Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-206-2012.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Ro/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., sídlo : Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Ž. D., bytom: H. Č.. XXX, narodená: X.X.XXXX, v konaní o zaplatenie 531,72 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 15,77 eur od 5.3.2009 do 11.1.2013 vo výške 10% ročne, zo sumy 16,38 eur od 5.4.2009 do 11.1.2013 vo výške 9,5% ročne a zo sumy 1,66 eur od 5.5.2009 do 11.1.2013 vo výške 9,25% ročne.
II. Konanie o zaplatenie 33,81 eur istiny zastavuje.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v bodoch 2 a 3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 19.4.2007 sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
V. Žalobca nemá právo na nahradenie trov konania.
VI. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 1.3.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 531,72 eur titulom nedoplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb a z časti tiež titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania nasledovne: zo sumy 15,77 eur od 5.3.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne, zo sumy 16,38 eur od 5.4.2009 do zaplatenia vo výške 9,5% ročne, zo sumy 1,66 eur od 5.5.2009 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne a zo sumy 497,91 eur od 5.2.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne. Žalobca uviedol, že predmetný nárok voči žalovanej získal ako postupník a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
6.12.2011, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 4.1.2013 uviedol, že pokiaľ by súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej výške za neoprávnený, potom žiada, aby súd zohľadnil skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda vo výške 248,95 eur (hodnota „dotácie“ právneho predchodcu žalobcu za mobilný telefón, ktorý žalovanej predal), a preto požaduje žalobcovi priznať nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej škody.
Podaním zo dňa 11.9.2013 zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny nad 497,91 eur späť a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.
Žalovaná sa k veci na pojednávaní dňa 11.1.2013 vyjadrila tak, že v deň pojednávania uhradila žalobcovu pohľadávku vo výške 33,81 eur, pričom táto uhradená časť pohľadávky žalobcu predstavuje nárok žalobcu na uhradenie „hovorného“ za používanie mobilného telefónu. Ohľadom nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu sa žalovaná vyjadrila tak, že tento nárok nepovažuje za oprávnený, pretože počas celého zmluvného vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. si plnila riadne svoje zmluvné povinnosti a meškala až tesne pred ukončením doby viazanosti s uhradením 3 faktúr, čo spôsobili jej momentálne rodinné problémy.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanej telekomunikačné služby podľa Zmluvy o pripojení zo dňa 19.4.2007. Predmetný vzťah bol podľa jeho úvodných ustanovení uzavretý v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej zmluvy o pripojení.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela dňa 19.4.2007 so žalovanou Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 19.4.2007. V bode 2 a 3 Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti žalovanej má spoločnosť Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške uvedenej v Tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V Tabuľke č. 1 je uvedená zmluvná pokuta vo výške 497,91 eur (15.000,- Sk). Zmluva o pripojení zo dňa 19.4.2007 v znení jej Dodatku z rovnakého dňa a ani Všeobecné podmienky poskytovania verejných komunikačných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neobsahujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by mala aj žalovaná v prípade porušenia zmluvných povinností spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy a jej dodatku.
Na základe vyššie citovaného zmluvného vzťahu vznikla spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej pohľadávka v celkovej výške 33,81 eur a to titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a nezaplatených mesačných poplatkov, t.j. titulom poskytnutých služieb za obdobie od 15.1.2009 až do 14.4.2009. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyzvala žalovanú na uhradenie svojich pohľadávok týmito faktúrami: faktúrou č. 7901582792 zo dňa 15.2.2009, splatnou dňa 5.3.2009 a vystavenou na sumu 15,77 eur, faktúrou č. 7902591552 zo dňa 15.3.2009, splatnou dňa 5.4.2009 a vystavenou na sumu 16,38 eur a faktúrou č. 7903598960 zo dňa 15.4.2009, splatnou dňa 5.5.2009 a vystavenou na sumu 1,66 eur. Tieto pohľadávky žalovaná uhradila dňa 11.1.2013. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej zmluvy o pripojení, z uvedených faktúr a z potvrdenia Tatrabanky, a.s. o vklade na účet žalobcu.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 15.1.2010 svojou faktúrou č. 7000589247 vyúčtovala žalovanej pohľadávku vo výške 497,91 eur a to titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a tiež z citovanej faktúry.
Žalobca ako postupník a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca dňa 6.12.2011 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto konaní. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.
Dňa 5.3.2009 (1. deň omeškania so zaplatením faktúry č. 7901582792) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 2% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Dňa 5.4.2009 (1. deň omeškania so zaplatením faktúry č. 7902591552) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,5% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Dňa 5.5.2009 (1. deň omeškania so zaplatením faktúry č. 7903598960) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,25% ročne. Tieto skutočnosti súd zistil z evidencie NBS Slovenska pre konkrétne obdobia.
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“
Podľa § 301 Obchodného zákonníka: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.“
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva) a podľa §§ 42 a 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalovanej verejné telekomunikačné služby a žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu vo výške 33,81 eur (nárok na uhradenie poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb). Tento nárok neskôr podľa § 524 Občianskeho zákonníka prešiel na žalobcu a to postúpením tejto pohľadávky. Žalovaná uhradila tieto pohľadávky žalobcu dňa 11.1.2013.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve; ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva; ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoj záväzok v súlade s § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dostala sa so splnením svojich finančných záväzkov voči žalobcovi do omeškania a to od času určeného v zmluve - podľa splatnosti v daňovom doklade, t.j. faktúre.
S poukazom na vyššie uvedené základné úrokové sadzby stanovené Európskou centrálnou bankou je zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka stanovený na úrok 9% ročne (8% + 1%, 8% + 1,5% a 8% + 1,25%). Na základe uvedených skutočností (omeškanie s uhradením peňažných pohľadávok žalobcu, dĺžku omeškania a zákonnú výšku úroku z omeškania) vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku (konkrétne vo výroku č. II).
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je zároveň tzv. spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a žalovaná, ktorá v čase uzavretia zmluvy nebola podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ.
Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovanej (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jej zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech žalovanej. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 eur ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.“
S poukazom na znenie vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, súd vo výroku tohto rozsudku výslovne uviedol konkrétnu zmluvnú podmienku daného spotrebiteľského vzťahu, ktorá je neplatná, pretože práve na základe tejto neplatnosti nepriznal žalobcovi jeho nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu.
Žalobca svojim podaním zo dňa 4.1.2013 uviedol, že pokiaľ by súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej výške za neoprávnený, potom žiada, aby súd zohľadnil skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda vo výške 248,95 eur. T.j žalobca poukázal na možnosť tzv. moderácie zmluvnej pokuty možnej podľa § 545a Občianskeho zákonníka, respektíve v obchodno-právnych vzťahoch podľa § 301 Obchodného zákonníka. Takáto moderácia (zníženie) zmluvnej pokuty neprichádza do úvahy, pretože predmetná dohoda o zmluvnej pokute je neplatná. Neplatnosť časti právneho úkonu v podstate znamená, že takéto zmluvné ustanovenie po právnej stránke neexistuje a preto nie je možné ho zmeniť (znížiť zmluvnú pokutu).
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.“
Žalobca svojim podaním zo dňa zobral žalobu v časti o zaplatenie 33,81 eur čiastočne späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie v tomto rozsahu čiastočne zastavil a to podľa vyššie citovaného ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi súdneho konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
Žalobcovi nevzniklo právo na nahradenie jeho trov konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nemal vo veci plný úspech.
O trovách konania žalovanej súd nerozhodoval, pretože podľa vyššie citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa o trovách konania rozhoduje iba na návrh, pričom žalovaná v tomto smere nepredniesla žiadny svoj návrh.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.