Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-50-2013.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická ul.č. 7434/147, IČO 36 234 176, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Erasmus Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná č. 9, IČO 36 789 615, proti odporcovi K. F., bytom v Z., K X. č. XXX/X, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 802,70 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy spolu 802,70 €. Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho pohľadávka vyplýva z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2004, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 995,82 € vo forme úverovej karty.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Drobnými spormi sú v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v priebehu ktorých nepresiahne predmet konania sumu 1 000 eur. Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom
Navrhovateľ uviedol, že uzavrel s odporcom dňa 15.7.2004 úverovú zmluvu, (č. XXXXXXXXXX) a súčasne zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru ( identifikačné číslo XXXXXXXXXXX). Zmluva o revolvingovom úvere bola ku dňu uzavretia platná, ale nie účinná, mala odloženú účinnosť až na budúcnosť, a to aktiváciu karty. Uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere tak priamo odporcovi práva a povinnosti nevznikli. K účinnosti zmluvy došlo až priamy a zamýšľaným úkonom odporcu- aktiváciou karty prostredníctvom operátora s uvedením identifikačných údajov, aby nedošlo k zneužitiu. Zdôraznil, že žiaden právny predpis nezakazuje, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov, pričom podstatné je, aby zmluva spĺňala obsahové a formálne náležitosti. Vyjadril presvedčenie, že zmluva bola uzavretá vo forme, akú zákon požaduje, a to písomne. Odporca podpísaním úverovej zmluvy podpísal a súhlasil i s tou časťou textu, ktorá sa týka revolvingu a musel si byť vedomý, že uzatvára zmluvu aj o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o RPMN revolving predstavuje
špecifický druh úveru, kde RPMN nie je možné určiť. Písomná forma právneho úkonu spočíva vtom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny a písomnosť musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je zachovaná i vtedy, ak je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť listín je nesporná. Celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného očíslovania strán, číslovania ustanovení zmluvy alebo iného označenia. Bolo na odporcovi, či využije právo na poskytnutie revolvingového úveru a odporca túto možnosť využil, zároveň mu vznikla povinnosť splácať čerpané finančné prostriedky v splátkach najmenej 39,83 €. Súd z obsahu zmluvy o úvere zistil, že dňa 15. 7. 2004 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 5980,- Sk za účelom kúpy spotrebného tovaru. Túto sumu úveru sa odporca zaviazal splatiť v 10 splátkach vo výške 598,- Sk. RPMN v sadzbe 13,48 %. V dolnej časti formulárovej zmluvy, v bode č. 5, je extrémne malým písmom uvedené, že klient a spoločnosť žalobcu obojstranným podpisom tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním úverovej karty YES, a to s úverovým rámcom 30 000,- Sk, s pravidelnými mesačnáými splátkami najmenej 1 200,- Sk, podľa úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Na základe takto uzavretej zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8,9,10,a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Úver, ktorý navrhovateľ odporcovi poskytol v sume 5980,- Sk nie je predmetom tohto konania (zrejme ho odporca uhradil), a preto sa ním súd nezaoberal. Predmetom konania je totiž tvrdený dlh odporcu z ďalšieho, revolvingového úveru, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi v podobe úverovej karty s úverovým rámcom.
Navrhovateľ tvrdil, že suma v návrhu uvedená predstavuje dlžnú istinu, teda rozdiel čerpaného úveru vo výške 1613,22 € a čiastky 810,52 €, ktorú odporca uhradil na istinu.
Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca čerpal formou výberu z bankomatu od januára 2006 do februára 2013 celkom 1606,60 € a za rovnaké obdobie na splátkach zaplatil celkom 1912,18 €.
Podľa § 497 Obch.zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch.zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 3 ods. 1 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že návrhu nie je možné vyhovieť. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi dňa 15.7.2004 došlo k uzavretiu jedinej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ - dodávateľ poskytol v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti odporcovi ako dlžníkovi úver na nákup tovaru, ktorý právny vzťah však nie je predmetom toho konania. Je pritom nepochybné, že odporca je a v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pričom zmluvu podpísal ako fyzická osoba. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Samotná zmluva o úvere má charakter formulára, pričom jej súčasťou boli i obchodné podmienky, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Navrhovateľ sa však voči odporcovi domáha zaplatenia žalovanej čiastky titulom zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej odporca čerpal peňažné prostriedky prostredníctvom platobnej karty (nie titulom spotrebiteľského úveru, ktorým navrhovateľ poskytol odporcovi na zakúpenie ním vybraného tovaru). Je nesporné, že i zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorého je používanie úverovej karty, vykazuje znaky spotrebiteľského úveru. Pre platnosť zmluvného vzťahu medzi účastníkmi je tak v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. obligatórne predpísaná písomná forma. Súd je však toho názoru, že v prejednávanej veci dohoda medzi stranami ohľadne používania úverovej karty nemala predpísanú písomnú formu.
V rámci dojednávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru na nákup tovaru, navrhovateľ vopred vnútil odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená drobnými písmenami v spodnej časti zmluvy bez možnosti úpravy textu, a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, resp. vzťahov.
Inak povedané, dňa 15. 7. 2004 sa odporca podpísal aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment nemal záujem uzatvoriť. Navrhovateľ totiž evidentne úverovú kartu poskytol odporcovi až v decembri 2005. Podľa názoru súdu z podpísanej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme úverovej karty. Podpisom zmluvy nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany odporcu. Ak hodlal navrhovateľ uzavrieť s odporcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon 258/2001 Z.z.. Ak navrhovateľ poskytoval odporcovi úverový rámec až do výšky 995,81 €, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 ,2 zákona 258/2001 Z.z. , nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je časť zmluvy o úvere, týkajúca sa poskytnutia revolvingového úveru odporcovi, neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani o ďalších poplatkoch či sankciách.
Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, súd sa nezaoberal otázkou prípadne neprijateľných zmluvných podmienok. Plnenie, ktoré by mal odporca vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia (plnenie z neplatného právneho úkonu). Odporca je teda povinný navrhovateľovi vrátiť iba to, o čo sa prípadne bezdôvodne obohatil, t.j. rozdiel medzi sumou skutočne čerpaných peňažných prostriedkov od navrhovateľa a sumou, ktorú navrhovateľovi reálne vrátil. Pretože odporca zaplatil navrhovateľovi viac peňazí, ako čerpal, súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca si žiadne trovy konania neuplatnil, z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a preto mu súd ani žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).