila „plán“ šetrenia finančných prostriedkov, ktorý písal žalobca vlastnou rukou, na základe ktorého rozpisu teoreticky by mali mať našetrené (nie je uvedené do akého obdobia) celkovo 5.499,50 (pravdepodobne libier). Z uvedeného rozpisu vychádza, že je to len plán šetrenia, ale že v skutočnosti boli tieto prostriedky našetrené, z ničoho nevyplýva. Na druhej strane „plánu“ je uvedené, aký je zostatok na konte žalobcu a žalovanej, medzi tým je uvedená suma „826,40“, ku ktorej sa účastníci nevedeli vyjadriť. Žalovaná ďalej uviedla, že benefity, ktoré dostával žalobca ako zamestnanec, boli určené pre ňu a pre jej dcéru, on jej ich však nedával. Uviedla, že aj ona dostávala benefity, z toho kupovala stravu.
Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že uvedené benefity žalobca míňal na svoju dcéru a žalovanú.
Žalovaná ďalej vo svojej výpovedi tvrdila, že keď pracovala v Írsku, našetrila sumu 300.000,- Sk, ktorú doniesla na Slovensko a z toho sa prerábal dom. Tieto peniaze, ktoré doniesla v hotovosti, dala na účet otca žalobcu, nevie však preukázať, či na účet dala celých 300.000,- Sk, preukázalo by sa to, keby boli výpisy z účtu. Uviedla, že účet znel na meno otca žalobcu, disponovala s ním len žalovaná. Na uvedený účet jej chodil rodičovský príspevok zo SR. Žalovaná si vo svojej výpovedi pomýlila roky, kedy mala prísť z Í. na Slovensko. Ďalej uviedla, že nespochybňuje ZP, že súhlasí s určenou všeobecnou cenou domu a súhlasí s tým, že jej polovica predstavuje čiastku 19.900,- Eur. Navrhla, aby nehnuteľnosti boli prikázané jej, pretože je to jediná možnosť bývania pre ňu a pre deti, aj najekonomickejšia. Ďalej uviedla, že peniaze na vyplatenie žalobcu má - teda niečo má a niečo jej poskytne mama. Súd z výpovede žalovanej ďalej zistil, že táto v súčasnosti pracuje a býva v Írsku, deti vedia dobre po anglicky, dcéra chodí do prvej staršej triedy a syn má povinnú predškolskú dochádzku. Ďalej uviedla, že ak by získala dom, nepríde hneď na Slovensko, najprv potrebuje dom dať do finálneho stavu, urobiť deťom izby. Uviedla, že v dome plánuje bývať so svojou mamou, ktorá svoj byt predá a peniaze z bytu sa použijú na rekonštrukciu domu.
Následne sa opätovne obaja účastníci vyjadrili, že súhlasia s cenou nehnuteľnosti tak, ako bola ocenená v ZP, teda 39.800,- Eur.
Súd z LV č. XXXX, S. R. X. Y., S. F., F..Ú.. F., zistil, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi nehnuteľnosti
- stavby rodinného domu postaveného na parc. č. XXX/X, R.. Č.. XXX, taktiež sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X S. Y. XXXX m2, druh pozemku záhrady, pozemku parc. č. XXX/X S. Y. XXX H., druh pozemku záhrady, pozemku parc. Č.. XXX/X S. Y. XXX H. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ako aj pozemku parc. č. XXX/X S. Y. XXX H., zastavané plochy a nádvoria, a to každý z nich v polovici.
Súd zo Znaleckého posudku vypracovaného znalcom A.. E. L., č. 13/2012, zo záveru z bodu 3. Rekapitulácia všeobecnej hodnoty zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - stavieb a pozemkov je 39.800,- Eur.
Žalobca cestou svojej právnej zástupkyne v záverečnom prednese navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a nehnuteľnosti prikázal žalobcovi s tým, že vyplatí žalovanú sumou 19 900,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnil to tým, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, stará sa o tieto v plnom rozsahu len on, žalovaná býva v zahraničí, pričom deti tam chodia do školy a podľa žalobcu nič nenasvedčuje tomu, že by sa chcela naozaj vrátiť do SR. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú k trovám konania.
Žalovaná vo svojom záverečnom prednese navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, nehnuteľnosti prikázal jej s tým, že žalobcu vyplatí sumou 19.900,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, čo odôvodnila tým, že sa chce na Slovensko vrátiť a ak má reálne vrátiť pôžičku svojej matke a jej priateľovi, ostalo by jej 13 000,- Eur a za túto sumu si na Slovensku nekúpi byt pre seba a svoje deti. Podľa žalovanej ak si vie žalobca zobrať pôžičku na nehnuteľnosti, je pre neho reálne zabezpečiť si 1 izbový byt, ktorý by mu postačoval, pretože on sa stará sám o seba. Žalovaná sa stará o dve deti a jej mama už nesúhlasí s tým, aby ona živila jeho deti. Uviedla, že so žalobcom nemôžu byť v jednej domácnosti a ona, hoci vlastní polovicu domu a pozemkov a platí za ne daň, nemôže ich využívať. Pre
deti je to najvýhodnejšie a najekonomickejšie bývanie a je to ich domov. Deti sú dve, sú školopovinné, potrebujú izby a za 13 000,- Eur sa nedá kúpiť trojizbový byt. Navrhla, aby trovy konania platil žalobca.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k tomuto právnemu záveru:
Účastníci si spolu kúpili nehnuteľnosti, o ktoré v spore ide, do podielového spoluvlastníctva, a to každý z nich v podiele 1. Medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhodám a z tohto dôvodu bolo potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže spoluvlastníci sa nedohodli o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní, súd na návrh žalobcu zrušil toto podielové spoluvlastníctvo a vykonal jeho vysporiadanie a to tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca v súčasnosti uvedené nehnuteľnosti užíva, stará sa o nich, žije a pracuje v SR. Žalovaná t. č. žije s maloletými deťmi v Í., kde deti chodia aj do školy a žalovaná tam aj pracuje. Súd z prevedeného dokazovania zistil, že žalovaná nikdy na Slovensku nepracovala, vždy pracovala v zahraničí a súd má za to, že nie je pravdepodobnosť, že by sa táto vrátila na Slovensko a na Slovensku pracovala, aj keď to tvrdí, pretože jej správanie tomu nenasvedčuje. Ak by sa skutočne chcela vrátiť na Slovensko, bola by sa už vrátila a našla si prácu a bola by tak urobila ešte pred začiatkom školského roka, aby dcéra mohla nastúpiť do ZŠ na Slovensku, kde je údajne zapísaná (o čom však žalovaná žiaden doklad nepredložila), pretože žalovaná má možnosť dočasného bývania v byte svojej matky, ktorá v tomto byte momentálne nebýva, pretože žije a pracuje taktiež v zahraničí. Pochybnosť súdu o návrate žalovanej na Slovensko potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaná nemá všetky vlastné finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu, ale tieto si musí, ako uviedla, požičať od svojej mamy, ktorej (a jej priateľovi) má vyplatiť ešte aj poskytnutú pôžičku na kúpu domu.
Na základe vyššie uvedeného súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi a na vysporiadanie podielu žalovanej zaviazal žalobcu vyplatiť čiastku v zmysle ZP, a to v sume 19.900,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. a žalovanú nezaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania, čo odôvodnil tým, že na strane žalovanej sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to z toho dôvodu, že nehnuteľnosti, u ktorých podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené, súdom boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom žalovaná v súčasnosti žije v Í., nemá tam vlastné bývanie, je v podnájme, taktiež nemá vlastné bývanie ani na Slovensku a v jej starostlivosti sú dve maloleté deti, ktorých otcom je žalobca. Súd má za to, že priznanie trov a trov právneho zastúpenia v tomto prípade žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.