Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-3525-2013.pdf
PDF · 65.96 KB
Case nature
Subarea
37Er/3525/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného : I. M., nám. M. 3, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielou Jablonskou, proti povinnému : Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469, o námietkach povinného proti exekúcií takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 09.08.2013 tunajší súd poveril poverením č. 5102 143971 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
Dňa 10.09.2013 súdny exekútor zaslal súdu námietky povinného proti exekúcii podané na exekútorskom úrade dňa 05.09.2013.
Námietky proti exekúcii boli povinným podané v zákonnej lehote v zmysle Exekučného poriadku, t.j. v 14- dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii.
V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že pohľadávku vymáhanú v predmetnom konaní uhradil dňa 31.07.2013 právnej zástupkyni oprávneného bankovým prevodom. K úhrade došlo dobrovoľne pred začatím exekučného konania.
Podľa § 50 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Oprávnený uviedol, že dňa 31.07.2013 bola na jeho účet zaslaná suma vymáhaná v predmetnom konaní.
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok proti exekúcii iba v prípade, ak zánik nastal pred začatím exekučného konania. Konanie o námietkach je totiž sporom o tom, či sa exekúcia začala dôvodne, či boli splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie. V tomto prípade povinný plnil až po začatí exekučného konania. Keďže v čase
podania návrhu bol povinný v omeškaní, oprávnený správne postupoval, ak sa domáhal svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 46 ods. 3 EP, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Ak vymáhaný nárok zanikol splnením po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na podanie námietok. V exekučnom konaní, ako už bolo uvedené, bola vymáhaná pohľadávka ako aj trovy exekúcie, ktoré uhradené neboli.
V predmetnom konaní oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 29.07.2013 u súdneho exekútora, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu. Povinný uhradil pohľadávku oprávneného dňa 31.07.2013, teda po začatí exekučného konania.
Súdny exekútor je povinný upustiť od vykonávania exekúcie, okrem trov exekúcie a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní ( § 46 EP) a pokračuje vo vymáhaní trov exekúcie a právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Trovy exekúcie vymôže súdny exekútor vo výške stanovenej podľa 47 ods. 3 EP, v prípade, že ich povinný neuhradí dobrovoľne, niektorým zo spôsobov určených na vymoženie pohľadávky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.