Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: P. D., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. X, W., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: U. M., narodený X.X.XXXX, trvalý pobyt G. XX, W., o zaplatenie 1700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. -139 zo dňa 3.12.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -139 zo dňa 3.12.2020 v napadnutom rozsahu o zaplatenie 800,- eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom č.k. -139 zo dňa 3.12.2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1700,- eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne odo dňa 27.4.2016 do zaplatenia, v splátkach po 50,- eur mesačne zročných vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas (výrok I.). Vo zvyšnej časti konanie zastavil (výrok II.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že podľa zmluvy o pôžičke s dátumom 26.11.2010 bola žalovanému zo strany žalobkyne poskytnutá pôžička v sume 1 700 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť jednorazovo v hotovosti dňa 26.4.2016. Žalovaný bol od 10.11.2010 do 04.12.2010 hospitalizovaný v nemocničnom zariadení. Od 22.2.2016 do 12.4.2016 bol hospitalizovaný v A. H. na G.. E.-S.. O..

3. Žalobkyňa v spore tvrdila, že žalovaného poznala, keďže jej a jej druhovi zadával niekoľko zákaziek, stretávali sa so žalovaným u jej druha v období rokov 2009-2010. Finančne sa jej v tom čase darilo. V lete 2010 v mesiacoch jún alebo júl poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1 700 eur, ktorú mal žalovaný použiť na úhradu nedoplatkov, ktoré mu vznikli na byte. Neskôr mu poskytla ďalších 100 eur, ktoré jej syn žalovaného vrátil. Sumu 1 700 eur poskytla jednorazovo v hotovosti, túto sumu vybrala z trezoru, ktorý mala v práci v spoločnosti G., kde pracovala ako strážnička. Pôžičku odovzdala žalovanému v druhej miestnosti na vrátnici. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov bol prítomný pán T.. H., ktorý je druhom žalobkyne 19 rokov, jej kolega bol vo vedľajšej miestnosti, ten vedel o poskytnutí pôžičky, no pri odovzdaní nebol prítomný. V čase poskytnutia pôžičky žiadne potvrdenie vystavené nebolo. K splatnosti žalobkyňa vypovedala, že z dôvodu dlhodobého ochorenia žalovaného mu povedala, že sumu môže mať 6 aj 7 rokov, následne mal pôžičku vrátiť jednorazovo. Pre zhoršenie zdravotného stavu

žalobkyne v roku 2014, následkom čoho bola takmer 3 roky práceneschopná, kontaktovala žalovaného za účelom spísania nejakej zmluvy ohľadom poskytnutej pôžičky. Mala vedomosť o tom, že žalovaný býva často hospitalizovaný, vedela, že sa jej nechce vyhýbať. Dohodli sa, že zmluvu podpíše v nemocnici v Ružinove v roku 2016. Do nemocnice prišiel s ňou aj T.. H., ktorý doniesol počítač, slúžiaci ako podložka, na ktorom žalovaný podpísal tlačivo, ktoré vypísala žalobkyňa, na základe údajov, ktoré jej žalovaný diktoval z občianskeho preukazu. Tlačivo si žalobkyňa stiahla predtým z internetu. Žalovaný mal uviesť, že v prípade, ak by sa mu niečo stalo, tak z predaja bytu by sa žalobkyni uhradila poskytnutá pôžička. Na dátumoch uvedených v zmluve sa so žalovaným dohodli. Poprela tvrdenia žalovaného o kontaktovaní jej osoby za účelom splácania pôžičky v splátkach, uviedla, že od syna žalovaného prišla poukážka so sumou 100 eur.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že v máji 2010 mu volala žalobkyňa, aby pre ňu prišiel do Modry a odviezol ju do Bratislavy, pretože sa pohádala so svojím druhom. Žalovaný jej mal povedať, že nemôže pre ňu prísť, lebo má palivo iba na dojazd, keďže jeho spoločnosť je v konkurze a účty má zablokované. Žalobkyňa mu uviedla, že mu finančné prostriedky dá, žalovaný s darovaním nesúhlasil, avšak ako pôžičku by finančné prostriedky prijal. Následne žalobkyňu odviezol z Modry do Bratislavy na F. ulicu. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu dala 250,- eur, to sa opakovalo ešte 2x, v júli a auguste, teda dvakrát mu poskytla po 250,- Eur a jedenkrát v auguste 200,- eur. Povedal jej, že keď bude peniaze mať, tak jej ich vráti. Ďalej žalovaný uviedol, že nasledujúci rok po ukončení konkurzného konania v októbri 2011, z dôvodu zvýšenia dlhu spojeného s užívaním bytu žalovaný išiel do M. za T.. H. (druh žalobkyne), od ktorého žiadal poskytnúť pôžičku v sume 1300 eur. T.. H. mu prisľúbil poukázať na účet sumu 1000 eur, keďže viac finančných prostriedkov nemal, žalobkyňa mu v hotovosti poskytla 300 eur. Pri poskytnutí sumy 300 eur bol v miestnosti synovec žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že rok po poskytnutí sumy 1 000 eur od T.. H., ten mu oznámil, že mu sumu nemusí vrátiť. V roku 2013, keď mal žalovaný ťažké zdravotné problémy a nebýval doma, požiadal syna, aby posielal žalobkyni po 100 eur mesačne ako splátky pôžičky, ktorá bola celkovo v sume 1 000 eur, a to na adresu F. J.. Syn mal žalovanému uviesť, že sa platby 2x vrátili, jedenkrát sa platba nevrátila, následne jednu sumu 100 eur prevzal T.. H.. Žalovaný mal záujem uhradiť svoj dlh, preto kontaktoval žalobkyňu sms správami aj telefonicky, avšak bezúspešne. V roku 2014 išiel žalovaný na návštevu k T.. H. do M., kde mu žalovaný oznámil, že v danom roku finančné prostriedky nemá, keďže bol staršiemu synovi poskytnutý úver z nebankovej spoločnosti a následkom neplnenia pôjde byt žalovaného do dražby, preto si žalovaný od jednej pani požičal a musel splácať poskytnutú pôžičku. Uviedol, že uvedenú pôžičku spláca prostredníctvom exekučného konania. Pri tejto návšteve bola prítomná i žalobkyňa, tak sa dohodli, že jej uhradí pôžičku vtedy, keď bude mať finančné prostriedky. Žalovaný mal žalobkyni prisľúbiť, že keď predá byt, ktorý je predmetom súdneho konania, pôžičku jej vráti. V roku 2015 opätovne žalovaný navštívil žalobkyňu Y. T.. H. v M. a oznámil im, že byt doposiaľ nepredal, súdny spor o byt vyhral a zároveň ubezpečil žalobkyňu, že má záujem pôžičku vrátiť. Na uvedenej návšteve sa bavili i o zdravotných problémoch T.. H., na základe čoho mu žalovaný vybavil lekára, následne v januári 2016 bol hospitalizovaný T.. H. i žalovaný. Žalovanému bola v januári 2016 amputovaná noha, zhoršil sa mu zdravotný stav, tak bol 22.2.2016 prevezený do Ružinova, kde mal podstúpiť operáciu krčnej chrbtice. Približne týždeň po prevoze ho navštívili na izbe T.. H. a žalobkyňa, z dôvodu vážneho zdravotného stavu ich chvíľami nevnímal. T.. H. sa mal žalovaného pýtať, či má peniaze, či má všetko zaplatené, na čo žalovaný uviedol, že ešte nemá dôchodok, tak mu T.. H. požičal 160 eur a žalobkyňa 200 eur. Uvedené finančné prostriedky dal synovi na zaplatene nájomného, následne o 3 dni neskôr volala žalovanému žalobkyňa, ktorá mu vynadala, že ju oklamal, peniaze minul a nájom neuhradil. Žalovaný jej povedal, aby si prišla pre požičané peniaze, keďže mu medzičasom prišiel dôchodok, týkalo sa to sumy požičanej v nemocnici vo výške 360 eur. Žalovaná prišla na nasledujúci deň nahnevaná, z dôvodu užívania liekov ju žalovaný nevnímal, avšak jej povedal, aby si zo zásuvky vzala peniaze, keďže on bol veľmi slabý. Tvrdil, že nevládal udržať ani pero. V zásuvke mal doklad o zaplatení nájomného, aj občiansky preukaz a kartu poistenca. Vypovedal, že nemal vedomosť o vypisovaní nejakej zmluvy, avšak žalobkyňa si mohla vziať zo stolíka doklady a opísať, čo potrebovala. Ďalej uviedol, že o zmluve predloženej v konaní vedomosť nemá, avšak nepoprel, že žalobkyni pred hospitalizáciou uviedol, že jej podpíše dlžobný úpis, ktorý jej dá potvrdiť u notára, aby to mala platné. Zdôraznil, že mal spoločnosť na vymáhanie pohľadávok, takže vedel, čo potrebuje a ako sa to robí. Nikdy sa nedohodli, že ak by vznikol medzi nimi spor, bude to riešiť rozhodcovský súd. Označenú zmluvu nepodpísal, avšak mal vedomosť o tom, že žalobkyňa už jednu zmluvu a to v roku 2002 sfalšovala s policajtom. Uviedol, že netrvá na tom, že na zmluve predloženej v konaní sfalšovala za žalovaného podpis žalobkyňa, avšak žalovaný túto zmluvu nepodpísal. Vypovedal, že vplyvom užívaných liekov počas hospitalizácie v roku 2016 nemal cit v rukách, v oboch rukách mal infúzie, mal rozmazané videnie. Tvrdil, že pri návšteve v

nemocnici mu T.. H. žiaden počítač ako podložku pri podpise nedal, občas nevnímal, čo mu kto hovorí, avšak s určitosťou vie, že nič nepodpisoval, ani nediktoval. V tom čase ani nevedel, či prežije, ani netušil, že v nejakej zmluve je dátum 6 rokov rozdiel od podpísania zmluvy. K splatnosti poskytnutej pôžičky uviedol, že bola dohodnutá na predaj jeho bytu, ktorý stále ešte predaný nie je. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v ďalšom priebehu konania bol žalovaný ochotný uzavrieť zmier na zaplatenie istiny 900,- eur v splátkach po 10 Eur mesačne. Trval na tom, že celkovo mu žalobkyňa poskytla v roku 2010 a 2011 sumu 1000 eur, z ktorej 100 eur vrátil. Následne v spore vypovedal, že si pamätá ako za ním žalobkyňa prišla do nemocničnej izby v hnedom kabáte, pod vplyvom alkoholu a vyčítala mu, že ju aj T.. H. chce žalovaný okradnúť. V tom čase bol spolu s ním na izbe hospitalizovaný p. Q. C..

6. Z výpovede svedka U.. Ľ. H., I., druha žalobkyne, súd prvej inštancie zistil, že bývajú so žalobkyňou v spoločnej domácnosti a žalovaný je jeho kamarát. Svedok vypovedal, že žalovaný im (svedkovi a žalobkyni) pomáhal pri ich podnikateľskej činnosti, mali spolu dobré vzťahy, preto keď mal žalovaný finančné problémy svedok mu pomohol. Žalobkyňa žalovanému v mesiaci jún, júl 2010 poskytla pôžičku v sume okolo 1 700 eur, nakoľko svedok v tom čase nemal finančné prostriedky, ale žalobkyňa mala túto sumu ušetrenú. K odovzdaniu sumy 1 700 eur uviedol, že peniaze mala žalobkyňa v trezore na vrátnici v spoločnosti G., kde si zvykla odkladať peniaze. Svedok mal za to, že suma bola odovzdaná žalovanému jednorazovo. K uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke vypovedal, že žalovaný bol v nemocnici vo veľmi zlom zdravotnom stave, na základe čoho sa žalobkyňa obávala, že jej pôžička nebude vrátená. Chcela, aby dedičia žalovaného vrátili pôžičku, preto išla za ním do nemocnice. Keďže bol v tom čase na vyšetrení v nemocnici, bol preto prítomný i pri podpise zmluvy. K stavu žalovaného uviedol, že bol „v pohode“, avšak po amputácii nohy. Uviedol, že to bolo niekedy v roku 2016. Vypovedal, že on mu finančné prostriedky nepožičal, on mu finančné prostriedky daroval. Raz napísal do bankového príkazu, keď mu posielal peniaze, poznámku „pôžička“, ale to len kvôli prítomnosti žalobkyne. Uviedol, že jemu žiadnu sumu žalovaný nedlží. K odvozu žalobkyne v lete 2010 svedok vypovedal, že si pamätá, že bol svedok u nich v M. a tiež niečo žalobkyňa so žalovaným s financiami riešili. K splatnosti pôžičky vo výške 1 700 eur uviedol, že sú to peniaze žalobkyne, ktorá je vo veľmi zlej finančnej situácii.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , ,, (ďalej aj ) a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Uviedol, že výsluchom žalobkyne v spojení s výsluchom svedka mal preukázané reálne odovzdanie sumy pôžičky vo výške 1 700 eur v mesiacoch jún/júl 2010. Splatnosť poskytnutej pôžičky bola medzi stranami sporu dojednaná v zmluve o pôžičke datovanej 26.11.2010 a to na deň 26.4.2016, danú zmluvu reálne uzavretú v roku 2016 súd vyhodnotil ako dohodu o splatnosti poskytnutej pôžičky z roku 2010 v sume 1 700 eur. Vychádzal z výpovede žalovaného podľa ktorej mal preukázané, že žalovaný mal záujem plniť poskytnutú pôžičku, avšak z dôvodu finančných a zdravotných problémov viazal vrátenie poskytnutej pôžičky na predaj bytu a to od roku 2011 do súčasnosti. V konaní (v odpore a na prvom pojednávaní) žalovaný uvádzal poskytnutie pôžičky zo strany žalobkyne v sume 700 eur v lete 2010, následne doplnil i poskytnutie pôžičky v sume 300 eur, z ktorej mal uhradiť sumu 100 eur, t.j. najskôr uznal svoj dlh čo do výšky 700 eur, neskôr, čo do výšky 900 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný k podpisu zmluvy o pôžičke tvrdil, že počas návštevy žalobkyne a U.. H. v jeho nemocničnej izbe všetko nevnímal, avšak presne vedel, akú finančnú sumu mu poskytol pri danej návšteve U.. H. (160 eur) a akú sumu žalobkyňa (200 eur) na úhradu nájomného. K samostatnej návšteve žalobkyne v nemocnici vedel popísať v čom prišla oblečená, v akom stave, čo mu vyčítala, avšak skutočnosť, či si sama bez jeho vedomia opisovala údaje z jeho občianskeho preukazu v nemocničnej izbe si nepamätal. Snahu žalobkyne s prihliadnutím na jej finančnú situáciu a zdravotný stav žalovaného o písomné potvrdenie o poskytnutí pôžičky s dojednaním splatnosti pôžičky nevrátenej žalovaným v priebehu takmer 6 rokov s odvolávaním sa na výťažok z predaja bytu súd prvej inštancie vyhodnotil ako pochopiteľnú. V konaní strany sporu zhodne tvrdili, že žalovaný bol vo vážnom zdravotnom stave, čo ale podľa názoru súdu prvej inštancie nevylučuje jeho úmysel a vôľu podpísať dohodu o splatnosti poskytnutej pôžičky, keďže pred hospitalizáciou podľa samotného vyjadrenia žalovaného prejavil vôľu podpísať uznanie dlhu. Žalovaný namietal pravosť podpisu na zmluve, avšak prostriedky procesnej obrany si v tomto smere neuplatnil. K námietke premlčania práva žalobkyne, ktorú v konaní predniesol žalovaný súd prvej inštancie uviedol, že je nedôvodná. Splatnosť pôžičky bola dojednaná dňom 26.4.2016 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol na Okresný súd v

Banskej Bystrici doručený dňa 1.12.2017, teda stalo sa tak počas plynutia trojročnej premlčacej doby. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne o zaplatenie 1 700,- eur vyhovel vrátane povinnosti žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vzala žalobkyňa žalobu späť a súd prvej inštancie v tomto rozsahu konanie postupom podľa zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj ) v spojení s a a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému právo náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vo veci neboli splnené procesné podmienky. Poukázal na to, že v máji 2010 mu telefonovala žalobkyňa, aby pre ňu prišiel do Modry, pretože sa pohádala so svojim druhom a chcela, aby ju odviezol do Bratislavy. Povedal jej, že nemôže, v nádrži má palivo len na dojazd, cca 50-60 km. Žalobkyňu mu mala povedať, že mu dá peniaze, s čím nesúhlasil, pretože darované peniaze nechcel, chcel si požičať. To sa opakovalo ešte dvakrát, v júli a v auguste, stále, keď sa pohádali. Spolu mu požičala 700 eur. V roku 2011 dal svoju spoločnosť do konkurzu a bol mu zablokovaný účet, na ktorý mu chodil dôchodok, od apríla do októbra 2011 z tohto dôvodu neplatil nájom a za tieto mesiace mu vznikol dlh na nájomnom v sume 1 250 eur. Preto išiel do Modry za T.. H., aby mu poskytol pôžičku v sume 1 300 eur na vyrovnanie dlhu. T.. H. mu mal povedať, že toľko peňazí nemá, môže mu dať 1 000 eur, zaslal mu ich na iný účet. Žalobkyňa mu dala 300 eur, ktoré vybrala zo skrinky na pravej strane vedľa sedačky. Pri tom bol aj jej synovec, ktorý tam prišiel riešiť dopravnú nehodu, ktorej bol účastný. V nasledujúcom roku mu T.. H. povedal, že 1 000 eur, ktoré mu požičal, mu nemusí vrátiť, pretože mu ich daruje. V roku 2013 začal splácať po l00 eur mesačne žalobkyni na adresu trvalého bydliska šekom cez poštu. Peniaze posielal jeho syn, dve splátky sa vrátili, jednu platbu prevzal T.. H.. Snažil sa preto žalobkyňu kontaktovať, aby mu poskytla adresu, prípadne číslo účtu, kam jej má peniaze zasielať, no bezúspešne. V nasledujúcom roku išiel na návštevu k T.. H. a oznámil mu, že nemá momentálne financie, pretože musí platiť exekúciu za staršieho syna. Pri tejto návšteve bola aj žalobkyňa. Dohodli sa, že keď bude peniaze mať, uhradí svoj dlh. V roku 2016 bol pre vážne zdravotné problémy hospitalizovaný. Navštívili ho v nemocnici T.. H. so žalobkyňou. Žalovaný uviedol, že T.. H. sa ho pýtal, či má peniaze, či mu netreba požičať. Odpovedal, že nemá ešte dôchodok a potrebuje uhradiť nájomné, tak mu T.. H. požičal 160 eur a žalobkyňa 200 eur. Následne o tri dni mu mala telefonovať žalobkyňa, ktorá bola pod vplyvom alkoholu, kričala a vynadala mu, že ju oklamal, minul peniaze a neuhradil nájomné, načo jej mal povedať, že už má dôchodok, môže si prísť pre požičanú sumu 360 eur. Žalobkyňa prišla, bola pod vplyvom alkoholu, bola agresívna, kričala na neho, ani jej veľmi nerozumel, keďže bol pod vplyvom silných naordinovaných liekov, ale mdlo si spomína, že vravela, že jej exekútor zobral z rakúskeho účtu 15 000,- eur. Bolo vidieť, že je z toho dosť nervózna. Povedal jej, aby si zo zásuvky zobrala požičané peniaze, 360 eur. V zásuvke mal aj doklad o úhrade nájomného, občiansky preukaz a kartu poistenca. Svedkom tejto návštevy bol spolupacient Q. C.. Žalovaný tvrdí, že nemá vedomosť o tom, že by v nemocnici vypisovali nejakú zmluvu, ani o tom, že by ho s touto zmluvou žalobkyňa oboznámila a už vôbec nie o tom, že by ju podpisoval, keďže jeho zdravotný stav mu to neumožňoval, bol paralyzovaný. Prvýkrát zmluvu videl v roku 2018, kedy mu boli doručené papiere zo súdu, čo ho zaskočilo a prekvapilo. Žalovaný tvrdí, že na predmetnej zmluve nie je jeho podpis. Zmluva je sfalšovaná, pravdepodobne žalobkyňa v roku 2016, keď si bola prevziať počas jeho hospitalizácie požičané peniaze 360 eur, zneužila jeho osobné údaje (občiansky preukaz) na sfalšovanie tejto zmluvy. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nútila T.. H. ku krivej výpovedi, pretože v roku 2016, keď si bola žalobkyňa prevziať v nemocnici požičanú sumu 360 eur, bola tam sama, T.. H. tam nebol, mal ho oboznámiť, že ju tam len odviezol a počkal ju v aute. Keby mala žalobkyňa seriózny záujem, podpísal by jej zmluvu, ale nie sfalšovanú s vymyslenými dátumami a sumou jej vyhovujúcou, ale takú, ktorá by sa zakladala na pravdivých údajoch. Urobil by tak po prepustení z nemocnice a riadnej rekonvalescencii.

9. Následne žalovaný na základe výzvy súdu v uznesení č. k. -153 zo dňa 25.2.2021 svoje odvolanie doplnil, uviedol, že napáda výpoveď U.. Ľ.J.H. H., ako svedka, keďže sa v uvedenom čase v izbe nenachádzal, k výpovedi bol donútený P. D. na krivé svedectvo, pretože on bol v izbe cca 3 dni predtým, keď mu požičiaval peniaze na nájom. V čase, ktorý spomína pani D. bol na izbe pacient Q. C.. Napáda aj výpoveď pani žalovanej, ktorá sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, pretože v mesiacoch jún, alebo júl 2010 mu peniaze neposkytla, pretože nedoplatok na byte vznikol až v roku 2011, takže mu nemohla dať 1 700,- eur, dala mu len 700,- eur na benzín, čo ju vozil. Sumu 1 000,- eur mu poskytol až v októbri 2011 U.. H. a žalovaná mu poskytla 300,- eur na spomínaný nedoplatok, vzniknutý v roku

2011 a keďže pán H. mu tých 1000,- eur daroval, povedal, že mu ich nemusí vrátiť, žalovaná neuniesla to, že peniaze dal jemu a nie jej, tak sfalšovala zmluvu o pôžičke, pretože on si nie je vedomý, že takú zmluvu podpísal a preto žiada, aby bol vynesený nový rozsudok, že žalovanej dlhuje 900,- eur s úrokmi a príslušenstvom, ktoré jej bude splácať tak, ako mu určil súd, žiada, aby mu bola poskytnutá adresa, na ktorú bude splátky posielať, pretože miesto trvalého bydliska žalovanej s jej pobytom nesúhlasí, keďže žalovaná býva niekde v okrese Nové Zámky.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala, že súd prvej inštancie rozhodol o dôvodnosti jej nároku na základe vykonaných dôkazov, predovšetkým na výpovediach sporových strán, na výpovedi svedka U.. H. a na základe zmluvy o pôžičke, ktorá preukazuje dohodu o splatnosti pôžičky. Tvrdí, že žalovaný na podporu svojej argumentácie nepredložil, a ani nenavrhol žiadne dôkazy a aj tvrdenia v odvolaní nie sú ničím podložené. Sud prvej inštancie v kontradiktórnom civilnom sporovom konaní zisťuje a rozhoduje na základe skutkového stavu veci, nie je povinný zisťovať skutočný stav veci. Žalobkyňa uviedla, že na rozdiel od žalovaného ona dôkazné bremeno ku svojim tvrdeniam uniesla. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v spore vo vzťahu k výške a splatnosti nároku uvádzal rôzne a protichodné tvrdenia a namietla, že žalovaný síce v odvolaní tvrdí, že v spore neboli splnené procesné podmienky, z obsahu jeho odvolania ale nie je možné identifikovať žiadnu námietku, ktorá by zakladala opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. V odvolaní uvedené nové skutkové tvrdenia mal žalovaný uplatniť ako prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o zaplatenie 800,- eur s príslušenstvom, ktorý rozsah označil žalovaný v doplnení odvolania na základe výzvy súdu prvej inštancie (žalovaný súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rozsahu 900,- eur s príslušenstvom a v tomto rozsahu predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť) v medziach odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke podľa . Dlh z pôžičky 1 700,-eur a jej splatnosť žalovaný písomne potvrdil na listine s dátumom 26.11.2010 avšak reálne podpísanej až v roku 2016, v dobe kedy bol v nemocničnom ošetrení. Tento prejav vôle súd prvej inštancie posúdil ako platný právny úkon. Dôvodil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že v tejto listine bola uvedená výška pôžičky, ktorú mu žalobkyňa neposkytla, ako aj o tom, že bol v zdravotnom stave, pod vplyvom ktorého by nevedel čo podpisuje, respektíve, žeby niečo podpisoval.

13. Na to, aby sa dosiahol účel konania, sú strany sporu povinné najmä tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti a splniť dôkaznú povinnosť (, ). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky stíhajú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany sporu nemohla byť preukázaná, teda vtedy, keď výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

14. Uvedené pre danú vec znamená, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že podpis na listine o pôžičke nie je pravý (listinu nepodpísal), spočívalo na ňom ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Pokiaľ by pravosť podpisu úspešne poprel, teda dokazovaním vyvrátil, obsah listiny o pôžičke by dôvodne spochybnil. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil, že žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy nenavrhol, čím sa mu nepodarilo spochybniť existenciu pôžičky a jej výšku nad istinu 900,- eur, ktorú istinu v konaní ako nevrátený dlh z pôžičky od žalobkyne uznal. Jeho tvrdenia v spore nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, na základe čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný existenciu dlhu vo výške 1 700,- eur nevyvrátil.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v dobe kedy mal listinu o pôžičke podpísať, bol zdravotne natoľko indisponovaný, že nemohol vedieť čo robí, s touto sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a zhodnotil ju v súlade so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo z vykonaného dokazovania. Nebolo sporným, že žalovaný mal listinu o pôžičke podpisovať v nemocnici, kde bol hospitalizovaný pre problémy s krčnou chrbticou, v nemocničnej izbe, kde mu bolo povolené prijímať návštevy, pričom k okolnostiam popísania skutkového deja vedel, že v tom čase mal dlhy na nájomnom, ktoré mu žalobkyňa a U.. Ľ. H., v konaní vypočutý ako svedok, pomohli pôžičkou 360,- eur vyrovnať. Vedel konkrétne uviesť, že z tejto sumy mu žalobkyňa poskytla 200,- eur a G.. H. sumu 160 ,- eur, vedel popísať oblečenie žalobkyne, čo logicky odporuje jeho tvrdeniu o tom, žeby bez jeho vedomia pre účely vyhotovenia listiny o pôžičke boli zneužité jeho osobné údaje vyplývajúce z občianskeho preukazu, ktorý mal uschovaný v stolíku pri nemocničnom lôžku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pri podpísaní listiny o pôžičke G.. H. nebol prítomný, čakal na žalobkyňu v aute, potom zo zápisnice z pojednávania zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že pri výsluchu svedka U.. Ľ. H. bol pasívny a procesnú obranu voči jeho svedeckej výpovedi v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

16. Na základe uvedeného, pri procesnej pasivite žalovaného k dôkaznému bremenu, odvolací súd konštatuje, že skutkové závery súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje. Súd prvej inštancie správne v danom spore zameral pozornosť na existenciu tvrdeného dlhu z pôžičky peňazí, jej výšky a splatnosť, správne v tomto smere stranám sporu rozložil bremeno tvrdenia a dôkazu k ich verziám skutkového deja a správne priznal žalobkyni od žalovaného zaplatenie istiny 1 700,- eur spolu s príslušenstvom, keďže uplatnený nárok správne, v zmysle výsledkov dokazovania, právne posúdil. Preto odvolací napadnutý rozsudok postupom podľa , potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).