Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-23-2013.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29Ro/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : S. U. a.s., so sídlom L. 7, X., N.: XX XXX XXX, právne zast. : JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému : Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, W., v konaní o zaplatenie 843,29 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 141,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 141,33 eura od 1.5.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu zaplatenie sumy 701,96 eura zo zmluvným úrokom vo výške 21,24% ročne zo sumy 708,37 eura od 16.3.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 843,29 eura od 1.5.2012 do zaplatenia, zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.2.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 843,29 eura s príslušenstvom (úroky a úroky z omeškania), a to na tom skutkovom základe, že na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.1.2007 žalobkyňa poskytla žalovanému revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, pričom žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.289,63 eura. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, vo výške 28 eur. Podľa bodu V.-3 Všeobecných zmluvných podmienok pri porušení povinnosti splácať poskytnutý úver vznikalo žalobkyni právo na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania žalovaný po dobu dlhšiu ako 30 dní. Žalovaný svoj záväzok, splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Dňa 30.4.2012 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 843,29 eur, pričom žalobkyňa aj ku dňu podania žaloby eviduje voči žalovanému dlh v uvedenej výške.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Z listiny označenej ako žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXX XXXXXXXX zo dňa 17.1.2007 vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila žalobkyňa a žalovaný, pričom obsahom záväzku žalobkyne bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver na nákup tovaru vo výške 15.990,- Sk, t. j. 530,77 eura a obsahom záväzku žalovaného bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť v rovnomerne rozvrhnutých 15 mesačných splátkach po 1.310,- Sk t. j. 43,48 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.2.2007 (časť B zmluvy). Ďalej predmetná žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala časť C) „Úverová karta“, v ktorej sa udáva, že klient ďalej žiada, aby ho žalobkyňa zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, t. j. 663,39 eura a vydala úverovú kartu na jeho meno. Ďalej, že berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzuje sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Súhlasí s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti mal byť 10. deň v mesiaci a spôsob splácania mal byť zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Podľa časti C1 bola mesačná úroková sadzba 1,95 % s uvedením príkladu RPMN, že pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia je 31,76 %. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy bol vo výške 45,- Sk, t. j. 1,49 eura a ročná úroková sadzba predstavovala 23,4% (žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.1.2007 na č. l. 6). Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.203,88 eura (potvrdenie zo dňa 11.4.2013 na č. l. 20). Z potvrdenia o prijatí splátok súd zistil, že žalovaný v období od 11.7.2008 do 23.7.2011 splatil žalobkyni sumu v celkovej výške 1.062,55 eura (potvrdenie zo dňa 11.4.2013 na č. l. 22 a výpis z úverového účtu žalovaného na č. l. 23). Z listiny označenej ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2012 adresovaného žalovanému súd zistil, že žalobkyňa odstúpila od úverovej zmluvy - časti týkajúcej sa úverovej karty podľa čl. IV. bod 4.2. Všeobecných podmienok, pričom žalovaného zároveň vyzvala na zaplatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 30.4.2012 (deň zosplatnenia úveru). Žalobkyňa tak žiadala žalovaného o úhradu sumy 843,294 eura zloženej z úverovej istiny vo výške 708,37 eura, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 108,12 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 26,80 eura. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 28.3.2012 (odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte zo dňa 23.3.2012 na č. l. 5). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaný dlžnú sumu žalobkyni neuhradil (nesporná skutočnosť).
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa ust. § 5 citovaného zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne len čiastočne. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa predložila kópiu listiny - žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej žalovanému bol financovaný tovar, kde predajná cena mala predstavovať sumu 530,77 eura, bez priamej platby, ktorá suma zároveň predstavovala aj výšku úveru poskytnutého žalovanému, pričom účastníci zmluvy sa dohodli na splácaní poskytnutého úveru v 15 mesačných splátkach po 43,48 eura. Tento vzťah však nebol predmetom konania. Súčasťou vyhotovenia zmluvy bolo tiež ustanovenie, ktorým klient žiada, aby ho žalobkyňa zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytla mu úverový rámec vo výške 663,89 eura a vydala úverovú kartu na jeho meno s tým, že žiadosť mala byť posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v priebehu jeho splácania. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobkyne a z predloženej zmluvy súd ustálil, že zámerom účastníkov konania bolo uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa mal veriteľ zaviazať k povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa mal zaviazať poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V danom prípade súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu podstatných náležitostí tohto úkonu, ktorým je záväzok veriteľa (žalobkyne) poskytnúť úver na požiadanie dlžníka (žalovaného) (§497 Obch.zák.), a nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy úkonu (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.,). Predložená kópia Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru jednoznačným spôsobom deklaruje v označení aj vo všeobecných zmluvných podmienkach (čl. II, IV), že zo strany žalovaného došlo len k podaniu žiadosti o poskytnutie úverového rámca, o čom rozhodovala výlučne žalobkyňa, ktorá mohla aj neakceptovať požiadavku žalovaného.
Ku vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere mohlo dôjsť len za predpokladu, že právu dlžníka na čerpanie finančných prostriedkov by zodpovedala povinnosť veriteľa poskytnúť mu ich v dohodnutom rozsahu. Za takúto dohodu, nemožno považovať len žiadosť záujemcu o poskytnutie úveru. I keď je zrejmé, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ako o tom svedčí výpis z finančného účtu, nebol preukázaný individuálny rozsah úveru (žalobkyňa len tvrdí skutočnosti, ktoré nijako nepreukazuje, výšku istiny odvodzuje len od sumy uhrádzaných splátok), ani podmienky jeho úročenia a splatnosti, rozsah poplatkov, keď „žiadosť o úver“ len príkladmo uvádza tieto údaje. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s požadovanými všeobecnými a osobitnými zmluvnými podmienkami v zákonom predpísanej forme, je v zmysle ust. § 40 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k založeniu záväzkového vzťahu titulom spotrebiteľského úveru, pričom však je nepochybné, že žalobca poskytol na základe neplatného právneho úkonu žalovanému sumu 1.203,88 eura, vzniklo žalobcovi právo na vrátenie finančných prostriedkov len titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, splatil celkovo 1.062,55 eura, súd žalobcovi priznal len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 141,33 eura.
Žalovaný je v omeškaní s vrátením svojho peňažného dlhu, preto je tiež povinný na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Počiatok omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy 141,33 eura dňa 1. 5. 2012 sa odvíja od výzvy žalobkyne na zaplatenie dlhu obsiahnutej v odstúpení od úverovej zmluvy, riadne doručenej žalovanému dňa 28.3.2012. Súd priznal žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške, keďže si ich žalobkyňa uplatnila v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009. V rozsahu, v ktorom bol nárok žalobcu uplatnený v rozpore so zákonom (neplatná zmluva), bola žaloba zamietnutá.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe výsledku sporu podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 141,33 eura a žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 701,96 eura. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne, vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje 16,76% a miera úspechu žalovaného predstavuje 83,24%. Vzhľadom na percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania tak patrí právo na náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), tzn. v rozsahu 66,48% žalovanému. Nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobkyňa bola v konaní v prevažnej miere neúspešná súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II .
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)