Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-169-2013.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/169/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Q. V., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: Q. O., K.. XX.X.XXXX, O. V., G. XXXX/XX U. R.: E. V.Ř., K.. X.X.XXXX, O. Š., Č. I. Š., O. XX/X , v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu s prísl., takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. dieťa Q. V., K.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky Q. O., K.. XX. X. XXXX, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi E. V.A., K.. X. X. XXXX u r č u j e výživné na mal. dieťa v sume 70,- eur mesačne, ktoré je
p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.11.2013 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tento súd dňa 30.7.2013 návrh o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, pochádzajúcemu z nemanželského vzťahu rodičov a ktorí spolu nežijú od konca marca 2011. Od tej doby žije matka s dieťaťom a s ďalším 2 deťmi z jej rozvedeného manželstva v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Mal. dieťa navštevuje Materskú školu na T.. X. B. V..
Na pojednávaní súdu matka trvala na podanom návrhu s tým, že žiada určiť otcovi výživné po 70,- eur mesačne od nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí súdu. Otec si berie dieťa pravidelne, skoro každý víkend a v čase, keď je dieťa u neho sa mu venuje a kupuje mu potrebné veci a stravu. Matka pracuje u Q. W.Z., S., T.. T., V. a dosahuje zárobok 210,- eur mesačne a na 2 staršie deti poberá výživné od bývalého manžela spolu 100,- eur mesačne.
Otec na pojednávaní súdu s návrhom matky súhlasil, vrátane navrhovaného výživného na dieťa. S dieťaťom sa pravidelne stretáva a berie ho buď k sebe alebo k svojej mame P. I. Š.. Do 1.8.2013 bol živnostník v odbore zvárač a následne sa zamestnal ako zvárač v Tatravagónke, a.s. Poprad, kde dosahuje zárobok cca 600,-eur mesačne netto. Podľa daňového priznania za r. 2012 dosiahol základ dane 3513,- eur a vznikla mu po odpočte odpočítateľnej položky daňová povinnosť 116,- eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Kolízny opatrovník sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil z technických dôvodov. Poukázal na ich správu z prešetrenia výchovného prostredia dieťaťa podanú súdu dňa 1.10.2013 s tým, že s návrhom matky súhlasí.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov, rodným listomi mal. dieťaťa, dokladmi o príjmoch matky a otca a správou kolízneho opatrovníka, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Mal. dieťa pochádza z nemanželského vzťahu rodičov a rodičia spolu nežijú od marca 2011. Matka býva s dieťaťom a s ďalšími 2 mal. deťmi z jej predchádzajúceho rozvedeného manželstva vo vlastnom byte a je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok s dosahovaným príjmom 210,- eur mesačne netto. Na deti poberá prídavky a od rozvedeného manžela dostáva výživné na 2 deti spolu v sume 100,- eur mesačne. Otec dosahuje zárobok ako zvárač v sume 600,- eur mesačne netto a iné vyživovacie povinnosti nemá. Rodičia sa pred súdom zhodli na úprave práv a povinností k dieťaťu podľa návrhu matky a s jej návrhom súhlasil ak kolízny opatrovník.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 24 Zákona o rodine súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu zahŕňa najmä určenie, komu z rodičov sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stáva súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd so súhlasom otca, ako aj so súhlasným vyjadrením kolízneho opatrovníka zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky , ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok; v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne závady. S prihliadnutím na vek dieťaťa a príjem otca mu súd určil výživné na dieťa sumou 70,- eur mesačne, na ktorom sa rodičia dohodli. Súd zobral do úvahy, že otec si pravidelne berie dieťa na víkend a v tom čase mu zabezpečuje potrebné veci a stravu.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle § 163 OSP.
Podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Poprade dňa 4. októbra 2013
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r. samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková