Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Ro-286-2012.pdf
PDF · 83.01 KB
No categories available
1Ro/286/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v rade 1/ O. G., L.. XX.X.XXXX, J. E. C., P. X, E. O. X/ T. E., L.. XX.X.XXXX, J. E. C., S.. G. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov v rade 1/- 2/: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, v konaní o zaplatenie 373,41 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o náhrade trov, na základe odvolania vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 1Ro/286/2012-41 zo dňa 30.7.2012, takto
rozhodol:
Odporcom v rade 1/ až 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v rade 1/ až 2/ sa náhrada trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 373,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 372,72 eur od 1.3.2008 do zaplatenia, keďže odporcovia v rade 1/ a 2 si na základe zmluvy zo dňa 18.12.2003 uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa (VOLKSBANK Slovensko, a.s.) neplnili splátky riadne a včas v dôsledku čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy.
Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č.k. 1Ro/286/2012-20 zo dňa 11.5.2012 a tak, že navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.
Podaním došlým súdu dňa 7.5.2012 vstúpil do konania na strane odporcov vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086. Činnosť tohto združenia spočíva okrem iného v ochrane spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 54 Obchodného zákonníka. Súčasťou oznámenia o vstupe do konania bolo aj vyjadrenie k návrhu, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Podaním došlým súdu dňa 26.7.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Súd následne uznesením č.k. 1Ro/286/2012-41 zo dňa 30.7.2012 podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie vo veci samej vzhľadom na späťvzatie návrhu na jeho začatie. Zároveň rozhodol o vrátení navrhovateľovi (kráteného) súdneho poplatku z návrhu, vrátane úpravy pre príslušný daňový úrad. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní práva na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Súd mal teda rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zisťovať, či návrh bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcov. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia jeho právnym zástupcom.
Krajský súd ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co/210/2013-107 zo dňa 31.5.2013 uznesenie okresného súdu v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť odôvodnenia uznesenia okresného súdu vo vzťahu k výroku, ktorým nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí zároveň poukázal na to, že odôvodnenie uznesenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., musí byť úplné a výstižné. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Odvolací súd preto uložil okresnému súdu opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania s tým, že prihliadne aj na argumenty vznesené účastníkmi v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Súd viazaný závermi odvolacieho súdu opätovne rozhodoval o trovách konania. Súd zvážiac všetky okolnosti prípadu rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
Podľa § 146 ods. 2 Os.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný zaplatiť trovy druhému účastníkovi. Zavinenie môže existovať tak na strane navrhovateľa aj na strane odporcu. Ustanovenie § 146 ods. 2 teda vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety sa hodnotí podľa procesného hľadiska.
Po preskúmaní veci, má súd za to, že zavinenie zastavenia konania je na strane navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť, a to bez uvedenia dôvodu. Keďže neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý procesný úkon spočívajúci v späťvzatí návrhu vykonal, procesným spôsobom zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ nepreukázal, že k tomuto späťvzatiu by ho viedlo správanie odporcov, a preto by mali odporcovia v rade 1/ a 2/, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že odporcom v rade 1/ a 2/ do zastavenia konania preukázateľne žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnili, súd im náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcov súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania spojených s právnym zastupovaním advokátom, nakoľko uplatňované trovy právneho zastúpenia vyhodnotil ako neúčelné.
Účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na náhradu trov, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva v konaní pred súdom. Avšak základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne právo na náhradu trov konania, je v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Rozhodujúcim kritériom pri priznávaní náhrady trov konania jednotlivým v konaní úspešným účastníkom je teda kritérium účelnosti trov konania. Účelnosť vynaložených trov je pritom potrebné posudzovať vo svetle okolností každého jednotlivého súdeného prípadu. Za účelne vynaložené trovy možno považovať iba také výdavky, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené právo na súde.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, pričom cieľom týchto združení je chrániť právo spotrebiteľa a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľa. Podľa úvahy súdu je teda dôvodné predpokladať, že tieto združenia disponujú dostatočným odborným aparátom zameraným na túto problematiku. Ak má byť totiž vedľajší účastník spotrebiteľovi "skutočne nápomocný, musí byť odborne erudovaný"; v opačnom prípade je len "obyčajným" občianskym združením. Vzhľadom na predmet činnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ktorým je podľa článku IV. bod 2 písm. e/ Stanov združenia ,,sprostredkovávať riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, zastupovať spotrebiteľov pred súdom a vystupovať v súdnych sporoch na strane spotrebiteľa" sa prioritne predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného právneho zástupcu združenia.
Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že odmenu za úkony právnej služby poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov jeho právnym zástupcom v súdenej veci nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené trovy.
Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník vstupuje paušálne do jednotlivých konaní, ktoré vzišli zo spotrebiteľských vzťahov bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, čím vzniká určitá pochybnosť o vôli združenia naplniť cieľ podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že takmer absolútne totožné vyjadrenie vo veci samej bez toho, aby vôbec poznal podstatu konkrétneho sporu, vedľajší účastník predložil/ predkladá v niekoľkých ďalších tisíckach súdnych sporov. Pri použití určitého zjednodušenia, ktoré však plne zodpovedá podstate posudzovanej otázky, v prípade úkonov vedľajších účastníkov ide len o "vpísanie" údajov napr. o označení veci, účastníka a pod. do vopred pripraveného textu. Za tejto situácie paušálny vstup tohto združenia, zastúpeného advokátom, do konaní navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka a vyjadrenie vedľajšieho účastníka - vznesenie námietky premlčania (č.l. 25 a nasl.), predstavujú "formulárové" vyjadrenia, v ktorých právny zástupca iba doplnil do textu spisovú značku veci, meno a priezvisko odporcov a do vyjadrenia aj časové údaje viažuce sa k námietke premlčania spolu s označením úverovej zmluvy. Popísanú činnosť "vpísania" údajov do vopred pripraveného textu rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by bola vyžadovala úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske združenie (aj bez rozsiahleho aparátu) kreované práve na ochranu práv spotrebiteľa - je spôsobilé vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov. Ďalším úkonom právnej pomoci, za ktorý si vedľajší účastník uplatňuje trovy právneho zastúpenia, je odpor proti platobnému rozkazu podaný dňa 16.7.2012. V súvislosti s podaným odporom, súd vyhodnotil odmenu aj za tento úkon ako neúčelne vynaloženú, nakoľko podaný odpor bol vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou. V prípade odporcu v rade 2/, ktorému nebol v danom čase platobný rozkaz ani doručený, tiež nemožno podaný odpor považovať za účelný, keďže s podaným odporom neprejavil účastník súhlas, a teda nebola splnená základná podmienka, že úkony vedľajšieho účastníka nemôžu byť v rozpore s úkonmi účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Podaný odpor nevyvolal účinky s ním spojené, a teda tento úkon právnej služby súd nevyhodnotil ako potrebný pre účelné bránenie práva účastníka v konaní.
Súd ďalej zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nie je možné uprieť účastníkovi, a teda ani vedľajšiemu účastníkovi právo nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Úspech v procese však v takom prípade nemusí byť spojený aj so vznikom práva na náhradu trov konania práve z dôvodu ich neúčelnosti. Nepriznanie práva na náhradu trov konania spojených s právnym zastupovaním účastníkovi, nie je porušením jeho práva na právnu pomoc. Náklady spojené so zastupovaním advokátom spravidla predstavujú účelné trovy nevyhnutné na uplatňovanie alebo bránenie práva, ale tomuto pravidlu nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu. Môžu sa totiž vyskytnúť situácie, za ktorých výdavky spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde. Súd uznáva, že spotrebiteľské združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.
S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti a citované zákonné ustanovenia súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Súd ďalej rozhodol o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník na strane odporcov, nakoľko súd odvolaniu vedľajšieho účastníka vyhovel v plnom rozsahu a napadnuté uznesenie zrušil, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Tento si však trovy odvolacieho konania neuplatnil ani nevyčíslil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.