Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-22-2012.pdf
PDF · 116.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2013 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný
J. M., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom D. X., G. Y. č. XXXX/XX, adresa na doručovanie: T. D. č. XXX
je vinný, že
dňa 01.03.2011 okolo 15:30 hod. prišiel spolu so svojou dcérou Y. X., nar. XX.XX.XXXX k vchodovým dverám bytu č. XX, v bytovom dome č. XXXX/X na S. ul. v D. X., ktorý je vo výlučnom vlastníctve Mgr. J. X., nar. XX.XX.XXXX a vediac, že jemu by Mgr. X. dvere bytu netvorila, požiadal dcéru Y., aby zatelefonovala svojej matke Mgr. X., že čaká pred dverami, čo táto aj urobila, a keď J. M., nar. XX.XX.XXXX na pokyn Mgr. X. vchodové dvere bytu zvnútra otvoril, obžalovaný vrazil prudko do dverí, následkom čoho J. M. od dverí odtlačil a vošiel do bytu, z ktorého J. M. po krátkej šarvátke vyhodil a vchodové dvere bytu zvnútra zabuchol, hoci ho Mgr. X. opakovane žiadala, aby z jej bytu odišiel, obžalovaný to však odmietal a namiesto toho pristúpil k Mgr. X., fyzicky ju napadol a až následne z jej bytu odišiel, teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a ľsťou, čím spáchal
prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. d), f) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere dva roky.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 3 Tr. zák., zakazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:
- vstup do bytu č. XX, v bytovom dome č. XXXX na S. ulici, vchod č. X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T. U.. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:
- nepriblížiť sa k poškodenej Mgr. J. X., nar. XX.XX.XXXX v D. X., bytom D. X., S. ul. č. XXXX/X na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej
- podrobiť sa priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka ohľadom plnenia vyššie uvedených povinností a obmedzení. Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje
obžalovaného J. M., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom D. X., G. Y. č. XXXX/XX, adresa na doručovanie: T. D. č. XXX
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. Pv-172/2011 zo dňa 20.03.2012 pre skutok, ktorý prokurátor navrhol právne kvalifikovať ako zločin „Znásilnenie“ podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal obžalovaný spáchať tým, že dňa 01.03.2011 okolo 15:40 hod. potom, čo neoprávnene vnikol do bytu Mgr. J. X., nar. XX.XX.XXXX ju dotiahol do spálne, kde ju hodil na posteľ, stiahol z nej tepláky, tričko, podprsenku a nohavičky, pričom Mgr. X. kričala, aby ju nechal, bránila sa údermi a kopancami, pokúšala sa mu vytrhnúť, ale obžalovaný jej zakryl jednou rukou ústa a druhou rukou ju držal, ľahol si na ňu, roztiahol jej nohy a pohlavným údom vnikol do jej pošvy a následne pohlavný úd z pošvy vytiahol, obliekol sa a z bytu odišiel,
pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 21.03.2012 obžalobu pre takto opísaný skutok: „... dňa 01.03.2011 okolo 15.30 h potom, čo zazvonil pri vchodových dverách bytu Mgr. J. X., nar. XX.XX.XXXX, na ulici S. XXXX/X v D. X. a keď vchodové dvere bytu otvoril J. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase v byte na návšteve, vrazil prudko do dverí, následkom čoho J. M. odtlačil od dverí, vošiel do bytu, kde napadol J. M., z bytu ho vyhodil, zamkol vchodové dvere bytu, chytil za plece Mgr. J. X., ťahal ju do detskej izby, vulgárne jej nadával, vytrhol jej z rúk mobilný telefón, hodil ho o zem, aby nemohla telefonovať, kopal ju do nôh, fackoval ju, pritom ho opätovne žiadala, aby z bytu odišiel, čo neuposlúchol a keď začal zvoniť zvonček na vchodových dverách, chytil jej rukou ústa, aby nemohla kričať, udrel ju päsťou do hornej časti hrude, chytil ju za plece a dotiahol ju do spálne, kde ju hodil na posteľ, stiahol z nej tepláky, tričko, podprsenku a nohavičky, pričom Mgr. J. X. kričala, aby ju nechal, vyzývala ho, aby opustil byt, bránila sa údermi a kopancami, pokúšala sa mu vytrhnúť, zakryl jej jednou rukou ústa a druhou ju držal, ľahol si na ňu, roztiahol jej nohy a pohlavným údom vnikol do jej pošvy a následne pohlavný úd z pošvy vytiahol, obliekol sa a z bytu odišiel ...“. Takto formulovaný skutok navrhol prokurátor v obžalobe právne kvalifikovať ako zločin „Znásilnenie“ podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a ako prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 30.08.2012 a 09.10.2012 vykonal dokazovanie, a následne vyhlásil rozsudok (č.l. 180), ktorý však Krajský súd v Žiline zrušil (č.l. 205) a vec vrátil späť okresnému súdu na nové konanie. Krajský súd kvôli výhradám k protokolácii priebehu hlavného pojednávania, ktoré sa konalo na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 30.08.2012, nariadil zopakovať výsluch obžalovaného, poškodenej a svedkyne F.. Okresný súd po vrátení veci na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2013 zopakoval výsluch obžalovaného, poškodenej a svedkyne F., a následne vo veci opäť vyhlásil rozsudok vychádzajúc z nasledovných dôkazov: Obžalovaný pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, aj sa konfrontovať s poškodenou. Súd preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 20), kedy tento uviedol, že v ten deň mu telefonovala poškodená, pričom z jej hlasu spoznal, že je opitá. Po chvíli jej telefonoval späť, ale už sa mu ozval neznámy mužský hlas. Preto sa rozhodol ísť do bytu poškodenej. Pred bytovým domom našiel sa hrať svoju dcéru Y., ktorá mu oznámila, že jej matka (poškodená) je v byte. Následne už šiel do bytu poškodenej spolu s dcérou. Poškodená dcére dvere napriek zvoneniu neotvárala, a tak jej dcéra zatelefonovala a povedala jej, že stojí pred vchodovými dverami bytu. Následne na to dvere do bytu otvoril zvnútra svedok M., ktorý keď zbadal obžalovaného, chcel dvere do bytu zabuchnúť, ale obžalovaný mu v tom zabránil, pretože inak by svedok privrel do dverí jeho dcéru. Obžalovaný teda svedka M. od dverí odtlačil a vošiel do bytu spolu s dcérou. V spálni našiel poškodenú, ktorá bola úplne
nahá a opitá. Tu v spálni na neho zaútočil svedok M. a chcel ho vyhodiť z bytu. Následne sa v chodbe bytu vzájomne trhali a navzájom chceli jeden druhého vyhodiť z bytu, až napokon obžalovaný z bytu vysotil M.. Následne do bytu prišla aj dcéra Y., ktorá medzitým z bytu vybehla a v byte sa už nachádzali všetci traja (obžalovaný, poškodená a ich spoločná dcéra Y.). Poškodená ho žiadala, aby z jej bytu odišiel, ale on podmieňoval odchod z bytu vrátením vesty, ktorú mu pri vyhadzovaní z bytu zobral M.. Následne poškodená niekomu zatelefonovala a obžalovaného opäť žiadala, aby z jej bytu odišiel. Obžalovaný teda z bytu odišiel a čakal pred bytovkou, kde mu po čase predmetnú bundu priniesol frajer svedkyne F.. V byte poškodenej sa zdržal len cca 10 minút a počas tohto pobytu nemal s poškodenou pohlavný styk. Poukazoval pritom na skutočnosť, že v byte bola prítomná aj ich spoločná dcéra Y., pričom s poškodenou súložil dva dni predtým, keď u nej spal od nedele až do utorka. Potvrdil, že s poškodenou už dlhší čas nebýva v spoločnej domácnosti, keďže asi pred dvomi rokmi poškodená vymenila zámok na svojom byte a preto „už viac do bytu nemal prístup“. S poškodenou sa stretával v jej byte už len vtedy, keď ho ona zavolala, aby mali spolu sex. Poškodená Mgr. J. X. v prípravnom konaní (č.l. 32) potvrdila, že spolu s obžalovaným majú dcéru Y., avšak s obžalovaným už cca 2 roky nežije v spoločnej domácnosti. Všetky jeho veci zo svojho bytu mu vypratala a odniesla do pivnice, ale obžalovaný si po tieto veci zatiaľ nebol. Taktiež vymenila zámok na vchodových dverách do svojho bytu. Odvtedy obžalovaný sporadicky chodieval do jej bytu, pričom využíval na to ich spoločnú dcéru, ktorú pred bytovkou vyhľadal a do bytu prišiel spolu s ňou. Poškodená ho následne v byte nechala, pretože dcéra za ním plakávala. V ten deň jej zatelefonovala dcéra s tým, že ide do bytu. Poškodená požiadala svedka M., ktorý bol u nej na návšteve, aby šiel otvoriť dvere, keďže ona práve umývala riad. Naraz počula hlas obžalovaného a nejaký buchot, pričom zbadala, že v chodbe bytu sa bijú obžalovaný so M.. Poškodená začala dcére dohovárať, prečo obžalovaného opäť priviedla. Medzitým sa obžalovaný so M. presunuli do spálne, kde sa naďalej bili, až napokon obžalovaný vyhodil M. z bytu napriek tomu, že poškodená žiadala obžalovaného, aby nechal M.Á. na pokoji. Dcéra medzitým z bytu vybehla opäť von. Následne obžalovaný pristúpil k poškodenej, chytil ju za ruku a ťahal ju do detskej izby, hoci ona ho žiadala, aby z jej bytu odišiel. Kým boli v detskej izbe počula zvoniť bytový zvonček. Obžalovaný sa šiel pozrieť kto zvoní a medzitým sa poškodená pokúšala zatelefonovať. On sa však hneď vrátil, telefón jej vytrhol z ruky a opakovane hodil o zem. Potom ju začal ťahať do spálne, kde z nej postŕhal oblečenie. Ona stále kričala, aby od nej odišiel, ale on jej rukou zakryl ústa a sám sa vyzliekol, ľahol si na ňu a vošiel pohlavným údom do jej pošvy. Následne sám od seba od ďalšej súlože upustil, zišiel z nej dole, obliekol sa a z bytu bez slova odišiel. Poškodená sa obliekla, narýchlo veci v spálni poupratovala, aby to dcéra nevidela a v kuchyni za stolom plakala. Vtom pred bytom zazvonili policajti a spolu s nimi tam boli aj M. s J. F.. Od nich sa dozvedela, že dcéra Y. je v byte svedkyne F.. Poškodená priznala, že s obžalovaným bola cca pred dvomi mesiacmi, pričom mali spolu aj pohlavný styk. Uviedla, že obžalovaný ju neustále obťažuje, chodí okolo jej bytovky a vypisuje jej SMS, v ktorých naznačuje, že chce naďalej s ňou žiť a toho sa domáha aj pod rôznymi vyhrážkami. Poškodená uviedla, že v ten deň síce bola na polícii podať trestné oznámenie, ale vtedy ešte policajtom nevravela o tom, že ju obžalovaný znásilnil, lebo ani sama nemohla pochopiť, že jej niečo také urobil. Povedala to však kamarátke (svedkyni F.). Asi o dva dni jej ukázala aj modriny, ktoré jej pritom spôsobil (č.l. 65). Po pár dňoch bola aj za svojou obvodnou lekárkou, pretože ju poudierané miesta boleli. Chcela ísť aj ku gynekológovi, ale napokon nešla, pretože dostala menzes. Poprela obžalovaným tvrdené skutočnosti o nadmernom užívaní alkoholu, či o zanedbávaní starostlivosti o dcéru, pričom poukázala na skutočnosť, že dcéra sa výborne učí a sama poškodená nedávno ukončila štúdium na vysokej škole. Na hlavnom pojednávaní už poškodená už tvrdila, že na polícii spočiatku o znásilnení nehovorila, lebo v minulosti podávala voči obžalovanému viacero trestných oznámení a nikdy z toho nič nebolo. Priznala, že obžalovaný bol v jej byte aj 3-4 dni pred týmto skutkom, pričom mali spolu pohlavný styk, ale aj ten si obžalovaný vynútil násilím. Počas konfrontácie so svedkyňou F. na pojednávaní už priznala, že cestou z polície v ten deň ešte svedkyni F. o znásilnení nevravela. Povedala jej to až asi po dvoch dňoch. Svedok J. M. na hlavnom pojednávaní (č.l. 124) v zhode s prípravným konaním (č.l. 39) potvrdil, že v predmetný deň bol navštíviť poškodenú v jej byte, keď jej zatelefonovala dcéra s tým, že stojí pred dverami bytu. Poškodená ho požiadala, aby šiel dcére otvoriť, pričom keď otvoril vchodové dvere, tieto z vonkajšej strany obžalovaný prudko otvoril a dvere ho udreli do hlavy. Následne ho začal obžalovaný biť a v chodbe bytu sa vzájomne naťahovali, až kým ho obžalovaný z bytu nevyhodil von. Svedok požiadal v bytovke o pomoc okoloidúceho muža, ktorý privolal políciu. Obžalovaný počkal na príchod policajtov, ktorí šli k bytu poškodenej. Svedok M. následne z bytovky odišiel za kamarátkou poškodenej svedkyňou F.. Túto tiež požiadal, aby zavolala policajtov, ale tí jej oznámili, že policajti už na mieste boli a nič podozrivé nezistili. Medzitým im zatelefonovala aj poškodená, ktorá ich žiadala, aby prišli za ňou do bytu. Svedok spolu so svedkyňou F. teda prišli k bytu poškodenej, kde sa už nachádzali
policajti a svedok počul ako im poškodená hovorí, že obžalovaný vtrhol do bytu a zbil ju. Následne išli spolu všetci traja do neďalekej budovy polície podať vysvetlenie a cestou späť svedkovi svedkyňa F. povedala, že obžalovaný poškodenú nielen zbil, ale aj znásilnil. Od poškodenej on o znásilnení nič nepočul.
Svedkyňa J. F. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním (č.l. 43) uviedla, že je kamarátkou poškodenej. Potvrdila, že poškodená sa s obžalovaným rozišla cca pred tromi rokmi. V predmetný deň prišiel do jej bytu svedok M., ktorý bol od pásu nahor vyzlečený (mal len nejakú vestu) a povedal jej, že ho obžalovaný vyhodil z bytu poškodenej. Medzitým jej telefonovala aj poškodená, ktorá jej s plačom povedala, že ju v byte drží zamknutú obžalovaný. Svedkyňa preto zavolala na políciu, ale policajti jej oznámili, že v danom mieste už zasahovali a nič sa tam nedialo. Následne šla svedkyňa spolu so M. do bytu poškodenej, pričom pred bytovkou videla dcéru poškodenej Y.. Asi o dva dni jej poškodená ukázala modriny na tele a povedala jej, že ju obžalovaný vtedy znásilnil, ale na polícii sa to bála oznámiť. Ona jej dohovárala, že im to mala oznámiť a modriny na jej tele odfotila. Poškodená jej viackrát povedala, že sa obžalovaného bojí. Jej osobne obžalovaný viackrát hrozil ublížením na zdraví alebo na zdraví jej dieťaťa. Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 173) potvrdil, že býva na prízemí tej istej bytovky ako poškodená. Uviedol, že svedok M. ho v ten deň žiadal, aby mu umožnil privolať políciu do bytu poškodenej, z ktorého ho pred chvíľou vyhodil obžalovaný. So svedkom už ďalej komunikovala jeho manželka, a tak nevie, či bola z ich telefonickej linky privolaná polícia. Potvrdil, že svedok M. prišiel do ich bytu polonahý. Svedok D. F. potvrdil, že v predmetný deň mu telefonovala svedkyňa F., ktorá ho žiadala, aby priniesol nejaké oblečenie, ktoré následne dal svedkovi M.. V byte u J. F. našiel polonahého M., ktorému svoje oblečenie poskytol. Títo dvaja mu rozprávali o tom, že obžalovaný pred chvíľou vyhodil z bytu poškodenej M.. Svedok R. Ž. na hlavnom pojednávaní (č.l. 175) potvrdil, že ako policajt OO PZ Dolný Kubín zasahoval v byte poškodenej kvôli údajným nezhodám. Dvere bytu im otvorila poškodená, pričom obžalovaný sa už v tom čase v byte nenachádzal. Poškodená im priamo na mieste (v byte) uviedla, že obžalovaný ju po násilnom vstupe do bytu fyzicky napadol. Uviedla, že s obžalovaným má už dlhší čas trvajúce problémy. Spočiatku však nechcela ísť ani podať trestné oznámenie a rozhodla sa tak učiniť až po chvíli. Súd nevykonal dôkaz výsluchom dcéry obžalovaného a poškodenej, keďže táto svedkyňa bola (stále je) v čase žalovaného skutku maloletá, pričom vzhľadom na jej útly vek (v tom čase 6 r.), prihliadajúc na druh žalovaného skutku, súd nepovažuje jej výsluch za vhodný. Nemožno prehliadať, že táto svedkyňa bola vypočutá v prípravnom konaní, pričom k veci odmietla vypovedať, vzhľadom na príbuzenský pomer voči obžalovanému (č.l. 53). Po vrátení veci späť okresnému súdu už síce prokurátor jej výsluch nenavrhoval, napriek tomu súd uvádza, že táto svedkyňa sa podľa výpovede poškodenej v čase páchaného znásilnenia už v byte nenachádzala. Oproti tomu síce obžalovaný tvrdí, že táto svedkyňa sa v byte v danom čase nachádzala, avšak zároveň tvrdí, že k žiadnemu znásilneniu v tom čase v byte nedošlo. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z výpisu listu vlastníctva (č.l. 241) mal súd preukázané, že byt č. XX na Z.. poschodí bytového domu č. XXXX v D. X. je od r. 2004 vo výlučnom vlastníctve poškodenej. Z lekárskeho potvrdenia (č.l. 67) mal súd preukázané, že dňa 04.03.2011 bola poškodená na lekárskom vyšetrení u svojej lekárky, pred ktorou uviedla, že bola v utorok večer napadnutá obžalovaným, ktorý ju zbil a kopal. Na tele poškodenej lekárka zistila päť hematómov v oblasti ľavého ramena, tri hematómy v oblasti ľavého prsníka a početné hematómy na stehnách a v oblasti zadku, pričom hematómy podľa sfarbenia a fázy resorbcie časovo zodpovedajú dobe ich vzniku, podľa tvrdení poškodenej. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 7P/739/2004 (súčasť spisu OS DK č. 8P/129/2009) mal súd preukázané, že na základe návrhu poškodenej z novembra 2004 bola maloletá Y. zverená do výchovy a starostlivosti poškodenej, pričom obžalovanému bola uložená povinnosť platiť výživné voči tejto jeho dcére vo výške 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne. Z pripojeného súdu Okresného súdu Dolný Kubín č. 8P/119/2009 (súčasť spisu OS DK č. 8P/129/2009) mal súd preukázané, že obžalovaný v septembri 2009 navrhol zveriť dcéru Y. do jeho osobnej starostlivosti, pričom uvádzal, že poškodená dlhodobo požíva alkoholické nápoje. V tomto spise sa nachádza aj správa ÚPSVR o hodnotení rodinných pomerov a kvality starostlivosti poškodenej o svoju
dcéru z ktorej vyplýva, že domácnosť aj starostlivosť o dcéru zo strany poškodenej je v poriadku. Okrem obžalovaného nikto na ÚPSVR nesignalizoval porušovanie starostlivosti o dieťa zo strany poškodenej. Konanie o tomto návrhu bolo napokon zastavené, keďže obžalovaný svoj návrh vzal späť. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 8P/129/2009 mal súd preukázané, že obžalovaný v októbri 2009 navrhol znížiť výšku jeho vyživovacej povinnosti voči dcére Y. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 25,36 €. Jeho návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Z pripojeného spisu OR PZ Dolný Kubín č. ORP-498/OVK-DK-2010 mal súd preukázané, že trestné stíhanie obžalovaného pre prečin „Zanedbanie povinnej výživy“, ktorý mal obžalovaný spáchať tým, že v období od apríla 2005 do februára 2010 si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére Y., bolo zastavené, pretože podľa vyjadrenia poškodenej zo dňa 11.02.2010 obžalovaný zaplatil poškodenej naraz celé dlhované výživné vo výške 2.700,- €. Z pripojeného spisu OO PZ Dolný Kubín č. ORP-300/OO-DK-2011 mal súd preukázané, že ďalšie trestné oznámenie poškodenej ohľadne neplatenia výživného voči jeho dcére Y. v období od marca 2010 do apríla 2011, bolo zastavené, pretože takýto skutok nie je (podľa OČTK) trestným činom. Nebolo totiž preukázané zavinenie obžalovaného ani vo forme nedbanlivosti, keďže obžalovaný mal snahu platiť výživné voči svojej dcére vo výške určenej súdom, avšak jeho príjem na úhradu výživného v takej výške nepostačoval. Z pripojeného spisu OO PZ Dolný Kubín č. ORP-P-138/DK-2011 mal súd preukázané, že poškodená podala hneď v deň spáchania žalovaného skutku trestné oznámenie, pričom konanie v tejto veci bolo po doplnení trestného oznámenia dňa 16.03.2011 zo strany poškodenej odovzdané na vyšetrovanie. Z pripojených priestupkových spisov Obvodného úradu Dolný Kubín mal súd preukázané, že:
- obžalovaný v novembri 2011 fyzicky (päsťami) napadol svoju matku v jej byte a vulgárne jej nadával (PK-20/2012). Za to mu bola uložená pokuta.
- obžalovaný v októbri 2009 v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt poškodenej, vulgárne nadával inej osobe (PK-493/2009). Za to mu bola uložená pokuta.
- oznámenie poškodenej z októbra 2009, v zmysle ktorého jej mal obžalovaný na pracovisku a na verejnosti opakovane vulgárne nadávať a sácať do nej, bolo odložené ako nepreukázané (PK-494/2009)
- oznámenie poškodenej z decembra 2009, v zmysle ktorého mal obžalovaný poškodenej na verejnosti vulgárne nadávať, neustále prenasledovať, vyvolávať na mobil a vyhrážať sa jej bitkou, bolo odložené ako nepreukázané (PK-86/2010)
- oznámenie poškodenej z apríla 2010, v zmysle ktorého jej obžalovaný mal vulgárne nadávať na verejnosti a neustále vypisovať SMS a vyvolávať na mobilný telefón, bolo odložené ako nepreukázané (PK-204/2010).
Z ostatných správ o povesti obžalovaného (vrátane pripojených spisov) mal súd preukázané, že obžalovaný sa v minulosti správal násilne voči iným osobám, aj voči poškodenej, ale všetky jeho predchádzajúce odsúdenia sú už zahladené (č.l. 230). Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok č. 1T/102/2009 mal súd preukázané, že obžalovaný v novembri 2008 spáchal spolu s ďalšími dvomi páchateľmi tri úmyselné trestné činy, a to zločin „Vydieranie“ podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. a s prečinom „Ublíženie na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Za to mu bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol amnestiou prezidenta republiky odpustený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 2T/81/2009 mal súd preukázané, že obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Ružomberok č. 1T/102/2009 spáchal ďalšie dva úmyselné trestné činy, keďže dlhší čas neplatil výživné voči svojim dvom deťom. Za to mu bol uložený len trest povinnej práce, ktorý už obžalovaný vykonal. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 2T/82/2004 mal súd preukázané, že na základe trestného oznámenia poškodenej bolo voči obžalovanému vedené trestné stíhanie pre dva skutky, ktoré mal spáchať dňa 24.12.2003, kedy mal poškodenú v byte fyzicky napadnúť a brániť jej v odchode z bytu a následne sa mal nožom vyhrážať bratovi poškodenej zabitím. Obžalovaný bol napokon spod predmetnej obžaloby oslobodený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 3T/82/2003 mal súd preukázané, že obžalovaný bol v minulosti trestne stíhaný pre vyhrážanie sa bývalej družke a pre krádež, pričom toto trestné konanie skončilo oslobodením obžalovaného spod obžaloby. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 1T/90/1992 mal súd preukázané, že obžalovaný už v minulosti konal voči svojej bývalej manželke obdobným spôsobom ako teraz voči poškodenej, keďže aj vtedy násilím vnikol do bytu bývalej manželky.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku rozsudku, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pôvodná formulácia žalovaného skutku uvedená v podanej obžalobe mala byť upravená ako dva samostatné skutky, keďže takéto dva špecifické trestné činy nemožno spáchať v jednočinnom súbehu. Z obsahu žalovaného priebehu udalostí je zrejmé, že spáchaniu zločinu „Znásilnenie“ predchádzalo spáchanie prečinu „Porušovanie domovej slobody“, keďže obžalovaný mal pred znásilnením najskôr násilne vniknúť do bytu poškodenej tak, že prekonal odpor, ktorý mu kládol svedok M.. Súd preto rozdelil opis pôvodne žalovaného skutku na dva samostatné skutky a ich priebeh upravil tak, aby tento zodpovedal preukázanému sledu udalostí, a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Spáchanie prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. d), f) Tr. zák. bolo preukázané výpoveďami očitých svedkov (poškodená, M.). Obžalovaný v predmetný deň skutočne vnikol do bytu poškodenej, v ktorom nielenže dočasne zotrval, ale z bytu násilím vyhodil osobu, ktorá sa tam zdržiavala so súhlasom poškodenej ako majiteľky bytu. Obžalovaný pri vstupe do bytu prekonal prekážku, ktorá mu vo vstupe bránila za použitia násilia. Vchodové dvere do bytu sa totiž svedok M. pokúšal pred obžalovaným privrieť, ale ten ho násilím od dverí odtlačil. V tomto rozsahu spáchanie skutku napokon obžalovaný ani nepopieral (č.l. 20). Priznal, že do bytu za poškodenou šiel zámerne, domnievajúc sa, že je opitá a tušiac, že v jej byte sa nachádza cudzí muž. Takýto „žiarlivostný motív“ obžalovaný potvrdil aj svojim následným majetníckym správaním sa v byte poškodenej, keď ihneď (bez akéhokoľvek oprávnenia) vyhodil z bytu pánsku návštevu. Ešte pred tým (pred bytovkou) si všimol, že v byte poškodenej sú pozaťahované žalúzie na detskej izbe a spálni. Okrem toho je preukázané, že obžalovaný na vstup do bytu použil lesť. Vediac, že poškodená by ho (vzhľadom na dlhší čas trvajúce nezhody) do bytu nepustila, použil ako zámienku svoju dcéru, ktorá o otvorenie vchodových dverí požiadala matku telefonicky. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu za spáchaný úmyselný prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. d), f) Tr. zák. súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, ale ani priťažujúca okolnosť, keďže všetky odsúdenia obžalovaného sú už zahladené. Obžalovaný síce spáchal tento trestný čin počas plynutia skúšobnej doby, avšak na túto skutočnosť už nemožno prihliadať, keďže odsúdenie, v rámci ktorého skúšobná doba plynula, je už zahladené. Súd preto uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom určenej trestnej sadzby (1-5 rokov) a určil obžalovanému primeranú skúšobnú dobu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil účinnú snahu po náprave. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami a zákazmi, by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho správania sa. Plnenie súbežne uložených povinností a zákazov bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Ak by sa počas skúšobnej doby (alebo po jej skončení) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti neplní riadne a včas alebo nerešpektuje uložený zákaz alebo inak nevedie riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu. O nároku poškodenej na náhradu škody voči obžalovanému súd nerozhodoval, keďže poškodená si voči nemu žiadny nárok tohto druhu neuplatnila. Súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby v tej časti, ktorú navrhol prokurátor právne kvalifikovať ako zločin „Znásilnenie“. Okrem výpovede poškodenej, ktorá ohľadom znásilnenia s odstupom času vypovedala na polícii, totiž niet žiadneho ďalšieho priameho svedka. To však pri tomto druhu trestnej činnosti nie je nijako neobvyklé, vzhľadom na obvyklú intimitu prostredia, kde k takým skutkom dochádza. Preto táto skutočnosť sama o sebe ešte nestačí na vyslovenie záveru, že spáchanie takého skutku nebolo preukázané. Uznať vinu páchateľa totiž možno aj v prípadoch, keď je výpoveď svedka jediným dôkazom (bez ďalších podporných dôkazov). Vtedy však musí byť výpoveď takého svedka jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a inými dôkazmi nespochybniteľná či dokonca vyvrátená (rozh. KS ZA č. Jtk-11/09).
Pochybnosti vyvoláva najmä konanie (správanie sa) poškodenej bezprostredne po údajnom znásilnení. Poškodená o takom konaní obžalovaného nevypovedala ani zasahujúcim policajtom, ani svojmu priateľovi, ba ani priateľke. Tieto osoby pritom prišli za poškodenou do jej bytu krátko po skutku a rozprávali sa s ňou. O tom, že mala byť znásilnená, poškodená nevypovedala ani na polícii, kde v ten istý deň (pomerne detailne) opisovala priebeh násilného konania obžalovaného v jej byte. Chýba teda spontánne oznámenie spáchaného činu tretej osobe (kamarátke, priateľovi, polícii), ktorá by tak mohla zaznamenať bezprostredné citové rozpoloženie poškodenej, či iné prejavy jej správania po takom čine. Počas konfrontácie na hlavnom pojednávaní už poškodená priznala, že svedkyni F. (kamarátke) sa zdôverila až s odstupom niekoľkých dní. To napokon potvrdzujú aj fotografie jej tela, ktoré boli svedkyňou F. zhotovené po pár dňoch. Niet rozumného vysvetlenia, prečo by neboli zranenia poškodenej zdokumentované svedkyňou F. už skôr, ak by sa o znásilnení dozvedela hneď v ten deň. Rovnako nemožno prehliadať absentujúce lekárske (gynekologické) vyšetrenie, ktoré by ako podporný dôkaz mohlo preukázať (zdokumentovať) či už existenciu pohlavného styku v nedávnej minulosti alebo násilie na tele poškodenej v intímnej oblasti. Napokon súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená v minulosti síce opakovane podávala voči obžalovanému rôzne oznámenia zo spáchania trestnej či priestupkovej činnosti obžalovaného, avšak zároveň je preukázané, že s ním opakovane obnovovala spolužitie. Vykonaným dokazovaním sa teda nepodarilo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, či skutočne zo strany obžalovaného došlo v predmetný deň v byte poškodenej k spáchaniu úmyselného zločinu „Znásilnenie“ voči poškodenej. Ohľadom tvrdení poškodenej v tomto smere naďalej pretrvávajú vážne pochybnosti, a preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre tento skutok prihliadajúc na zásadu „in dubio pro reo“, keďže nebolo riadne preukázané, že takýto skutok sa vôbec stal (§ 285 písm. a) Tr. por.). neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a ľsťou,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.