Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-49-2010.pdf
PDF · 122.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/49/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa I. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O.. K. XX, I.U., právne zastúpeného JUDr. Jánom Marčokom, advokátom so sídlom AK M. Gorkého 21, Lučenec proti odporcom v rade 1/ H.. Q. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O.. K. XX, I., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom AK Revúca, Nám. slobody č. 2, v rade 2/ H.. Z. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXX/XX, I. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území I. - rodinný dom s garážou, súpisné číslo H.. XXXX, orientačné číslo XX na ulici Q., ktorý nie je v súčasnosti evidovaný v katastri nehnuteľností, stavba skolaudovaná dňa 10.12.1990, rozhodnutím Mestského národného výboru „v likvidácii“ v I. číslo XXXXXXXXXXXX, protokol č. XXXX/XX, postavená na pozemku parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX Správy katastra Y., patrila ku dňu smrti poručiteľky Z. B., K.. XX.XX.XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. K. XXX/XX, I., t. j. ku dňu XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Z. B., K.. XX.XX.XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX, S. G. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O.Ž. K. XXX/XX, I. a I. B., K.. XX.XX.XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, K. O. O. K. XXX/XX, I..
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.02.2010 a následne doplneným a špecifikovaným podaniami doručenými súdu dňa 29.04.2010, 31.12.2010 a naposledy na pojednávaní konanom dňa 27.09.2013 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom stavby - rodinného domu s garážou súp. č. H.. XXXX, stavba postavená a pozemku parc. registra „C“, evidovanom na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom O. O., Správou katastra Y. K. J. Č.. XXXX a to v podiele 19 992/ 193 378-ín, ako aj v podiele 92 000/ 193 378-ín, ako aj určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom Tomášovi Václavíkovi, nar. 12.07.1931, naposledy bytom Boženy Nemcovej 17, Tornaľa v podiele 40 386/193 378-ín a do dedičstva po nebohej Z. B.S., K.. XX.XX.XXXX, K. O. O. K. XX, I., v podiele 40 386/193 378-ín. Svoj návrh odôvodnil tým, že po návrate zo základnej vojenskej služby domov, sa s rodičmi dohodol, že mu darujú rodinný dom súp. č. H.. XXX s garážou na ulici O. K. - rodičovský dom účastníkov konania. Tento mu aj darovali darovacou zmluvou zo dňa 03.11.1990. Zároveň sa s nimi dohodol, že ku garáži nachádzajúcej sa pri rodinnom dome (o darovaní ktorého sa s rodičmi dohodol), pristavia a nadstavia ďalší rodinný dom, v ktorom budú rodičia bývať. Pri rozhodnutí o začatí tejto stavby dosiahol s rodičmi dohodu o podielovom spoluvlastníctve, podľa ktorej mal jeho podiel
(na nehnuteľnosti) predstavovať jednak garáž, ktorá bude obstavaná, ako aj ním vnesené investície pri výstavbe spočívajúce najmä v osobnej účasti na stavbe domu, ako aj v investíciách do stavebného materiálu. Ostatok stavby mal zostať vo vlastníctve rodičov navrhovateľa a po ich smrti mal nadobudnúť ich podiel navrhovateľ. K výstavbe rodinného domu nad garážou skutočne došlo, táto stavba bola skolaudovaná a bolo jej pridelené súpisné číslo. Navrhovateľ investoval do výstavby rodinného domu sumu 92 000,- Kčs. Hodnota garáže bola určená znaleckým posudkom na sumu 19 992,- Kčs. Hodnotu stavby (po jej dokončení) navrhovateľ určil len na základe predpokladaných nákladov na stavbu, vrátane hodnoty garáže vo výške 193 378,- Sk. Podľa jeho tvrdenia navrhovateľ s rodičmi uzavrel dohodu o tom, kto bude vlastníckom budúcej novovytvorenej veci (rodinného domu, ktorý mal vzniknúť po prestavaní garáže), takúto dohodu s nimi uzavrel pred začatím výstavby novej stavby, pričom pre takúto dohodu zákon nepredpisuje žiadnu formu - môže byť urobená aj výslovne aj konkludentne. Výšku spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa tento žiadal určiť v celkovej výške 111.992/193.378-ín s ohľadom na vyššie uvedený spôsob určenia tohto spoluvlastníckeho podielu.
K návrhu sa dňa 24.02.2011 písomne vyjadrila odporkyňa v rade 1/, ktorá navrhla, aby súd návrh navrhovateľa v časti, ktorej sa domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zamietol a zároveň aby určil, že do dedičstva po nebohých rodičoch účastníkov I. B. a Z. B., patria spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti vo veľkosti jednej polovice. Odporkyňa v rade 1/ vo svojom vyjadrení poprela, že by sa navrhovateľ stal vlastníkom garáže na základe darovacej zmluvy zo dňa 03.11.1990, nakoľko v tejto darovacej zmluve garáž ako predmet daru uvedená nie je a ani v katastri nehnuteľností nebolo na základe tejto darovacej zmluvy vložené vlastnícke právo ku garáži v prospech navrhovateľa. Odporkyňa v rade 1/ poprela aj tvrdenia navrhovateľa o existencii dohody medzi ním a rodičmi účastníkov konania o podielovom spoluvlastníctve k novovytvorenej nehnuteľnosti. Vlastníkmi pôvodnej garáže na pozemku parc. č. CKN XXXX boli podľa jej tvrdenia rodičia účastníkov konania, ktorí ju nadobudli originálnym spôsobom - vybudovaním. Rodinný dom nad garážou postavili svojpomocne rodičia účastníkov konania, ktorí boli aj žiadateľmi o vydanie stavebného povolenia a navrhovateľmi na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Rodinný dom postavili z vlastných finančných prostriedkov. Odporkyňa v rade 1/ poprela tvrdenie navrhovateľa o tom, že do výstavby rodinného domu investoval finančné prostriedky vo výške 92 000,- Sk, resp. že by vôbec do nej nejaké finančné prostriedky investoval. Namietala taktiež spôsob určenia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa.
Dňa 26.06.2013 odporkyňa v rade1/ doručila súdu vyjadrenie - vzájomný návrh, resp. úpravu jeho petitu, tak ako bol čiastočne formulovaný v prvom písomnom vyjadrení odporkyne v rade 1/ k návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedla, že medzi účastníkmi konania je sporné, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch účastníkov konania a v akom podiely. V dedičských konaniach po rodičoch účastníkov konania nedošlo k vyporiadaniu týchto nehnuteľností, práve z tohto dôvodu, že navrhovateľ namietal, že táto nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva. Zároveň žiadal, aby súd určil, že tento rodinný dom bol ku dňu smrti matky účastníkov konania (zomrela skôr) v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov účastníkov konania.
Odporkyňa v rade 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedla, že stavbu rodinného domu realizovali jej rodičia s bratom, ktorý sa zúčastnil pri všetkých stavebných prácach. Kto a nakoľko sa podieľal na financovaní stavby uviesť nevedela, nakoľko sa už v r. 1988 vydala a založila si rodinu. Zároveň uviedla, že sa zrieka svojho dedičského podielu po nebohom otcovi účastníkov v prospech odporkyne v rade 1/ a navrhovateľa. V písomnom podaní doručenom súdu 04.03.2011 uviedla, že s návrhom navrhovateľa súhlasí.
Vo vyjadrení k vzájomnému návrhu odporkyne v rade 1/ uviedla, že s týmto súhlasí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to najmä darovacou zmluvou zo dňa 03.11.1990, znaleckým posudkom č. XX/XX/XXXX, ktorým bol ocenený predmet darovacej zmluvy, záznamami podrobného merania zmien, z ktorých vyplývalo umiestnenie rodinných domov na pozemkoch, rozhodnutím Mestského národného výboru v Š. o povolení na spracovanie projektovej dokumentácie zo dňa 01.07.1988, stavebným povolením Mestského národného výboru v Š. zo dňa 05.07.1988, kolaudačným rozhodnutím Mestského národného výboru „v likvidácii“ v I. zo dňa 10.12.1990, listami vlastníctva Správy katastra Y. č. XXXX, XXXX, listinou o určení súpisného čísla zo dňa 07.07.2000, pozemkovoknižnou vložkou Správy katastra Y. č. XXXX U. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.1990, rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor výstavby v
Rimavskej Sobote zo dňa 07.08.1962 o povolení stavby - novostavby I. B., rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor výstavby v Rimavskej Sobote zo dňa 10.08.1962 o práve stavby, projektovou dokumentáciou rodinného domu, vypracovanou projektantom J. G. a pripojeným spismi OS Revúca sp. zn. 3C/9/2001, RA - D 404/1999 a 4D/ 645/2008 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Z darovacej zmluvy zo dňa 03.11.1990 mal súd preukázané, že darujúci, I. B., K.. XX.XX.XXXX a Z. B., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX darovali svojmu synovi I. B., K.. XX.XX.XXXX, „svoj domový majetok, nachádzajúci sa v Š. K. T. O.. K., V. Č.. XX, ktorý pozostáva z domu o dvoch izbách, jednej kuchyne, špajze, predizby, kúpeľne a príslušenstva“, technický popis, ktorých nehnuteľností bol uvedený v úradnom odhade súdneho znalca V. Q., č. 36/18/1990, ktoré nehnuteľnosti boli v evidencii nehnuteľností strediska Geodézie a kartografie v Rimavskej Sobote zapísané pod parc. č. A. XXXX ako zastavaná plocha a dom o výmere 430 m2. Garáž postavená pri rodinnom dome nebola v úvodných ustanoveniach darovacej zmluvy, výslovne uvedená, označená bola len v bode 7 darovacej zmluvy kde bolo stanovené, že hodnota darovaných nehnuteľností v zmysle odhadu súdneho znalca predstavuje sumu 298 300,- Kčs a pozostáva z rodinného domu v hodnote 239 575,- Kčs, garáže v hodnote 19 992,- Kčs, plotu v hodnote 1 201,- Kčs, prevádzkových stavieb v hodnote 23 143,- Kčs a vonkajších úprav v hodnote 14 290,- Kčs. Zo znaleckého posudku č. 36/18/90 vyplynulo, že pre účely darovania bola ako predmet darovania oceňovaná aj garáž a to na hodnotu 19 992,- Kčs.
Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Y. z 25.02.2009 mal súd preukázané, že titulom predmetnej darovacej zmluvy bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo v prospech navrhovateľa vo vzťahu k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 430 m2 a to pod číslom zmeny 172/90. Z listu vlastníctva č. XXXX Správy katastra Y. zo dňa 26.09.2013 mal súd preukázané, že titulom tejto darovacej zmluvy, ako aj na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla, bolo v prospech navrhovateľa zapísané vlastnícke právo aj k rodinnému domu súp. č. XXX a to pod zmenou číslo Z-1055/2013. Zároveň bola parc. č. XXXX rozdelená na dve samostatné parcely XXXX/X a XXXX/XX a to na základe geometrického plánu č. XXXXXXXXX-XX/XXXX.
Zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania ako aj z listinných dôkazov a to PKN vložky pre kat. úz. I. (Š.) č. XXXX a XXXX mal súd preukázané, že pôvodnými vlastníkmi parcely č. XXXX boli rodičia účastníkov konania I. B., K.. XX.XX.XXXX a Z. B., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, ktorí predmetný pozemok, resp. pozemky, z ktorých táto parcela vznikla, nadobudli titulom kúpy. Zároveň mal súd preukázané z rozhodnutí Okresného národného výboru v Rimavskej Sobote zo 7. a 10. augusta 1962, že otcovi účastníkov konania bolo na tomto pozemku zriadené právo stavby a povolené uskutočniť výstavbu novostavby pozostávajúcej z dvoch izieb, jednej kuchyne, jednej predizby, jednej špajze, jednej kúpeľne, jednej pivnice. Touto novostavbou bol pôvodný rodinný dom rodičov účastníkov konania, súp. č. XXX, ktorý bol neskôr darovaný navrhovateľovi. Z nesporných tvrdení účastníkov konania súdu zároveň vyplynulo, že spolu s týmto rodinným domom, rodičia účastníkov postavili na parcele XXXX zároveň aj samostatnú garáž.
Z nesporných vyjadrení účastníkov a projektovej dokumentácie, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo záznamov podrobného merania zmien, nachádzajúcich sa v súdnom spise mal súd preukázané, že v rokoch 1988-1990 bol ku garáži pristavený rodinný dom (jedná sa o rodinný dom H.. XXXX, orientačné číslo XX, ležiaci na ulici Q.Y.) a to tak, že pôvodná samostatná garáž zostala zachovaná, pričom k nej bola z jednej strany v úrovni prvého nadzemného podlažia pristavená dielňa a schodište, v podzemí bola pod dielňou vybudovaná uholňa, sklad zeleniny, kotolňa a schodište, steny garáže boli zvýšené až po úroveň druhého nadzemného podlažia a ako nad už existujúcu garáž tak aj nad novo pristavanú časť bolo postavené druhé nadzemné podlažie pozostávajúce zo spálne, kúpeľne, WC, špajze, chodby, schodišťa, kuchyne a obývacej izby. Celá táto prístavba zahŕňajúca aj už existujúcu garáž bola prestrešená, a garáž sa stala súčasťou k nej pristaveného rodinného domu. Stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu bolo vydané stavebníkovi I. B. (otcovi navrhovateľa) dňa 05.07.1988 a kolaudačné rozhodnutie dňa 10.12.1990.
Tvrdenie navrhovateľa o tom, že pred začatím realizácie prístavby rodinného domu ku garáži uzavrel s rodičmi dohodu o spoluvlastníctve v tom zmysle, že po dostavaní budú spoluvlastníkmi rodinného domu s garážou navrhovateľ a rodičia účastníkov konania, alebo dohodu o rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na rodinnom dome s garážou, súd v konaní preukázané nemal. Naopak sám navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 27.09.2013 uviedol, že s rodičmi sa dohodli tak, že „nový rodičovský dom“
pôjde do dedičstva, kde sa bude dediť na tri časti. Existenciu dohody o prípadnom spoluvlastníckom podiele navrhovateľa na pristavenom rodinnom dome nepotvrdila ani odporkyňa v rade 2, ktorá uviedla, že o takejto dohode nemá vedomosť. Zároveň uviedla, že za života rodičov medzi nimi (účastníkmi konania navzájom ako aj medzi nimi a ich rodičmi) nikdy neboli ohľadne ničoho rozbroje, nikdy nemali konflikty a nikdy neriešili čo bude kto užívať a v akom podiely. Samotný navrhovateľ na pojednávaní taktiež uviedol, že pokiaľ by sa tento pristavený rodinný dom dedil v dedičských konaniach po rodičoch riadne na rovnaké časti medzi všetkých troch súrodencov, nebol by žiadny problém a ani k predmetnému súdnemu konaniu nemuselo dôjsť. K podaniu návrhu ho primälo to, že odporkyňa v rade 1/ ovplyvnila už nebohého otca účastníkov k spísaniu závete, v ktorej druhú sestru - odporkyňu v rade 2/ vydedil a u navrhovateľa žiadal započítať na dedičstvo dar v hodnote 300 000,- Sk, čo bolo už aj v dedičskom konaní po otcovi účastníkov čiastočne a to vo výške 150 000,- Sk uskutočnené. Tým navrhovateľ prišiel o finančné prostriedky, ktoré podľa svojho tvrdenia investoval do výstavby prístavby rodinného domu.
Výšku tvrdených investícií navrhovateľa do prístavby rodinného domu súd vzhľadom na právne posúdenie skutkového stavu veci bližšie nepreukazoval, aj keď o nich boli zo strany navrhovateľa produkované listinné dôkazy.
Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
Podľa ust. § 135b ods. 2 Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to rodinnému domu ako aj určenia, že spoluvlastnícke podiely k tejto nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch účastníkov konania. Odporkyňa v rade 1/ sa svojim vzájomným návrhom taktiež domáhala určenia, že nehnuteľnosť bola ku dňu smrti matky účastníkov konania v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov účastníkov. Nakoľko v oboch prípadoch ide o žaloby určovacie, súd predtým než pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu a vzájomného návrhu skúmal, či má navrhovateľ ako aj odporkyňa v rade 1/ na takýchto určeniach naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 3 Cdon 1338/96). Žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pretože rozsudok, ktorým súd určí vlastnícke právo navrhovateľa k nehnuteľnosti je podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Teda ním dôjde ku konečnému vyriešeniu právnych vzťahov medzi účastníkmi a tým aj k odstráneniu stavu právnej neistoty. Obdobne dedič môže návrhom na určenie, že nehnuteľnosť bola v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa dosiahnuť právny rámec pre prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní. Preto mal súd za to, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa ako aj odporkyne v rade 1/ na takomto určení.
Navrhovateľ sa domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho práva k rodinnému domu s garážou na tom skutkovom základe, že spolu s rodičmi vykonali prestavbu garáže, ktorá pôvodne predstavovala príslušenstvo iného (pôvodného rodičovského) rodinného domu, pričom sa s rodičmi dohodol, že budú spoluvlastníkmi takto vybudovanej veci. Uviedol, že prestavaním pôvodnej garáže došlo k vytvoreniu novej veci - rodinného domu s garážou. V konaní mal súd preukázané, že k vytvoreniu rodinného domu došlo prestavbou už existujúcej garáže. Takto vymedzený a preukázaný skutkový stav je potrebné právne posúdiť ako spracovanie veci a navrhovateľom tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva ako nadobudnutie vlastníctva k veci jej spracovaním.
O spracovaní veci možno hovoriť v takom prípade, keď ľudskou činnosťou dôjde k zmene už existujúcej veci. Na rozdiel od toho, o vytvorenie úplne novej veci pôjde v prípade, ak na začiatku ľudskej činnosti smerujúcej k vytvoreniu veci žiadna pôvodná vec neexistovala. Vo vzťahu k stavbám možno povedať, že o vytvorenie úplne novej veci pôjde, ak pred začatím stavebných prác na mieste vykonávania stavebných prác žiadna pôvodná stavba neexistovala. V prípade, ak pri začatí stavebných prác už na mieste ich vykonávania stavba existovala a stavebné práce spočívali vo vykonávaní prístavby, prestavby resp. nadstavby k pôvodnej stavbe, nie je možné hovoriť o vytvorení úplne novej veci, ale o spracovaní veci. Tak tomu je aj v tomto prípade, kedy na mieste vykonávania stavebných prác na rodinnom dome už pred ich začatím existovala pôvodná vec a to garáž a stavebné práce na dome spočívali v uskutočnení prístavby a nadstavby k už existujúcej garáži. Aj spracovaním veci už existujúcej môže v niektorých prípadoch vzniknúť nová vec, odlišná od pôvodnej. Rozlíšenie spracovania veci od vytvorenia úplne novej veci je podstatné pre posúdenia spôsobu nadobudnutia vlastníctva k veci. Pri vytvorení úplne novej veci dochádza k nadobudnutiu vlastníctva k nej originálnym spôsobom - vytvorením. Pri spracovaní veci spracovateľ môže alebo nemusí nadobudnúť vlastníctvo k spracovanej veci a to v závislosti od okolností prípadu (napr. od toho či bol pri spracovaní dobromyseľný, od rozsahu, v akom vec spracoval, od toho, či medzi spracovateľom a vlastníkom pôvodnej veci existovala dohoda o tom, kto bude vlastníkom veci po jej spracovaní).
Právna úprava Občianskeho zákonníka účinná do 01.01.1992 nadobudnutie vlastníckeho práva k veci spracovaním výslovne neupravovala. Explicitná úprava tohto spôsobu nadobudnutia vlastníctva bola do Občianskeho zákonníka doplnená až novelou Zákonom č. 509/1991 Zb.. Nemožno však povedať, že by Občiansky zákonník dovtedy spracovanie veci nepoznal a neuznával ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva (viď. autorský kolektív prof. JUDr. Zdeňka Češky: Občanský zákoník, komentář, Díl I, Praha 1987, komentár k § 133). Spracovanie veci a nadobúdanie vlastníctva k veci spracovaním bolo pritom právnou teóriou a praxou riešené obdobne ako to bolo neskôr výslovne zakotvené v právnej úprave § 135b Občianskeho zákonníka.
O zmene vlastníctva veci pri spracovaní veci možno zásadne hovoriť v prípadoch, keď spracovaním veci došlo k vytvoreniu veci novej. Všeobecne právna teória uvádza, že je vždy na individuálnom posúdení, či spracovaním veci došlo k vytvoreniu veci novej. Pritom treba do úvahy zobrať okolnosť, či vec zmenila svoju hospodársku funkciu, a v prípade ak ju aj nezmenila, či došlo k podstatným zmenám na veci. Staršie názory kládli dôraz aj na to, že nová vec musela mať vyššiu hodnotu ako vec prepracovaná (Viď. Švestka, J., Spáčil, J. Škárová, M., Humlák, M. a kol.: Občanský zákoník I, komentář, C. H. Beck 2008, komentár k § 135b).
Špecifické kritériá pre určenie, či spracovaním veci došlo k vytvoreniu novej veci, však teória i judikatúra vytvorila vo vzťahu ku stavbám. Ani v minulosti právna teória nepripúšťala, že by prístavby alebo nadstavby domov predstavovali vytvorenie novej veci a teda by bolo možné v daných prípadoch hovoriť o vzniku vlastníckeho práva k veci spracovaním (viď. autorský kolektív prof. JUDr. Zdeňka Češky: Občanský zákoník, komentář, Díl I, Praha 1987, komentár k § 133). V tomto zmysle nedošlo v súdnej praxi k žiadnej zmene a judikatúra sa ustálila na konštatovaní, že k stavbe nie je možné nadobudnúť
vlastníctvo jej prepracovaním alebo spracovaním; nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej stavbe“ je možné iba vtedy, ak pôvodná stavba zanikla (porovnaj napr. rozsudok NSČR zo dňa 05.11.2002, sp. zn. 22Cdo/761/2001, rozsudok NSČR zo dňa 28.05.2003, sp. zn. 22Cdo/2088/2001). Pokiaľ ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pre posúdenie vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkovi pôvodnej stavby. (Viď. Švetka, Spáčil, Škárová, Humlák a kol.: Občanský zákoník I, komentář, C. H. Beck 2008, komentár k § 132). Uvedené právne závery majú svoj základ vo vyriešení otázky, kedy dochádza ku vzniku a zániku stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov. Podľa judikatúry stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov vzniká v okamžiku, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie stavebné práce už smerujú k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb je tomu tak vtedy, keď je jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj rozhodnutie Vrchního soudu v Prahe z 31.05.1995, sp. zn. 3Cz 57/1992, rozhodnutie NSČR zo dňa 30.11.1992, sp. zn. 3Cdo 111/1992, rozsudok NSČR, sp. zn. 22Cdo 2534/2000). Následne na to nadviazala judikatúra keď skonštatovala, že o zániku stavby možno hovoriť vtedy, ak už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby, t.j. spravidla po deštrukcii obvodových múrov pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia, obvykle pri súčasnom odstránení obvodových múrov (porovnaj rozsudok NSČR sp. zn. 20Cdo/931/1999, rozhodnutie NSČR z 30.09.1998, sp. zn. 33Cdo 111/1998, zo dňa 28.02.2001, sp. zn. 20Cdo/931/1999, zo dňa 05.11.2002, sp. zn. 22Cdo/761/2001 a zo dňa 28.05.2003, sp. zn. 22Cdo/2088/2001). Na základe takéhoto ustálenia si vzniku resp. zániku stavby ako veci v právnom zmysle, potom judikatúra stanovila, že ku vzniku novej veci spracovaním pri stavbách môže dôjsť len vtedy, ak súčasne pôvodná stavba zanikne, teda dôjde k deštrukcii obvodových múrov pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia, v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby, pretože pri súčasnom zachovaní pôvodnej stavby, nemožno ani pri jej spracovaní hovoriť o vytvorení novej veci. Objem novovybudovaných konštrukcií pritom nie je rozhodujúci (porovnaj rozsudky NSČR zo dňa 05.11.2002, sp. zn. 22Cdo/761/2001, zo dňa 28. 5. 2003, sp. zn. 22Cdo/2088/2001 a zo dňa 27.01.2009 sp. zn.1As/93/2008). Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že pri spracovaní stavby, pre posúdenie, či došlo k vytvoreniu novej veci alebo nie, nie je rozhodujúce to, či prepracovaním pôvodnej stavby došlo k zmene hospodárskeho určenia stavby, alebo k zmene jej stavebno-technického charakteru ani to, že objem vykonaných stavebných prác a hodnota materiálu použitého pri prestavbe pôvodnej stavby podstatne prevýšila hodnotu už existujúcej stavby, ale len vyriešenie otázky zachovania alebo zániku pôvodnej stavby.
V predmetnom prípade pri prestavbe garáže na rodinný dom s garážou k žiadnym deštrukčným zásahom do pôvodnej garáže nedošlo, celá garáž zostala zachovaná. Bez ohľadu na rozsah k nej dobudovaných stavebných konštrukcií teda možno konštatovať, že k zániku pôvodnej veci nedošlo, nakoľko nedošlo k takému deštrukčnému zásahu do jej obvodových múrov, aby prestalo byť poznateľné jej dispozičné riešenie. Preto nová vec v občianskoprávnom ponímaní spracovaním garáže na rodinný dom nevznikla. Zo samotnej skutočnosti spočívajúcej v spracovaní garáže teda vlastnícke právo navrhovateľa k spracovanej veci odvodzovať nemožno, naopak možno konštatovať, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov veci - rodičov účastníkov konania zostalo zachované.
Vznik vlastníckeho práva navrhovateľa by bolo možné odvodzovať od existencie tvrdenej platnej dohody navrhovateľa s rodičmi o tom, že sa stane spoluvlastníkom veci po jej spracovaní. V prípade existencie takejto dohody by bolo irelevantné, či spracovaním veci došlo alebo nie k vytvoreniu veci novej, nakoľko nadobúdacím titulom by tu bola samotná dohoda. Existenciu takejto dohody sa však navrhovateľovi v konaní preukázať nepodarilo. Aj keby sa navrhovateľovi podarilo existenciu takejto dohody preukázať, na jej platnosť by sa vyžadovala písomná forma, nakoľko v čase začatia stavebných prác na prestavbe garáže tu už existovala pôvodná nehnuteľná vec a akékoľvek právne úkony, ktorými dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci by museli mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, porovnaj tiež rozsudok NSČR zo dňa 5. 11. 2002, sp. zn. 22Cdo 1174/ 2001). Ide totižto o situáciu skutkovo odlišnú od situácie, ktorú uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu, keď sa niekoľko stavebníkov dohodne na vybudovaní úplne novej stavby. V takomto prípade by dohoda samozrejme písomnú formu mať nemusela, avšak tiež len ak bola urobená do času, keď sa novovytváraná stavba stala vecou v právnom zmysle.
Súd mal v konaní preukázané, že vlastníkmi pôvodnej garáže boli rodičia účastníkov konania, I. B., K.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel P. X. XX. XXXX a Z. B., K.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX, ktorí vlastnícke právo k nej nadobudli originálnym spôsobom - vybudovaním. Ako súd vyššie uviedol, ani prestavba garáže nemala vplyv na zmenu ich vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Zároveň súd nemal preukázané, že by za života rodičov účastníkov došlo k zmene vlastníctva k tejto veci iným spôsobom. Navrhovateľ v konaní tvrdil a preukazoval, že mu rodičia garáž darovali darovacou zmluvou zo dňa 03.11.1990. Odporkyňa v rade 1/ namietala, že k platnému prevodu vlastníctva na základe darovacej zmluvy nedošlo, nakoľko v tejto zmluve garáž uvedená nebola, ako aj z dôvodu, že v čase spísania zmluvy už nehnuteľnosť s takýmto označením previesť nebolo možné, nakoľko v tom čase existovala už úplne iná vec a to rodinný dom s garážou. S námietkami odporkyne v rade 1/ voči platnému darovaniu sa súd stotožnil v ich druhej časti. Darovaciu zmluvu považoval súd za dostatočne zrozumiteľnú a určitú a mal za to, že z jej obsahu bolo dostatočne zrejmé, že rodičia účastníkov chceli spolu s rodinným domom a pozemkom darovať aj garáž v hodnote 19 992,- Kčs. Však v čase, keď došlo k uzavretiu darovacej zmluvy (3. 11. 1990) už došlo k takej prestavbe garáže, že túto nehnuteľnosť v zmluve nebolo možné ako garáž označiť, pretože z hľadiska hospodárskeho využitia ako aj jej stavebno- technického charakteru sa už o garáž nejednalo (potreba odlišného označenia nehnuteľnosti v darovacej zmluve pre jej zrozumiteľnosť a určitosť, však nemá žiadny vplyv na vyššie konštatovanie súdu, že z občianskoprávneho hľadiska prestavbou garáže nedošlo k vytvoreniu veci novej). Naviac je zrejmé, že skutočnou vôľou účastníkov bolo darovať navrhovateľovi len pôvodnú garáž tak ako existovala pred jej predstavbou, čo už v čase spísania darovacej zmluvy nebolo možné, keďže po prestavbe táto nehnuteľnosť tak zmenila svoj charakter - stala sa súčasťou rodinného domu s garážou, takže už nemohla byť samostatným predmetom prevodu vlastníctva.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd vyhovel návrhu odporkyne v rade 1/ a určil, že nehnuteľnosť
- rodinný dom s garážou patrila v čase smrti rodičov účastníkov konania do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd zároveň z tých istých dôvodov zamietol návrh navrhovateľa v jeho prvej časti, v ktorej sa domáhal určenia, že je spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Návrh navrhovateľa súd zamietol aj v častiach, v ktorých sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po otcovi I. B. v podiely 40 386/193 378-ín a v tom istom podiely patrí do dedičstva po matke Z. B.. Takéto určenie súd v predmetnom konaní vykonať nemôže, nakoľko v čase smrti matky, ktorá zomrela ako prvá bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov účastníkov. V prípade, že k zániku BSM dôjde smrťou niektorého z manželov, je potrebné v zmysle ust. § 175 l/ Občianskeho súdneho poriadku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vysporiadať v konaní o dedičstve podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o vysporiadaní BSM (§ 150 OZ). Takýto majetok sa môže vysporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi a ak k takejto dohode nedôjde, vysporiada majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Tento zákonom predpísaný spôsob vysporiadania BSM po smrti niektorého z manželov nie je možné nahrádzať konaním o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predtým ako dôjde k vysporiadaniu BSM v dedičskom konaní, súd veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých manželov na nehnuteľnosti určiť nevie.
Nad rámec odôvodnenia súd konštatuje, že ako vyplynulo z vyjadrení navrhovateľa v priebehu súdneho konania, jeho hlavným motívom na podanie návrhu bolo, že do prestavby garáže na rodinný dom s garážou investoval finančné prostriedky, o ktoré bol, resp. bude ukrátený tým, že mu na dedičstvo po rodičoch už čiastočne bol (v dedičskom konaní po otcovi) a čiastočne ešte bude (v dedičskom konaní po matke) započítaný dar, ktorým ho rodičia obdarovali za života. Svoj nárok, ktorý pramení z jeho investícií do cudzej veci si navrhovateľ mohol a mal uplatňovať titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia voči vlastníkovi veci, ktorú svojimi investíciami zhodnotil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že si rozhodovanie o nich odložil na čas po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania je v danom prípade potrebné zistenie hodnoty predmetu konania - nehnuteľnosti, vlastnícke právo ku ktorej navrhovateľ ako aj odporkyňa v rade 1/ žiadali určiť. Keďže v priebehu konania súd hodnotu tejto nehnuteľnosti nezisťoval, nakoľko to nebolo potrebné ani pre vyrubenie súdneho poplatku, ani pre rozhodnutie súdu vo veci samej a vykonávanie ďalšieho dokazovania ohľadne súčasnej hodnoty nehnuteľnosti len pre účely rozhodnutia o trovách konania by ďalej predĺžilo súdne konanie vo veci a teda aj stav právnej neistoty účastníkov konania, rozhodol súd, že toto odloží na čas po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).