Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-103-2013.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - Y., Q. XXX/XX, t.č. bytom T. - Y., Q. XX proti odporcovi: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. XXX, t.č. bytom Q. M., C., F. X o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky F. G., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a odporcu G. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku 39, ročník 1995, na strane 96, pod poradovým číslom 192 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej D. G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2013 doplneným na pojednávaní dňa 18.06.2013, domáhala rozvodu manželstva s odporcom G. G., nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej D. G., nar. XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu poukázala navrhovateľka na skutočnosť, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2000, pričom od roku 2004 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Predmetné manželstvo si neplní žiadnu z jeho základných funkcií a rozvod manželstva je aj v záujme maloletého dieťaťa.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý svoju neúčasť vopred neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že návrh podávala z toho dôvodu, že s manželom nežijú spolu už asi 10 rokov. Manželstvo bolo zo začiatku normálne, no asi po roku začali vznikať nezhody. Narodilo sa im dieťa, vtedy bol manžel nezamestnaný. Neskôr nastúpil do práce, kde bola zlá partia. Začal s nimi chodiť po krčmách, začal dokonca hrávať automaty a takto míňať peniaze.
Asi pred 10 rokmi od neho aj s dcérou odišli. S manželom mali najskôr takú dohodu, že bude na dieťa posielať aspoň 20,- eur. Jeden čas to aj platil, potom prestal. Prestal sa stretávať aj s dcérou. Potom keď si našiel priateľku, tak zase začal za dcérou chodiť, hoci výživné neplatil. Dcéra sa tešila, že sa o ňu aspoň zaujíma. Ona sa chcela rozviesť aj skôr, no dcéra s tým mala problémy. Nechcela, aby sa rozvádzali a to hlavne kvôli tomu, čo povedia v škole. Dcéra je už teraz staršia, rozumnejšia. Skončila 9. ročník, je prijatá na hotelovú akadémiu. Manžel je už asi dva alebo tri roky v Českej republike. Väčšinou s dcérou komunikuje cez mobil, ale približne raz alebo dvakrát do roka sa stretnú. Výživné vlastne posiela tak, že minulý rok poslal za celý rok 100,- eur, predtým rok tak isto. Ona býva teraz s dcérou a S. C. v podnájme. Predtým mali spolu vzťah, ale to skončilo v auguste minulého roka. Žijú síce spolu v byte, ale len preto, že ani jeden z nich nemá kam ísť. S manželom sa dohodli na výživnom vo výške 50,- eur mesačne a čo sa týka úpravy styku s dcérou, tak tento nežiada upraviť, nakoľko v prípade, že by mal otec o dcéru záujem, táto už bude mať 16 rokov a ona jej určite v stretnutiach brániť nebude.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2013 uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva ako aj s určením vyživovacej povinnosti vo výške 50,- eur mesačne na maloletú D..
Navrhovateľka v konečnom návrhu žiadala, aby súd manželstvo rozviedol, dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a manželovi určil výživné vo výške 50,- eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupravil.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že v prípade rozvodu tiež navrhuje, aby súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné na ktorom sa manželia dohodli a styk neupravoval.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list, sobášny list, nájomnú zmluvu, zmluvu o ubytovaní, mzdový list odporcu za rok 2013, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, ospravedlnenie otca, písomné vyjadrenie odporcu, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/103/2013 a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa: D. G., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka opustila s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť už v roku 2004 a od uvedeného obdobia manželia spolu nežijú. Príčinu rozvratu manželstva vidí navrhovateľka v nadmernom požívaní alkoholických nápojov zo strany odporcu ako aj v jeho závislosti od výherných automatov. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, obaja počas trvania manželstva nadviazali nové vzťahy.
Navrhovateľka býva s maloletou D. a S. C. v prenajatom byte, kde navrhovateľka uhrádza nájomné vo výške 220,- eur. Navrhovateľku spájal v minulosti s pánom C. bližší citový vzťah, v súčasnosti bývajú v spoločnej domácnosti len z dôvodu deľby nákladov na bývanie. Podľa navrhovateľky jej s výdavkami pomáha rodina, inak by to finančne nezvládala. Poplatok za káblovú televíziu uhrádza vo výške 40,- eur štvrťročne, poplatok za internet vo výške 37,- eur mesačne a poplatok za mobil v sume 24,- eur mesačne. Maloletá D. chodila pred prijímacím konaním na doučovania zo slovenského jazyka, za čo uhrádzala navrhovateľka sumu vo výške 40,- eur mesačne. V súvislosti s nástupom na strednú školu jej navrhovateľka zakúpila kuchárske oblečenie za cca 70,- eur. Navrhovateľka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 318,80 eura a poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,10 eura.
Odporca žije a pracuje v Českej republike. Býva na ubytovni, kde uhrádza nájomné vo výške 3.300,- Kč (129,14 eura - prepočítané kurzovým lístkom Európskej centrálnej banky zo dňa 04.10.2013) mesačne. V období od mája 2012 do decembra 2012 pracoval v spoločnosti S. s.r.o. C., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 7.785,75 Kč (304,68 eura). Od februára 2013 do marca 2013 a od mája 2013 do júla 2013 dosiahol odporca v spoločnosti www.brigadnici.com <http:// www.brigadnici.com> s.r.o., priemerný čistý mesačný príjem vo výške 9.490,- Kč (371,37 eura). Podľa
vyjadrenia navrhovateľky si odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej D. neplní, v roku 2012 prispel na jej výživu sumou cca 100,- eur a v roku 2011 v rovnakej výške. S maloletým dieťaťom sa odporca stýka len sporadicky.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. prostredie.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia už takmer desať rokov nežijú v spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho neexistuje u účastníkov perspektíva obnovenia vzájomných citových väzieb a manželského spolužitia, manželstvo existuje len formálne. Keďže obaja manželia súčasne vyjadrili s rozvodom manželstva súhlas, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom súčasne upravil práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej D. tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne. Na takto určenom výživnom sa obaja účastníci konania zhodli, pričom takto určené výživné považuje súd súčasne za primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Styk odporcu s maloletou D. súd neupravil a to najmä s prihliadnutím na vek maloletej D. ako aj na skutočnosť, že odporca sa styku s maloletým dieťaťom nedomáha, tento prebieha len sporadicky. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.