Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/237/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Ľ. A., V.. XX. XX. XXXX, P. L. K. R., Y. XX/XXX a 2. F. A., V.. XX. XX. XXXX, P. L. K. R., Y. XX/XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.349,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 07. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade splnenia povinnosti zaplatiť sumu 3.349,80 eur, úrok z omeškania vo výške 72,19 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo dlžnej sumy od 24. 02. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 13. 12. 2012 medzi postupcom T. T., a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25. 02. 2009 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej T. T., a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.579,69 eur a pozostávala z istiny 2.849,67 eur, riadneho úroku 500,13 eur, úroku z omeškania 188,03 eur a ostatného príslušenstva 41,86 eur. Sumu 41,86 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 188,03 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 1.990,- eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 34,95 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 03. 2011 do 20. 02. 2019, v počte 96 a v celkovej výške 3.349,80 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 02. 2019 sa stali splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne k žalobe nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25. 02. 2009 uzavreli T. T., a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.990,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 34,95 eur, v počte splátok 120, vždy k 20. dňu v

kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20. 03. 2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. 02. 2019. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 19,97 % a priemerná hodnota RPMN 17,91 %. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,60 % p. a.

Dňa 13. 12. 2012 bola medzi T. T., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala 3.579,69 eur.

Z listiny zo dňa 04. 02. 2013, označenej ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo zistené, že žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 04. 02. 2013 a vyzval žalovaných na okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 19. 02. 2013.

Z listiny zo dňa 12. 06. 2013, označenej ako pokus o zmier bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Z textu listiny vyplýva, že pôvodným veriteľom T. T., a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola žalovaným oznámená.

V zmysle ustanovenia súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie súdneho pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávaní na iných súdoch, ako ani z dôvodu, že pre krátkosť času sa mu nepodarilo zabezpečiť do termínu pojednávania súdom požadované originály listinných dôkazov. K tvrdenému dôvodu odročenia súdneho pojednávania, spočívajúceho v kolízii pojednávaní na iných súdoch je potrebné uviesť, že v zmysle judikatúry súdov kolízia pojednávaní v rovnakom čase, na rôznych súdoch nie je dôležitým dôvodom odročenia súdneho pojednávania, navyše žalobca je právnická osoba, z tohto dôvodu je namieste očakávať, že má k dispozícii zamestnancov, príp. iné osoby, ktoré budú riadne zastupovať, resp. konať v mene žalobcu. Rovnako ani žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie originálov listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich nie je dôležitým dôvodom odročenia pojednávania.

Podľa :

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa :

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.

Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25. 02. 2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a ktoré sa žalovaní zaviazali právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť prostredníctvom dohodnutých splátok. Žalobca sa domáha zaplatenia splátok úveru, splatných od 20. 03. 2011 do 20. 02. 2019 v počte splátok 96, v celkovej výške 3.349,80 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 23. 02. 2013, ktorým dňom sa stali splátky splatné pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 02. 2019. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že napriek výzve a poučeniu súdu zo dňa 23. 09. 2013 (na č. l. 52 spisu) žalujúca strana v žalobe nerozlíšila, aká čiastka z dohodnutej mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok z úveru, príp. na ďalšie položky, ktoré boli súčasťou dohodnutej splátky. Uvedená skutočnosť má význam v situácii, v ktorej z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkmi došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. keď žiada zaplatenie celého dlhu naraz, preto splatnosť úveru nenastane dohodnutým spôsobom a to uplynutím doby konečnej splatnosti úveru. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, R 59/1998) súd zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov súd zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že došlo k predčasnej splatnosti, a to dňa 23. 02. 2013 (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20. 02. 2019), z tohto dôvodu bolo nevyhnutné rozlíšiť, aká čiastka z dohodnutej splátky pripadala na istinu úveru a aká na úrok. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že tvrdenia uvedené v žalobe nekorešpondujú pripojeným listinným dôkazom, ktoré predložila žalujúca strana. Tvrdenie žalobcu, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená žalobcom dňa 23. 02. 2013 nie je preukázané žiadnym listinným dôkazom. Listinou zo dňa 04. 02. 2013 označenou ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo preukázané, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 04. 02. 2013. Uvedený listinný dôkaz je v rozpore s ďalším listinným dôkazom predloženým žalujúcou stranou, označeným ako pokus o zmier zo dňa 12. 06. 2013, v ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pôvodným veriteľom T. T., a.s. (v listine nie je zrozumiteľným spôsobom uvedený dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), z čoho vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa uvedeného listinného dôkazu došlo pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. pred dátumom 13. 12. 2012. Žalujúca strana preto hodnoverným spôsobom neustálila dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého je možné odvodiť nároky žalobcu do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru. Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca

svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia . Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaní si neuplatnili náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.