Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/268/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. A. L., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. F., X. Q. Y. H. F., F. D., dieťa rodičov, matky P. C., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, XXX XX U., adresa pre doručovanie U.. I. X, D., právne zastúpenej P.. P. M., advokátom so sídlom Š. XX, A. a otca G. L., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX A. Č. S.G. N., toho času O. X, XXXX N., D., I., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Zveruje sa mal A. L., A.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 130,-- Eur mesačne počnúc od 7.8.2013, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. A. za obdobie od 7.8.2013 do 30.9.2013 v celkovej výške 234,84 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30.11.2013.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň počas víkendu v čase od soboty od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky na území Slovenskej republiky, počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 25.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod. a 27.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok v čase od 28.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod. a 29.12. od 10:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky na území Slovenskej republiky, v čase letných prázdnin počas posledných dvoch júlových týždňov a to každý deň v tomto dvojtýždňovom intervale v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky na území Slovenskej republiky s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť a v čas stanovený ako začiatok styku umožniť styk otcovi s dieťaťom v mieste bydliska matky a otec je povinný v čase určenom ako koniec styku maloletého matke vrátiť v mieste bydliska matky.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojim návrhom zo dňa 6.8.2013 podaným na Okresnom súde v Poprade dňa 7.8.2013 domáhala, aby súd zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,-- Eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiada upraviť a chcela, aby bol ponechaný na dohodu rodičov. Zároveň v tom istom podaní žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie rovnakého znenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa žili od januára 2009 v spoločnej domácnosti a to určitú dobu na Slovensku a aj na I.. Ich spoločné bývanie aj s dieťaťom bolo naposledy na I. u rodičov otca dieťaťa od apríla 2012 do 19.7.2013, kedy s dieťaťom od otca odišla. Otec dieťaťa na I. od januára 2013 nikde nepracuje. Živia ho jeho rodičia a občas sa mu podarí nájsť si nejakú brigádu, ale to nestačí na pokrytie životných nákladov. O dieťa po celý čas nejavil záujem. Dieťa je alergické na mliečny proteín, musí dodržiavať prísnu nemliečnu diétu, ktorú otec a jeho rodičia nerešpektujú a tým ohrozujú jeho zdravie a život. Dieťa je občanom slovenskej štátnej príslušnosti a slovenskej národnosti. Lekárov aj zdravotné poistenie má na Slovensku, kde ma aj prevažnú časť rodiny, rozumie a rozpráva po slovensky. Za posledné dva týždne pred definitívnym odchodom zo spoločnej domácnosti sa otec matke maloletého dieťaťa začal vyhrážať, že ju vyhodí z domu, nepustí k synovi a niekam s ním odletí. Tiež sa jej vyhrážal, že ak od neho odíde, nikdy ju nenechá na pokoji, bude jej robiť zle a najme si „gorily“ aby jej znemožnil akýkoľvek ďalší vzťah. Prvý krát pre vzájomné problémy a úmrtie jej dedka bola matka na Slovensku v júni 2013, kedy jej otec povedal, že sa nemusí vracať na I. a má zostať na Slovensku. Nebolo to prvý krát, čo jej navrhol, aby od neho odišla. Keď si s ním chcela riešiť nejaký problém, jeho odpoveď na všetko bola, aby odišla a našla si iného, lebo on sa meniť nemieni a nebude robiť ani kompromisy, všetko bude ako on chce. Snažila sa s otcom dieťaťa mimosúdne dohodnúť na úprave práv a povinností voči ich synovi, čo otec dieťaťa odmietol. Povedal, že sa s ňou bude súdiť a dieťa jej zoberie. Ona sa s dieťaťom na I. pod vyhrážkami a so snahou upraviť ich vzťahy vrátila. Vzťahy sa však neupravili. Otec dieťaťa sa s ňou začal hádať a vyhrážal sa jej, čo negatívne vplývalo aj na dieťa. Dňa 17.7.2013 definitívne odišla, pretože sa jej začal vyhrážať s dieťaťom, ku ktorému jej zamedzí prístup a z týchto obáv odišla na Slovensko. Ešte predtým jej dal na trvalý odchod na Slovensko písomný súhlas. K otcovi dieťaťa sa momentálne nechce vrátiť. Nikdy jej finančne na výživu neprispieval. Od 19.7.2013 matka býva u svojej starej matky v D.. V byte má s dieťaťom k dispozícii vlastnú kompletne zariadenú veľkú izbu. Matka od 1.8.2013 pracuje v F. v spoločnosti I. C. M.. S otcom dieťaťa nikdy neplánovali v zahraničí ostať natrvalo a preto si zachovali aj slovenské zdravotné poistenie. Nakoľko v zahraničí otec oficiálne nepracuje, nemá nárok na rodinné prídavky a ani na zdravotné poistenie. Na Úrade práce si podporu nevybavil, nakoľko sa mu tam nechcelo chodiť, lebo tam bolo veľa ľudí. Za posledných päť rokov poriadne nepracoval nie preto, že by si nemohol nájsť prácu, ale nič mu nebolo dobré a pracovať sa mu nechcelo. Otec sa nedokáže o dieťa postarať, nedodržiaval by jeho nemliečnu diétu, čím by ohrozoval aj jeho zdravie a život a taktiež syn nie je na neho zvyknutý. Keď boli v júni na Slovensku, otec ani jeho rodičia maloletého A. viac ako tri týždne nevideli ani nepočuli. Nezaujímali sa o neho ako sa má.

Okresný súd Poprad prípisom zo dňa 8.8.2013, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.8.2013 odstúpil predmetný spis tunajšiemu súdu v zmysle nakoľko matka maloletého sa spolu s dieťaťom zdržiava v obvode tunajšieho súdu.

Tunajší súd uznesením sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.8.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd predvolal na pojednávania matku, otca a kolízneho opatrovníka.

Otec maloletého sa však na súd nedostavil a k návrhu sa nevyjadril, hoci na pojednávanie bol riadne predvolaný a návrh mu bol doručený, svoju neúčasť ničím neospravedlnil a tak súd v zmysle konal a napokon aj rozhodol v jeho neprítomnosti

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež sa oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s maloletým dieťaťom a s jej babkou toho času býva v 3-izbovom byte jej babky, ktorý je kompletne prerobený a ktorý je vo vlastníctve jej babky. Je zamestnaná v spoločnosti I. C. M., Y..X. Q. F. na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do konca augusta 2014 a jej čistý príjem je cca. 430,-- Eur mesačne. Okrem toho poberá rodičovský príspevok vo výške 199,70 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne. Otec na výživu mal. A. ničím neprispieva a neposiela mu ani žiadne vecné plnenia. Podľa vyjadrenia matky dokonca neposlal ani to oblečenie

pre syna, ktoré zostalo na I., a tie detské veci, ktoré tam taktiež ostali otec maloletého rozpredáva cez internet. Odkedy podala návrh na súd otec s maloletým nebol v osobnom kontakte a kontaktuje sa s nimi len cez skype a to v intervaloch raz za dva-tri týždne. K nákladom sa matka vyjadrila, že svojej babke prispieva na domácnosť sumou 140,-- Eur mesačne, čo sú 2/3 nákladov na domácnosť, ktorú babka uhrádza, pričom v tejto sume je už zahrnuté už aj inkaso. Ďalšie náklady má matka na stravu do domácnosti a náklady na cestovné z D. do F., ktoré predstavujú sumu cca. 70,-- Eur mesačne. Mal. A. toho času je v jej starostlivosti a kým je v práci, tak sa o neho stará jej babka. Túto osobnú starostlivosť o maloletého si vyžaduje alergia maloletého na mlieko. V nadväznosti na tieto zdravotné potiaže má maloletý tiež atopický ekzém a reflux. Kvôli zdravotnému stavu syna preto matka mu musí zakupovať špeciálne mlieko, čo mesačne vychádza 100,-- Eur a ďalších 30,-- Eur predstavuje špeciálna zahusťovacia kaša, ktorá sa musí do toho mlieka zamiešavať. Na reflux, ktorý syn má, užíva špeciálny sirup, čo mesačne ju vyjde na sumu 20,-- Eur. S maloletým často navštevuje odborného lekára a to gastroentrológa, ktorý toho času je v A., ale už vybavuje zmenu lekára pre syna, aby navštevoval takéhoto odborného špecialistu v blízkosti jej terajšieho bydliska, a to v Tatrách. S týmito návštevami sú spojené výdavky na cestovné a do mesiaca vychádzajú okolo 30,-- Eur. Maloletý je ešte plienkovaný, kedy náklady na plienky predstavujú sumu 20-30 Eur. Keďže maloletý užíva špeciálne mlieko už len ráno a večer, cez deň mu matka musí zakupovať a pripravovať osobitnú stravu a takisto to musí byť špeciálna strava zodpovedajúca jeho zdravotnému postihnutiu. Zvyčajne mu zakupuje špeciálne ryžové mlieko, z ktorého mu pripravuje kaše. Liter takéhoto mlieka stojí 3,-- Eurá. Maloletému takisto zakupuje hygienické potreby čo do mesiaca ju vyjde cca. 30,-- Eur. Keďže syn veľmi rýchlo rastie matka má zvýšené výdavky aj na zakupovanie oblečenia. Musí mu tiež zakupovať špeciálnu obuv, nakoľko má plochú nôžku, čo ju mesačne vyjde cca. 50,-- Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá a nemá vedomosť ani o tom, aby takúto inú vyživovaciu povinnosť mal aj otec maloletého. Matka nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento spolu so svojimi rodičmi býva na I. v prenajatom dome. V čase keď s ním bývala na I., náklady na bývanie v prepočte na jednu pracujúcu osobu predstavovali sumu 150,-- Eur ako nájomné. Ona v tom čase túto sumu neplatila, nakoľko sa starala o maloletého. Okrem toho tiež uhrádzali energie a to vodu a elektriku, kedy náklady na vodu sa uhrádzali raz za 3 mesiace a v prepočte na jednu osobu a jeden mesiac to predstavovalo sumu 20,-- Eur a náklady na elektriku sa uhrádzali raz za dva mesiace a v prepočte na jednu osobu a mesiac to predstavovalo čiastku 50,-- Eur. Tiež raz ročne sa uhrádzali poplatky za komunálny odpad a to vo výške 40,-- Eur na osobu. V čase, kým matka bývala s otcom maloletého A. na I., tak toho do práce vozil jeho otec. Podľa vedomosti matky otcovi maloletého zakúpili jeho rodičia štvorkolku. Matka nemá vedomosť o tom, že by otec maloletého mal mať nejaké úspory. Kým spolu žili nepoberal ani žiadne dávky na I.. Podľa jej vedomostí otec pracoval na I. aj na pracovnú zmluvu a v poslednom období si bol takto schopný privyrobiť 1000,-- Eur. S otcom maloletého mala uzavrieť dohodu o úprave práv a povinnosti k maloletému A., od ktorej však podľa jej vyjadrenia otec maloletého napokon odstúpil.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne odporúčal návrhu matky vyhovieť, pričom výšku výživného ponechal na úvahe súdu a keďže súčasťou návrhu dohody, ktorú mali rodičia uzavrieť a od ktorej otec odstúpil, bola aj úprava styku, navrhol tiež upraviť styk otca s maloletým dieťaťom a to za prítomnosti matky.

Z pripojeného rodného listu mal. dieťaťa mal súd preukázané, že jeho rodičmi sú matka a otec uvedení v návrhu matky.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., pracovisko D. matka s maloletým dieťaťom býva v 3-izbovom byte starej matky. K užívaniu majú samostatnú izbu prispôsobenú potrebám dieťaťa. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Matka zabezpečuje maloletému riadnu výchovu a starostlivosť. Maloletý má zdravotné problémy nakoľko je alergik, má atopický ekzém a je liečený aj na reflux. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom sú u maloletého zvýšené výdavky na výživu a lieky. Zdravotné komplikácie maloletého dieťaťa potvrdzujú aj lekárske správy predložené súdu matkou, z ktorých správa MUDr. A. poukazuje na intoleranciu laktózy u maloletého. Matka súdu predložila nákupné doklady o zakúpení výživy a liekov pre maloletého, z ktorých vyplynulo, že maloletému zakupuje osobitnú kašu v lekárni v cene za jedno balenie 1,97 Eur, kedy podľa poznámok matky do mesiaca je potrebné zakúpiť 4 takéto balenia, ďalej mu zakupuje osobitné dojčenské mlieko značky Althera, kde jedno balenie stojí 14,93 Eur, pričom podľa poznámok matky do mesiaca maloletý spotrebuje 6 takýchto balení v

sume 89,58 Eur. Ďalej mu zakupuje osobitné prípravky značky Nutrilon v hodnote 9,70 Eur za jedno balenie, kde do mesiaca spotrebuje 3 ks takéhoto balenia a ktoré je určené na prevenciu voči refluxu. Tiež dokladovala nákup ryžového mlieka v hodnote 4,23 Eur, pričom podľa jej poznámok do mesiaca maloletý spotrebuje 4 takéto balenia. Náklady na plienky predstavovala suma 14,99 Eur za jedno balenie, pričom do mesiaca mala matka zakúpiť dve takéto balenia.

Z pracovnej zmluvy matky vyplynulo, že toho času má uzavretý pracovný pomer na dobú určitú, počnúc od 16.9.2013 do 31.8.2014. Podľa pracovnej zmluvy jej prináleží odmena v sume 500,-- Eur mesačne. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne. Matka dokladovala, že na bývanie spolu so svojou starou matkou vynakladá sumu 133,45 Eur, ktorá predstavuje zálohový predpis v zmysle písomného dokladu vystaveného Stavebným bytovým družstvom D.. Podľa SIPO dokladu ďalej uhrádzajú poplatky za televízor v sume 3,80 Eur, zálohu na plyn 14,-- Eur a zálohu na elektrinu 33,40 Eur. Náklady na internet predstavujú sumu 13,90 Eur čo dokladovala faktúrou od spoločnosti Slovanet. Skutočnosť, že sa na úhrade nákladov za domácnosť podieľa sumou 140,-- Eur mesačne osvedčila aj čestným prehlásením starej matky.

Z listinných dokladov, ktoré súdu matka doložila je zrejmé, že na internetovej stránke otca tento toho času ponúka do predaja detskú postieľku, detskú ohrádku, detskú sedačku, prístroj na ohrievanie mlieka a tiež babyphone. U všetkých týchto položiek je na stránke otca uvedené, že sú na predaj.

Z inzerátov, ktoré súdu matka doložila vyplynulo, že v rámci pracovnej ponuky na trhu práce na I. je na pozícii kuchár-čašník, čašníčka, ako aj pri pomocných prácach v kuchyni a upratovaní možné zarobiť v čistom 600-800 Eur, pričom k tomu je možné ešte získať sprepitné. Z iných inzerátov vyplynulo, že na pozíciách murár, tesár, maliar, prípadne pomocný stavebný pracovník je možné na I. v čistom zarobiť sumu 900-1500,-- Eur a to pri 8 hodinovom pracovnom čase. Rovnako tak z inzerátov zverejnených v anglickom jazyku je zrejmé, že za prácu v kuchyni je možné na I. získať odmenu vo výške 800,-- Eur.

Matka súdu takisto predložila návrh dohody, ktorý podľa jej vyjadrenia bol vypracovaný v zmysle návrhu otca a ktorý tento nakoniec nepodpísal, a podľa ktorej mal byť mal. A. zverený do jej starostlivosti a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 130,-- Eur počnúc od 1.8.2013. Zároveň v zmysle návrhu tejto dohody mal byť upravený aj styk otca s maloletým.

Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 3 písm.d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Súd sa predovšetkým pri rozhodovaní o tomto návrhu zaoberal otázkou svojej právomoci rozhodnúť vo veci samej, keďže dieťa spolu s rodičmi istý čas žilo na I. a pre posudzovanie právomoci súdu konať v danej veci nehrá rozhodujúcu úlohu len štátna príslušnosť dieťa, ale je potrebné sa vysporiadať s pojmom tzv. obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 takémuto miestu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho

a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu (Európskej únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU - prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia. Berúc do úvahy tieto kritéria, ako aj skutočnosť, že maloletý svojim vekom spadá do kategórie dojčaťa, a vychádzajúc z prezentovaných dôkazov, podľa ktorých matka poberá na maloletého prídavok na dieťa zo Slovenska, spolu s dieťaťom je zdravotne poistená na Slovensku a v neposlednom rade je zamestnaná na území Slovenska, si súd následne ustálil, že je daná jeho právomoc v tejto veci konať a zároveň, že rozhodným právom, ktoré sa uplatní pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností vrátane vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je právo Slovenskej republiky.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých )

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť čo do zverenia maloletého syna do jej osobnej starostlivosti v plnom rozsahu a čo do určenia výživného zo strany otca na maloletého v rozsahu, ktorý súd uviedol v enunciáte tohto rozsudku. Súd tiež považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým synom.

V prípade zverenia maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletého riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Berúc do úvahy zároveň vek maloletého dieťaťa, vzhľadom na ktorý si dieťa ešte vyžaduje naďalej zvýšenú osobnú starostlivosť, súd ustálil, že je v záujme maloletého, aby tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a preto súd v tejto časti rozhodol tak, že maloletého A. zveril do jej osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú syna súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka v súčasnej dobe je zamestnaná, kedy jej príjem zo zamestnania predstavuje v priemere sumu cca od 430 do 500,-- Eur mesačne. Je tiež poberateľkou prídavku na dieťa a okrem mal. A. nemá už žiadnu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého toho času žije na I.. K návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril a ani sa nezúčastnil pojednávania. Podľa výpovede matky však žije v domácnosti svojich rodičov a je v jeho schopnostiach a možnostiach pracovať na I.. Z matkou predložených inzerátov je zrejmé, že na pozícii nekvalifikovaných zamestnancov je možné na I. v oblasti pohostinstva a služieb zarobiť sumu od 600,-- Eur do 800,-- Eur a v oblasti stavebníctva od 900,-- Eur až 1500,-- Eur mesačne. I podľa samotnej výpovede matky v čase, kedy otec pracoval si dokázal privyrobiť sumu 1000,-- Eur mesačne. Pri zohľadnení týchto príjmových možností a nevyhnutných nákladov na bývanie na osobu vo výške cca. 200,-- Eur (150,-- Eur nájomné + 20,-- Eur Elektrika + 30 Eur poplatok za vodu) a pri zohľadnení skutočností, že otec maloletého nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd ustálil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať výživné na syna vo výške 130,-- Eur mesačne teda sumu, ktorá bola pôvodne určená v návrhu dohody o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd preto zaviazal otca uhrádzať výživné v tejto výške. Súd pri určení výživného na strane otca teda nehodnotil jeho reálne pomery, ale vychádzal z potenciálnych pomerov, teda z príjmov, ktoré je otec schopný dosahovať v krajine, v ktorej momentálne žije.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 7.8.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, a nie spätne od 1.8.2013, ako to žiadala. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného prípadne aj spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky nezistil takéto dôvody a preto výživné priznával len od podania návrhu, a v prevyšujúcej časti návrh matky, t.j. návrh výživné za obdobie od 1.8.2013 do 6.8.2013 vrátane zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd určil otcovi výživné za obdobie od 7.8.2013, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.8.2013 do 31.9.2013 a to v celkovej výške 234,84 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 30.11.2013. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. A. za mesiac september 2013 vo výške 130,-- Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac august 2013 zodpovedajúcej 25 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 7.8.2013 do 31.8.2013), čo predstavovalo čiastku 104,84 Eur ( t.j. 130,-- Eur / 31 dní x 25 dní). Keďže otec na maloletého za obdobie mesiacov august 2013 a september 2013 vrátane neuhradil žiadnu sumu, tak z takto vyššie uvedenej sumy zaostalého výživného súd neodrátal žiadne zaplatené výživné. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.9.2013, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac október 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

Súd upravil styk otca s maloletým synom, nakoľko podľa jeho názoru je takáto úprava v záujme mal. dieťaťa a napomáha v udržiavaní kontaktu otca so synom a je predpokladom zachovania vzájomných väzieb medzi nimi tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu, čo by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Otec má možnosť stretávať sa so synom pravidelne v 2-týždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas sviatkov a je len na ňom, či toto svoje právo využije alebo nie. Súd vzhľadom na vek dieťaťa bol však toho názoru, že je potrebné, aby prípadný styk otca s maloletým sa toho času ešte uskutočňoval za prítomnosti matky, na ktorú je dieťa naviazané.

O trovách konania vrátane trov predbežného opatrenia rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).