Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-181-2012.pdf
PDF · 118.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/181/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov ad 1/ F. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX, B., štátny občan SR, ad 2/ I. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX, B., štátny občan SR, právne zastúpených Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, Námestie sv. Egídia 29/69, Poprad, proti žalovaným ad 1/ Dražobnej spoločnosti, a.s., Gunduličova 3, Bratislava, právne zastúpenej STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., advokátska kancelária, Vlčkova 18, Bratislava, ad 2/ D.. Q. C., Z.. X.XX.XXXX, B. X. F. XXX/XX, X., štátny občan SR, ad 3/ D. C., Z.. XX.X.XXXX, B. X. F. XXX/XX, X., štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. Andrejom Patakym, Hlavné námestie 2, Kežmarok, ad 4/ Slovenskej sporiteľni, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti dražby a nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. U r č u j e opakovanú dobrovoľnú dražbu konanú dňa 27.11.2012 v Boutique v hoteli Maratón, Košice, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 1530/2012, NZ 47087/2012, NCRIs 47935/2012 spísanou JUDr. Barborou Slávikovou, v zastúpení notárky JUDr. Martiny Mižíkovej z a n e p l a t n ú .
II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.9.2012 žiadali o pomoc tunajší súd, nakoľko znalecký posudok týkajúci sa ohodnotenia jeho nehnuteľností rodinného domu a dvora vypracovaný dražobnou spoločnosťou nie je spravodlivý. Vytýkali znaleckému posudku, ktorým boli ohodnotené ich nehnuteľnosti na sumu 39.800 eur, že nie je objektívny a je podhodnotený. Mali za to, že posudok bol vyhotovený za účelom rýchleho a výhodného odkúpenia ich majetku v dražbe. Uznesením tunajšieho súdu vydaným dňa 30.10.2012 bol žalobca vyzvaný, aby doplnil a opravil svoje podanie s tým, že následne bolo jeho podanie odmietnuté, keďže si nesplnil uloženú povinnosť, avšak v odvolacej lehote doplnil navrhovaný petit. Písomným podaním zo dňa 17.12.2012 žalobcovia upresnili petit žaloby tak, že žiadali, aby súd určil za neplatnú dražbu rodinného domu, ktorý je zapísaný na Katastrálnom úrade Poprad v k. ú. B. Z. E. Č.. XXXX, ktorý stojí na parcele č. XXXX/X T. X. Č.. XXXX/X konanú dňa 27.11.2012, ktorá sa konala v Boutique hoteli MARATÓN, Strojárenská 11A, 040 01 v Košiciach. Zároveň požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť zákazu žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uznesením zo dňa 18.2.2013 bol návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Písomným podaním zo dňa 11.3.2013 žiadali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 27.11.2012 v Boutique hoteli MARATÓN, Strojárenská 11A, 040 01 Košice, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcely č. XXXX/X T. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 671 m2 a pozemku parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre
obec a k. ú. B. vedenej na Správe katastra v Poprade, ktorej priebeh bol notárskou zápisnicou č. N 1530/2012, NZ 47087/2012, NCRIs 47935/2012 spísanou JUDr. Barborou Slávikovou, notárskym kandidátom povereným k zastupovaniu JUDr. Martinou Mižíkovou, notárkou so sídlom v Košiciach, Námestie osloboditeľov č. 20, je neplatná. Zároveň žiadal, že žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1., 2. rade náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcov žiadal rozšíriť okruh žalovaných o subjekt navrhovateľa dražby, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, ktorý tvorí s dražobníkom, teda žalovaným v 1. rade a vydražiteľmi žalovanými v 2., 3. rade nerozlučné procesné spoločenstvo.
Svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnili tým, že ich rodinný dom a pozemok boli v roku 2010 ohodnotené znaleckým posudkom súdneho znalca D.. Q. Č. na sumu 56.900 eur. Od tohto času do rodinného domu investovali a zateplili dve strany rodinného domu, vymenili okná za drevené eurookná, rekonštruovali hlavnú elektrifikáciu domu, odpad, opravili strechu a začali s výstavbou hospodárskej budovy. Uviedli, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom má rozlohu 777 m2 a nachádza sa v lukratívne dobre položenej oblasti v centre obce Batizovce. Pri predaji, resp. pri kúpe takéhoto pozemku v intraviláne sa cena za 1 m2 pohybuje okolo 60 - 70 eur/ m2, teda len cena pozemku by mala predstavovať minimálne sumu 40.000 eur. Keďže rozloha domu predstavuje 106 m2, len jeho hodnota je určite 20.000 - 30.000 eur.
Uznesením zo dňa 22.3.2013 súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaných Slovenskú sporiteľňu, a.s. ako žalovaného v 4. rade a pripustil zmenu petitu žaloby.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností prijali dňa 8.8.2011 v zmysle rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách zo dňa 21.5.2010 od žalovaného v 4. rade. Následne objednal vyhotovenie znaleckého posudku u znalca D.. T.. P. A.. Znalecká obhliadka nehnuteľnosti bola určená na deň 31.8.2011 o 10.00 hod. a táto prebehla podľa protokolu o konaní ohodnotenia nehnuteľností bez problémov s tým, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti znalcovi sprístupnili. Znalec vypracoval posudok č. 47/2011, ktorý mu bol dňa 12.10.2011 doručený. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností podľa posudku predstavovala sumu 38.300 eur. Tento znalecký posudok č. 47/2011 nebol žalobcom zaslaný, keďže dražba, ktorá mala byť uskutočnená podľa tohto posudku sa nikdy nekonala z dôvodu, že žalovaný v 4. rade požiadal dňa 23.11.2011 o pozastavenie výkonu dražby do 30.11.2011, keďže žalobcovia prisľúbili, že do tohto termínu uhradia svoj dlh žalovanému v 4. rade a náklady dražby. K vyplateniu dlhu žalobcami nedošlo cca po jednom roku, preto sa pokračovalo v realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Keďže znalecký posudok bol po lehote, došlo k objednávke nového znaleckého posudku u D.. P. A. a termín obhliadky bol určený na 6.6.2012 o 11.00 hod., avšak výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti si žalobcovia neprevzali, ale keďže zasielal tieto výzvy aj v obálkach bez doručenky o termíne konania obhliadky, žalobcovia o tejto skutočnosti vedeli z dôvodu, že telefonicky ho kontaktovali v deň naplánovanej znaleckej ohliadky s prosbou, aby bola ohliadka preložená. Následná ohliadka bola opäť zmarená. Znalecký posudok vyhotovil D.. A.Č. a na vypracovanie posudku použil okrem obhliadky exteriéru aj znalecký posudok č. 6/2009, ktorý bol vypracovaný pri poskytnutí úveru žalobcom. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností podľa posudku č. 45/2012 predstavovala 39.200 eur. V porovnaní so znaleckým posudkom č. 47/2011 D.. T.. A., ktorému bola umožnená obhliadka aj interiéru predmetných nehnuteľností bola hodnota predmetu dražby v posudku č. 45/2012 o 900 eur vyššia.
Dňa 29.7.2013 sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaných 2., 3. rade, ktorý uviedol, že podaná žaloba je nedôvodná, keďže dražba nehnuteľností prebehla v súlade so zákonom. Poukázal, že domáhať sa neplatnosti dražby možno len v konaní, ktoré začalo podaním žaloby na určenie neplatnosti dražby. Predmetné konanie však bolo začaté ako konanie o podhodnotenie znaleckého posudku, v rámci ktorého sa žalobcovia domáhali zrušenia nespravodlivého ocenenia ich nehnuteľného majetku a ohodnotenia nehnuteľností nezávislým znalcom a až postupnými zmenami žaloby došlo k jej zmene na žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Poukázal, že námietka k podhodnoteniu znaleckého posudku je nedôvodná a hodnota nehnuteľností bola stanovená na účely dražby dvoma nezávislými znalcami. Cena podľa znaleckého posudku nemusí v skutočnosti odrážať reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú je potenciálny kupujúci ochotný za nehnuteľnosť zaplatiť. Keďže sa žalobcovia odvolávali na hodnotu nehnuteľností stanovenú v znaleckom posudku vypracovanom v roku 2009 D.. Q. Č., ktorý bol vypracovaný za účelom poskytnutia úveru a tiež vypracovaním znaleckého posudku
pre účely úveru D.. X. U., znaleckým posudkom č. 6/2009, čo bolo podporne použité aj pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti D.. P. A. z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcov pri ohliadke. Hodnota predmetných nehnuteľností bola posudkom č. 6/2009 stanovená na 45.100 eur, pričom hodnota nehnuteľnosti stanovená v roku 2012 posudkom D.. A. č. 45/2012 bola stanovená na sumu 39.200 eur. Rozdiel medzi týmito posudkami predstavoval 5.900 eur. Teda poukázal na pokles cien nehnuteľností v rozmedzí rokov 2009 - 2012. Nehnuteľnosti boli vydražené za cenu 41.000 eur a v rámci vykonania dobrovoľnej dražby umožňuje zákon znížiť najnižšie podanie na úroveň 3 hodnoty stanovenej znaleckým posudkom, čo sa v tomto prípade nestalo. Najnižšie podanie v dražbe bolo stanovené vo výške podľa znaleckého posudku, čo v konečnom dôsledku prinieslo pre žalobcov priaznivejší výsledok.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v 4. rade s tým, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a pripojil sa k argumentácii žalovaného v 1. rade.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na porušenie zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej len DD) § 16 ods. 6, v zmysle ktorého najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby. V zmysle znaleckého posudku (ďalej len ZP) vypracovaného D.. A. bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 39.200 eur. Aj keď predmetný posudok bol vypracovaný v r. 2009, nemohlo dôjsť až k tak výraznému zníženiu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Najnižšie podanie by nemohlo byť nižšie ako 42.675 eur, pričom nehnuteľnosť bola predaná za 39.000 eur a najnižšie podanie v druhom kole dražby bolo vo výške 35.280 eur. Namietal aj nepreskúmateľnosť nákladov dražby. Žalobcovia nevedia, či si dražobná spoločnosť vyčíslila odmenu, vrátane nákladov dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k dôvodu neplatnosti dražby, keďže sa dražba konala v Košiciach, teda mieste kt. je vzdialené 100 km od miesta kde sa nachádza nehnuteľnosť, mohlo mať významný vplyv na to, za akú cenu sa predmetná nehnuteľnosť nakoniec vydražila. Je zrejmé, že týmto bola daná právna prekážka prípadným záujemcom z najbližšieho okolia, či už priamo z obce Batizovce alebo z okresu Poprad, kde je možné predpokladať väčší záujem o kúpu nehnuteľnosti ako je rodinný dom. Máme teda za to, že žalovaný v 1. rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody neplatnosti, žalovaný riadne nevyčíslil náklady dražby podľa zákona. Poukázal na § 12 zákona o DD z ktorého vyplýva povinnosť pre dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v čase a mieste konania dražby.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že nedošlo k porušeniu zákona o DD. Dražobník ohodnotil predmet dražby v zmysle zákona o DD § 12 ods. 3 znaleckým posudkom. Tento ZP nebol v čase vykonania dražby starší ako 6 mesiacov, pričom tento ZP bol zaslaný aj žalobcom, čo preukázali doručenkami. Zásielky si však žalobca z vlastnej vôle neprevzal. Namietaná hodnota nehnuteľností bola stanovená ZP. Pri najnižšom podaní, nie je možné vychádzať zo žalobcom označeného ZP, pretože tento nespĺňa podmienky, nakoľko je starší ako 3 mesiace. Hodnota najnižšieho podania sa stanovuje zo ZP, kt. musí spĺňať podmienky stanovené zákonom o DD. Miesto konania dražby v Košiciach vzhľadom na svoj charakter nie je miestom, kt. by obmedzilo účasť záujemcov o nehnuteľnosť. Vzhľadom na vyššiu kúpyschopnosť obyvateľstva je predpoklad, že sa v takomto meste na dražbe zúčastní viac záujemcov. Zároveň dražobník vykonával inzerciu v širokom rozsahu - na svojej stránke, periodickej tlači, dražobných listoch, vyvesením na obecnej nástenke, prostredníctvom realitných portálov. Pokiaľ ide o vyčíslenie nákladov dražby, toto nesúvisí s procesom DD a nie je to dôvod, pre kt. by mohla byť DD vyhlásená za neplatnú. Máme za to, že zákon o DD nebol porušený. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaných v 2., 3. rade uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že svoje vlastníctvo doposiaľ nemohli reálne vykonávať, a prišli zatiaľ aj o finančné prostriedky, kt. uhradili za predmet dražby. Pre žalovaných v 2., 3. rade je preto nerozhodné, či bude žaloba potvrdená alebo zamietnutá. Potrebujú sa dostať z rukojemníckeho postavenia. Žiadal priznať náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý bol neúspešný a ktorý to zapríčinil.
Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi, a to exekučným príkazom EX 95/2010 zo dňa 9.8.2009, znaleckým posudkom č. 102/2009, protokolom o vykonaní ohodnotenia nehnuteľností zo dňa 31.8.2011, znaleckým posudkom č. 47/2011, výzvou na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky zo dňa 18.5.2012, zo dňa 7.6.2012, znaleckým posudkom č. 45/2012, doručenkami k prvému kolu dražby a zaslanie znaleckého posudku, protokolom o vykonaní
ohodnotenia nehnuteľností zo dňa 20.6.2012, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.7.2012, odpoveďou žalovaného v 1. rade na oznámenie a výzva zo dňa 21.9.2012, notárskou zápisnicou N 1187/2012 zo dňa 24.9.2012, oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 22.10.2012, notárskou zápisnicou N 1530/2012 zo dňa 27.11.2012, doručenkami k druhému kolu dražby, zápisnicou zo dňa 21.12.2012, zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby 967/2012 zo dňa 21.12.2012, výpisom z obchodného registra žalovaného v 4. rade, oznámením o výsledku prešetrenia podnetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 14.8.2013, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 27.11.2012 vykonal žalovaný v 1. rade dražbu nehnuteľností evidovaných Správou katastra Poprad v k. ú. B., H. B., Z. E. Č.. XXXX ako pozemky parcely registra C parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 671 m2 a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X v spoluvlastníkom podiele 1/1. Na dražbe bol príklep udelený žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí sa po zaplatení celej sumy dosiahnutej vydražením stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade objednal na vyhotovenie znaleckého posudku znalca D.. T.. P. A. s tým, že znalecká obhliadka bola určená na deň 31.8.2011 o 10.00 hod. a táto prebehla podľa protokolu o vykonaní ohodnotenia nehnuteľností s následným vypracovaním znaleckého posudku č. 47/2011, ktorý bol dňa 12.10.2011 doručený žalovanému v 1. rade a všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená vo výške 38.300 eur. Žalovaný v 4. rade na základe žiadosti žalobcov dňa 23.11.2011 pozastavil výkon dražby do 30.11.2011 s tým, žalobcovia prisľúbili, že vyplatia svoj dlh, k čomu nedošlo. Vypracovaný znalecký posudok zostarol a bolo potrebné objednať nový znalecký posudok. Termín novej znaleckej obhliadky bol určený na 6.6.2012, ktorý mal vykonať nový znalec D.. P. A.. Žalobcovia si neprevzali výzvy, avšak vedeli, že táto bude vykonaná z dôvodu telefonického kontaktovania sa so žalovaným v 1. rade v deň ohliadky a napriek tomu nehnuteľnosť nesprístupnili. Znalec vykonal obhliadku len exteriérovo a následne vypracoval posudok č. 45/2012, kde bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 39.200 eur. Znaleckým posudkom č. 47/2011, ktorý vypracoval D.. T.. A., ktorému bola umožnená ohliadka aj interiéru nehnuteľnosti, ohodnotil predmet dražby v posudku č. 47/2011 o 900 eur nižšie. Následne žalovaný v 1. rade vypracoval oznámenie o dražbe 608/2012, podľa ktorého prvé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 24.9.2012 v Košiciach. Oznámenie o dražbe spolu so znaleckým posudkom č. 45/2012 bolo žalobcom doručené dňa 25.7.2012. Zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 23.8.2012. Notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh prvého kola dražby dňa 24.9.2012 so začiatkom o 9.40 hod. Následne oznámenie o opakovanej dražbe 967/2012 bolo zaslané žalobcom dňa 24.10.2012 s tým, že iba žalobca v 1. rade si zásielku dňa 26.10.2012 prevzal v odbernej lehote. Predmet dražby bol vydražený v druhom kole dražby za sumu 41.000 eur, ktorá o 1.800 eur prevyšovala hodnotu nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom č. 45/2012. Druhého kola dražby sa zúčastnili dvaja účastníci a oproti pôvodne stanovenej výške najnižšieho podania, ktoré bolo pôvodne stanovené vo výške 35.280 eur, tzv. 90 % z ceny stanovenej znaleckým posudkom č. 45/2012 bola cena dosiahnutá vydražením vyššia o viac ako 5.720 eur. Táto dražba sa vykonala dňa 27.11.2012 v Boutique hoteli MARATÓN, Strojárenská 11A v Košiciach.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a
upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
Podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP), na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Podľa § 95 ods. 1, 2 OSP navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrh. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd mal za to, že v konaní namietaná formulácia petitu žalobcov nebola prekážkou pre to, aby súd z obsahu návrhu na začatie konania bez akýchkoľvek pochybností mal za to, že žalobcovia si podanou žalobou uplatňujú nárok na určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Je potrebné mať na zreteli, že ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné čoho sa žalobca domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená žalovanému. Viazanosť súdu žalobou v zmysle § 153 ods. 2 OSP nemožno chápať tak, žeby súd bol povinný do výroku svojho rozhodnutia vo veci samej doslovne prevziať žalobcom formulovaný návrh znenia výroku rozhodnutia. Nemôže byť porušením § 153 ods. 2 OSP ak súd neuvedie do výroku také výrazy, ktoré boli nadbytočne uvedené v inak presne a určitom žalobnom petite alebo ak súd použitím iných slov vyjadrí presnejšie rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáhal. Preto z neskoršie formulovaného a upresneného žalobného návrhu v predmetnej veci vyplynula požiadavka žalobcov čoho a na akom skutkovom základe sa domáhajú v laickej rovine. Zotrvávanie na doslovnom skutkovom opise vyhovujúceho rozsudočného výroku by bolo v predmetnom prípade príliš formalistické a na úkor zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Tomu nasvedčuje aj neskoršia úprava petitu právnym zástupcom žalobcov.
Keďže dobrovoľná dražba, ktorou sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo, právo na obydlie podľa článku 19 spojený s článkom 20 Ústavy, je v podstate potrebné preskúmavať aj iné nenamietané skutočnosti, teda vziať prípad komplexnejšie. Preto súd považoval za závažnú skutočnosť, ktorá bola na úkor žalobcov, určenie miesta dražby. Určenie miesta dražby by mal a musel dražobník zvažovať tak, aby mal na zreteli taký typ dražiteľov, ktorí podľa všeobecných skúsenosti môžu mať najväčší záujem o daný predmet dražby a posúdiť aj to, či geografické umiestnenie predmetu dražby negatívne ovplyvní okruh záujemcov o účasť na dražbe. Napriek tomu, že predmetný rodinný dom sa nachádzal v blízkosti mesta Poprad, miesto dražby bolo určené v Košiciach. Určenie miesta dražby vo vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať pri realizácii dražby nehnuteľností znížený záujem. V prípade keď sa však má uskutočniť dražba nehnuteľnosti, ktorá je určená, a teda v tomto prípade bola určená na bežné bývanie, ako je predmetný rodinný dom, možno zo skúseností usúdiť, že záujemcovia o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitého mesta, príp. obcí, ktorí v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. Podľa názoru súdu § 11 ods. 1 ZDD bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti rodinného domu určené na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určené mesto výrazne vzdialené cca 119 km od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak, bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného ratio legis zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobník mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného rodinného domu v okolí Popradu. Takéto konanie dražobníka nepochybne mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok dražby, napriek tomu, že bol dosiahnutý vyšší výťažok ako bol stanovený v znaleckom posudku a tým aj reálne na práva žalobcov, ktorí mali ako záložcovia nárok na vydanie bez zbytočného odkladu hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Každé ustanovenie ZDD je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv a slobôd. Dražobník ako súkromná osoba je preto si povinný vykladať a aplikovať ustanovenia ZDD a súvisiacich predpisov tak, aby nielenže neboli porušené, ani len ohrozené práva osôb negatívne dotknuté, keďže ide o závažnú otázku odobratia obydlia.
Čo sa týka namietaného znaleckého posudku č. D.. A. č. 45/2012 ktorý ohodnotil dražené nehnuteľnosti na sumu 39.200 eur, po vykonaní len exteriérovej ohliadky, keďže interiérová ohliadka mu bola znemožnená, napriek tomu, že vlastník nehnuteľnosti o tejto skutočnosti vedel, na základe telefonického skontaktovania sa so žalovaným v 1. rade. Súd dodáva, že vlastník predmetu dražby je povinný po predchádzajúcej výzve, ktorú žalobcovia neprevzali, umožniť vykonanie obhliadky znalcom predmetu dražby. Je samozrejmé, že povinná osoba musí byť o obhliadke potrebnej k ohodnoteniu riadne informovaná, aby mohla umožniť sprístupnenie a to v rozsahu ktorý je potrebný na zistenie hodnoty predmetu dražby. Oznamovacia povinnosť dražobníka musí byť vykonaná v dostatočnom časovom predstihu. Zákon lehotu neustanovuje. Dražobník, keďže nejde o oznámenie ale výzvu k povinnému pre ktorú zákon nestanovuje žiadnu formu, môže využiť aj doručenie prostredníctvom SMS, mailovej komunikácie, alebo priamou výzvou, ale nie je vylúčená aj doručená písomnosť. Súd vyhodnotil
neprevzatie výzvy za obštrukcie zo strany žalobcov, keďže na svoju obranu neuvádzali žiadne skutočnosti. Aby nedochádzalo k takýmto obštrukciám, ďalší procesný postup upravuje § 12 ods. 3 cit. zákona. Dostupnými údajmi môžu byť spravidla znalecké posudky, ktoré boli už skôr vykonané. Preto postup spočívajúci v prihliadnutí na znalecký posudok D.. U. č. 6/2009 súd považoval za správny, ktorému bol sprístupnený aj interiér domu. Najobjektívnejším spôsobom v tomto konaní by bolo znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru stavebníctva na určenie hodnoty nehnuteľností v čase vykonania dražby, avšak pre vyššie uvedené dôvody určenia neplatnosti dražby, súd nepovažoval za hospodárne v takomto smere postupovať. Taktiež súd nevidel porušenie procesných ustanovení v namietanej vydraženej cene nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku D.. A. keďže cena stanovená znalcom predstavovala sumu 39.200 eur a vydražené nehnuteľnosti boli za cenu 41.000 eur.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe, keďže mal za to, že v dražbe ktorou boli vydražené nehnuteľnosti došlo k znemožneniu účasti na dražbe prostredníctvom miesta, ktoré bolo nevhodné, keďže sa dražba vykonala mimo okresu Poprad, kraja Prešov a to v Košickom kraji v meste Košice a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.