Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-182-2013.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36361518, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO 36730564 proti žalovanej Q. D. „M.", s miestom podnikania O. XXX/XX, M. nad N., P. XXXXXXXX, o zaplatenie 540,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 540,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 540,48 eur od 26.6.2010 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 32 eur na účet žalobcu č. 2538033751/0200 a trovy právneho zastúpenia vo výške 106,39 eur na účet právneho zástupcu žalobcu č. 1391855026/1111 vedený v UniCredit bank Slovakia, a.s. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 540,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 540,48 eur od 26.6.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.5.2010 bola vykonaná kontrola meracieho miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené že odberné miesto bez platnej zmluvy nebolo odpojené z dôvodu neprístupnosti. V dôsledku neoprávneného odberu elektriny vznikla žalobcovi škoda vo výške 540,48 eur. Poznamenal, že žalovanej vyfakturoval vzniknutú škodu faktúrou č. 3901422 vo výške 540,48 eur. Žalovaná napriek výzve dlžnú sumu doposiaľ neuhradila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 26.5.2010, výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, faktúry č. 3901422 zo dňa 10.6.2010 a prípisom označeným ako pokus o zmier zo dňa 26.1.2011 a rozhodol v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.).
V zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet konania nepresiahne sumu 1000 eur.
Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 26.5.2010 vyplýva, že pre odberné miesto číslo 4219659403, kde odberateľom bola žalovaná, nebola uzatvorená platná zmluva a toto odberné miesto nebolo odpojené z dôvodu neprístupnosti.
Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom je zrejmé, že posledná návšteva sa uskutočnila 18.3.2010 a neoprávnený odber bol zistený dňa 26.5.2010. Spotreba elektrickej energie predstavovala
1 569 KWh. Výška škody za neoprávnene odobratú elektrickú energiu predstavuje sumu 456,15 eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu predstavujú sumu 56,94 eur, DPH z kúpnej ceny elektriny predstavuje sumu 27,39 eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny predstavuje sumu 540,48 eur.
Faktúrou č. 3901422 zo dňa 10.6.2010, splatnou dňa 25.6.2010, žalobca vyfakturoval žalovanej náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 540,48 eur.
Prípisom označeným ako pokus o zmier zo dňa 26. 1. 2011 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu faktúry č. 3901422 v celkovej sume 540,48 eur najneskôr do 14 dní od doručenia prípisu.
Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je dodávka elektrickej energie, posúdil súd predmetnú vec podľa príslušných ustanovení zákona o energetike.
V zmysle § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného v čase vzniku neoprávneného odberu (ďalej len „zákon“), neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy.
Podľa § 39 ods. 2 prvá veta zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. V danom prípade došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odbernom mieste, nakoľko žalovaná neuzavrela platnú zmluvu o dodávke elektriny, čo mal súd preukázané najmä z tvrdení žalobcu, ale i z protokolu o zistení neoprávneného odberu, o ktorých nemal dôvod pochybovať. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, je ten, kto elektrinu neoprávnene odobral, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Keďže v konaní bolo preukázané, že k neoprávnenému odberu skutočne došlo, je žalovaná povinná žalobcovi nahradiť škodu tým vzniknutú. Žalobca si škodu vyčíslil vo výške 540,48 eur, z toho suma 456,15 eur predstavuje cenu spotrebovanej elektriny, suma 27,39 eur predstavuje DPH z nákupnej ceny elektriny a suma 56,94 eur predstavuje náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si doposiaľ svoju povinnosť nesplnila a za neoprávnene odobratú elektrinu žalobcovi nezaplatila, čo vyplynulo najmä z tvrdení žalobcu ako i z predloženej faktúry, o ktorých správnosti súd nemal dôvod pochybovať, rozhodol súd tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie žalobcom vyčíslenej škody vo výške 540,48 eur.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 540,48 eur od 26.6.2010 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade mal plný úspech vo veci žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 32 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 106,39 eur titulom trov právneho zastúpenia (2 úkony právnej služby po 36,52 eur, t. j. 73,04 eur, 2 x režijný paušál po 7,81 eur, t. j. 15,62 eur, spolu 88,66 eur + 20 % DPH, celkom teda 106,39 eur).
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.