Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-56-2013.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci navrhovateľky E. U., S.. F., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXX, zast. JUDr. Martou Belejčákovou, advokátkou, Dlhý rad 16, Bardejov proti odporcovi S. U., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXX, Q..Č.. H. H. XX, T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým C. U.P., F.. XX.XX.XXXX, J. U., F.. XX.XX.XXXX, R. U., F.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bardejov, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania E. U., S.. F., F.. XX.XX.XXXX a S. U., F.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Maloleté C. U., F.. XX.XX.XXXX, J. U., F.. XX.XX.XXXX I. R. U., F.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti ich matky E. U., F.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých S. U., F.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. sumou 180,- € mesačne, na výživu maloletej J. a R. sumou 110,- € na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám ich matky.
Styk otca s maloletými n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania domáhal, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti k mal. C., J. a R.. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX po 1,5 ročnej známosti po vzájomnej náklonnosti. U oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti. Problémy mali od začiatku, pretože odporca pracoval mimo ich spoločného bydliska, domov dochádzal raz mesačne, neskôr raz za dva, tri mesiace. Ich manželstvo neplnilo nikdy svoj účel. S deťmi bola doma a manžel mimo domu. Postupne začal požívať alkoholické nápoje, začali sa hádky a nedorozumenia. Každý z nich zažal žiť vlastný život, nikdy nemali spoločné hospodárenie, nekomunikovali spolu. Manželstvo bolo len formálne. V septembri 2012 odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, nejaví o nich záujem. Na deti prispieva sporadicky. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Manželstvo je nefunkčné, vážne narušené z dôvodu vzájomného odcudzenia. Nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. Uviedla, že pracuje ako predavačka na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom cca 80 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na deti v sume 69 eur
mesačne. Manžel pracuje v S. s príjmom cca 1.300 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemajú. Ich predpokladané mesačné výdavky sú : inkaso 120 eur, strava 400 eur, ošatenie 200 eur, hygiena 100 eur, poistenie 80 eur, výdavky na školu, pomôcky, telefóny 50 eur.
Odporca sa k návrhu vyjadril ( viď nižšie ).
Na pojednávanie vo veci konané dňa 04.10.2013 sa dostavili navrhovateľka a jej právna zástupkyňa a kolízna opatrovníčka. Nedostavil sa odporca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sa pojednávalo bez jeho účasti. Preto súd vec v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( návrhom na začatie konania s prílohami - čl. 1, čl. 2, čl. 5, čl. 6 - 13, vyjadrením odporcu zo dňa 15.09.2013, správou kolíznej opatrovníčky ) a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci tohto konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
Na pojednávaní dňa 04.10.2013 :
1/ výsluchom navrhovateľky bolo zistené, od začiatku manželstva manžel pracoval po turnusoch. Tak si založil firmu v T., kde aj býval a chodil domov raz za mesiac na víkend alebo raz za dva mesiace. Vôbec neboli spolu. Došlo k maximálnemu odcudzeniu. Ak bol doma, tak užíval alkohol. Medzi nimi nebola žiadna komunikácia, o ničom jej nehovoril. Veľa vecí jej tajil, ktoré sa dozvedá až teraz. Vôbec jej nehovoril, čo robí, kde robí. Kvôli alkoholu robil aj scény, neskôr k nim dochádzalo aj pred deťmi. Až tak jej najstaršia dcéra povedala, nech ho zbalí a pošle preč. Zo spoločnej domácnosti, ktorú vlastne nikdy nemali, odišiel pred rokom. Klasickú spoločnú domácnosť neviedli. Bola stále sama s deťmi, pomáhali jej rodičia. Keď mu zavolala, tak jej poslal aj peniaze na domácnosť. Nechce obnoviť manželské spolužitie. Došlo k citovému odcudzeniu. Prestali si rozumieť. Ich manželstvo bolo po celý čas len formálne.
2/ Právna zástupkyňa uviedla, že trvajú na podanom návrhu. Súhlasia s výškou výživného, ktorú uviedol otec vo svojom podaní. Stretávanie sa otca s deťmi nie je potrebné upravovať. Otec deťom volá, sú v kontakte. Nie je problém v tom, aby sa s nimi stretol.
3/ Kolízna opatrovníčka uviedla, že sa pridržiava podanej správy v celom rozsahu. Rozvod manželstva ponecháva na úvahe súdu. V prípade rozvodu manželstva navrhuje maloleté zveriť do osobnej starostlivosti ich matky. Otca zaviazať na výživné v sume, ktorú uviedol a s ktorou matka súhlasila. Styk otca s deťmi navrhla neupravovať.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 06.05.2013 bolo zistené, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.03.2011 a poberá rodinné prídavky v sume 69,30 eur mesačne za rok 2013.
Z potvrdenia o príjme navrhovateľky za rok 2012 vyplýva, že jej príjem bol v sume 912 eur.
Podaním zo dňa 15.09.2013 sa k veci vyjadril odporca. Uviedol, že pracuje v zahraničí, v Rakúsku. Po rozhovore s manželkou, súhlasí s rozvodom manželstva aj s tým, aby boli dcéry zverené do starostlivosti ich matky. Na stretávaní sa s dcérami sa vedia dohodnúť, nie je potrebné to upravovať. Nesúhlasí len s výškou výživného a navrhuje ho stanoviť na sumu 180 eur mesačne pre C., a pre J. a R. po 110,- eur mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine maloletých zo dňa 01.10.2013 bolo zistené, že matka s deťmi bývajú u jej rodičov v rodinnom dome, ktorý je zariadený a udržiavaný. Matka detí je evidovaná na ako uchádzačka o zamestnanie, pracuje na dohodu v potravinách v T.. Otec pracuje v S.. C. je žiačkou 9. roč. ZŠ v B., R. a J. sú žiačkami 6. roč. v ZŠ v B.. Rodičia si založili spoločnú domácnosť. Otec od uzavretia manželstva pracuje mimo domu turnusovo. Matka poukázala aj na nadmerné užívanie alkoholu zo strany otca, pričom je agresívny a hrubý. Návrh podala na podnet najstaršej dcéry. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti pred rokom. O rodinu a deti sa nezaujímal. Na výživu detí prispieva nepravidelne. V máji 2013 prispel sumou 300 eur, v júli a septembri po 500,- eur. Rodičia sa na rozvode dohodli. Matka má na deti výdavky bežné, súvisiace s ich vekom a potrebami. Staršia dcéra má zdravotné problémy, zvýšené výdavky sú na lieky. Deti navštevujú tanečný krúžok. Deťom sa platí poistenie, staršej dcére po 16 eur mesačne, mladším dcéram po 78 eur štvrťročne. Rodičom matka prispieva na domácnosť sumou 120 eur mesačne. Matka nechce obnoviť manželské spolužitie. K otcovi nemá žiaden citový vzťah, navzájom sa odcudzili. Na rozvode manželstva trvá. V prípade rozvodu manželstva, navrhol zveriť maloleté do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu Styk otca s maloletými navrhol neupravovať.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 cit. zák. súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne rozvrátené. Manželstvo v podstate neplnilo svoj účel od jeho počiatku. Neplní ho ani v súčasnosti. Manželia síce formálne žili ako manželia, ale bez vedenia klasickej spoločnej domácnosti, bez spoločného hospodárenia, spoločného trávenia času, teda nežili klasickým manželským rodinným životom. Z tejto domácnosti odporca odišiel pred rokom do zahraničia. Odporca od počiatku manželstva pracoval mimo domova, domov chodieval veľmi málo, nezaujímal sa o rodinu. Čo sa odzrkadlilo na ich vzťahu, komunikácii a došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Obaja s rozvodom manželstva súhlasili. Navrhovateľka nechce obnoviť manželské spolužitie. Príčinu rozpadu manželstva súd videl v citovom odcudzení sa manželov, chýbajúcej komunikácii a klasického manželského života, neriešeniu spoločných vecí. Súd je názoru, že v konaní bolo preukázané, že ďalšie spolužitie účastníkov konania v manželstve nie je možné a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. Preto súd ich manželstvo rozviedol. Uvedené bude aj v záujme ich maloletých dcér.
Z manželstva účastníkov konania sa narodili maloleté C. U., F.. XX.XX.XXXX, J. U., F.. XX.XX.XXXX a R. U., F.. XX.XX.XXXX, preto bolo potrebné rozhodovať o úprave práv a povinnosti k maloletým na čas po rozvode manželstva.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 cit. zák. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods.1 cit. zák. ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 prvá veta, 5 cit. zák. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výchovu a starostlivosť o maloleté zabezpečuje matka, s ktorou maloleté bývajú u jej rodičov. Otec sa zdržiava v zahraničí. Keďže bolo nutné upraviť práva a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode manželstva, súd rozhodol, že maloleté sa zverujú do osobnej starostlivosti ich matky, s čím otec súhlasil, rovnako kolízny opatrovník. Tým, že pracuje mimo domova ani by nemohol osobnú starostlivosť o deti zabezpečovať. Zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky je aj v ich záujme, predsa len dievčatá majú bližší vzťah k matke. Takisto je potrebné im zabezpečiť pokojný a stabilný domov a stabilné výchovné prostredie, ktoré im matka aj poskytuje. Samozrejme aj otec má právo podieľať sa na jej výchove, a to najmä ich vzájomným stretávaním sa. Čo sa týka výšky výživného pre maloleté zo strany otca, súd túto ustálil vo výške 180,- € mesačne pre C. a sumou po 110,- pre J. a R., tak ako to navrhol otec maloletých, s čím matka súhlasila. Otec pracuje v zahraničí, s príjmom cca 1.300,- eur mesačne. Na domácnosť a na výživné pre deti zaslal peniaze v mesiaci máj, júl a september. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom cca 80 eur mesačne. Poberá aj prídavky na deti v sume 69,30 eur mesačne. S výdavkami jej finančne vypomáhajú rodičia. Jej výdavky a detí sú uvedené vyššie. Výdavky na deti sú bežné, primerané veku a potrebám ( strava, ošatenie, hygiena, školské pomôcky a pod ). Deti navštevujú aj tanečný krúžok. C. má aj zdravotné problémy, potrebuje lieky. Vzhľadom na zistené príjmy a výdavky rodičov aj maloletých, súd dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu dcér v stanovenom rozsahu. Súd prihliadal na osobnú starostlivosť matky o maloletých ( § 62 ods. 4 ZR ). Na záver súd dodáva, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým. Výživné
pre deti je zákonnou povinnosťou rodičov a trvá do času, kým nie sú schopné sa samé živiť, čo v tomto prípade trvá, keďže sú maloleté a žiačkami základnej školy.
Styk otca s maloletými súd neupravil, keďže o jeho úpravu rodičia nežiadali, ani to vzhľadom na vek detí nie je nutné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 prvá veta O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, lebo v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Navrhovateľka môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.