Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-225-2012.pdf
PDF · 105.4 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-3C/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36613843, proti odporcovi W. K., I.. XX. XX. XXXX, Z. Ľ. XX, zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 4.377,20 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť, zaplatiť mu sumu 4.377,20 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.226,39 Eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o úvere. V návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 14. 12. 2009 mu postupca GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova 7 postúpil pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril s odporcom dňa 19. 07. 2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca odporcovi úver vo výške 3.983,27 Eur (120.000,- Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas a bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo v zmysle obchodných podmienok k zosplatneniu úveru k 25. 09. 2009, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.377,20 Eur (131.867,53), pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru 3.226,39 Eur (97.198,23 Sk) riadneho úroku 1.064,49 Eur (32.068,83 Sk), úroku z omeškania 0 Eur, zmluvnej pokuty 52,68 Eur (1.587,04 Sk) a poplatkov 33,64 Eur (1.013,44 Sk). Odporca odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania návrhu na súd nič nezaplatil. Preto si uplatňuje aj úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky t. j. od 15. 12. 2009. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere boli postupcom odporcovi poskytnuté vo výške 120.000,- Sk (3.983,27 Eur), ktoré sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 2.610,- Sk od 19. 11. 2007, kedy bola splatná prvá splátka, vždy do každého 19. dňa v mesiaci po dobu 72 mesiacov. V zmysle úverovej zmluvy poistenie úveru bolo dohodnuté mesačne vo výške 101,-
Sk z mesačnej splátky. Odporca splácal svoj dlh riadne a včas, následne sa dostal do omeškania, preto postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to dňa 25. 09. 2009 zrieknutím sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čo vyplýva z platobnej histórii, kedy bol úver zosplatnený. Ďalej uviedol, že celková cena úveru predstavovala 187.920,-Sk, z čoho poskytnutý úver predstavoval sumu 120.000,- Sk a suma 67.920,- Sk predstavovala základný úrok a ostatné poplatky a náklady. Odporca z poskytnutého úveru zaplatil od 26. 11. 2007 do 26. 12. 2008 sumu 36.570,- Sk. Od 01. 01. 2009 došlo k zmene meny z Sk na euro, pričom k 01. 01. 2009 predstavoval zostatok úveru vrátane príslušenstva 5.024,90 Eur (151.380,- Sk), z toho istina 3.445,46 Eur (103.798,- Sk), úrok 1.250,22 Eur (37.664,- Sk a poplatky 134,77 Eur (4.060,- Sk). V roku 2009 odporca zaplatil do konca júna 2009 spolu sumu 465,46 Eur, potom prestal splácať úver, preto dňa 25. 09. 2009 postupca pristúpil ku zosplatneniu úveru tým, že sa zriekol budúceho poplatku za vedeniu účtu vo výške 116,21 Eur. Ďalej uviedol, že každá jednotlivá mesačná splátka bola rozdelená na časť na zaplatenie istiny, časť na zaplatenie úroku a časť na zaplatenie poplatkov. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že úver odporcu bol zosplatnený ku dňu 25. 09. 2009, preto od nasledujúceho dňa t. j. od 26. 09. 2009 začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom na to, že návrh na súd podal dňa 26. 09. 2012 vo faxovej podobe a v lehote 3 dní ju doplnil predložením jej originálu, pretože dňa 28. 09. 2012 ju podal na príslušnú poštu, preto má za to, že jeho návrh nie je premlčaný s ohľadom na ust. § 101 Obč. zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná, v ktorej si svoj nárok uplatnil na súde.
Odporca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil mailovým podaním z 19. 09. 2013, doručeným súdu dňa 23. 09. 2013 a požiadal súd, aby vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto potom súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti odporcu, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. Odporca v písomnom podaní z 20. 02. 2013 uviedol, že vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa a navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť. Potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 19. 10. 2007 uzatvoril zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorú tento predčasne ukončil, čím došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy dňom 25. 09. 2009. Navrhovateľ však podal žalobu na súd až dňa 02. 10. 2012, hoci všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je trojročná. Poukázal tiež na to, že v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, najmä podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/, pretože v zmluve nie je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ani ročná úroková sadzba a RPMN vo výške 15,58 % uvedené v zmluve nezodpovedá skutočnosti. Preto podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil tiež, že pokiaľ mu právny predchodca navrhovateľa poskytol úverovú kartu, ktorou čerpal peňažné prostriedky, bez písomnej zmluvy, je zmluva o úvere neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Namietal tiež výšku žalovanej sumy.
Podaním z 24. 10. 2012 vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5 ako vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajší účastník vo vyjadrení z 21. 11. 2012 uviedol, že vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa, navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Pretože je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa sa stala predčasne splatnou dňa 25. 09. 2009, kedy došlo k zosplatneniu úveru, pričom navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 02. 10. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto je jeho nárok premlčaný. V podaní z 23. 08. 2013 vedľajší účastník uviedol, že odporca sa dostal do omeškania dňom 26. 09. 2009, navrhovateľ podal návrh na súd faxom dňa 27. 09. 2012, ktoré podanie však v trojdňovej hmotnoprávnej lehote v zmysle ust. 42 ods. 1 O.s.p. predložením jeho originálu nedoplnil, návrh podal na súd až dňa 02. 10. 2012, preto nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a celý nárok navrhovateľa je premlčaný. Na pojednávanie sa vedľajší účastník neustanovil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil mailovým podaním z 19. 09. 2013, doručeným súdu dňa 23. 09. 2013 a požiadal súd, aby vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto potom súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch z 19. 10. 2007 č. zmluvy XXXXXXXXXX, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, platobnou históriou k zmluve č. XXXXXXXXXX, podacím lístkom č.l. 12, pokusom o zmier z 16. 08. 2012, sadzobníkom poplatkov č.l. 14, oznámením o postúpení
pohľadávky z 14. 12. 2009, zmluvou o predaji podniku č.l. 16-19, vyjadrením vedľajšieho účastníka z 21. 11. 2012, vyjadreniami navrhovateľa z 16. 01. 2013 a z 30. 07. 2013, vyjadrením odporcu z 20. 02. 2013, podacím hárkom z 28. 09. 2012 (č.l. 77), potvrdenkou z 24. 02. 2009 (č.l.112), trvalým príkazom na úhradu č.l. 113.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, najmä zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch z 19. 10. 2007 na formulárovom tlačive spoločnosti GE Money, a.s., že spoločnosť GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava a odporca uzavreli zmluvu o úvere Expres pôžička s číslom XXXXXXXXXX s celkovou výškou úveru 120.000,- Sk, pri RPMN 15,58 % a cene úveru vo výške 187.920,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 2.610,- Sk, z ktorej suma 101,- Sk pripadá na poistné a to počínajúc dňom 19. 11. 2007, pričom každá splátka bola splatná k 19. dňu v mesiaci. Z platobnej histórie (č.l. 10) vyplýva, že na čerpaný úver boli v dňoch 26. 11. 2007, 26. 12. 2007, 26. 01. 2008, 26. 02. 2008, 26. 03. 2008, 26. 04. 2008, 26. 05. 2008, 26. 06. 2008, 26. 08. 2008, 26. 09. 2008, 26. 12. 2008 uhradené sumy po 2.610,- Sk (11x2.610,- Sk), dňa 26. 07. 2008 suma 20,- Sk, dňa 05. 08. 2008 suma 2.620,- Sk, v dňoch 26. 10. 2008 a 26. 11. 2008 sumy po 10,- Sk, dňa 30. 10. 2008 suma 2.600,- Sk a dňa 03. 12. 2008 suma 2.600,- Sk, spolu k 31. 12. 2008 suma vo výške 36.570,- Sk (1.213,90 Eur). V roku 2009 boli na čerpaný úver uhradené sumy v dňoch 26. 01. 2009 a 26. 03. 2009 po 0,33 Eur, dňa 26. 01. 2009 vo výške 86,31 Eur, dňa 26. 02. 2009 vo výške 86,64 Eur, dňa 27. 04. 2009 vo výške 94,61 Eur a dňa 05. 06. 2009 vo výške 197,24 Eur, spolu v roku 2009 vo výške 456,46 Eur. Spolu odporca zaplatil sumu 1.679,36 Eur. Pôvodný veriteľ odporcu dňa 25. 09. 2009 stornoval poplatok za poistenie vo výške 164,64 Eur a zriekol sa poplatku za vedenie účtu vo výške 116,21 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 14. 12. 2009 pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Z oznámenia z 14. 12. 2009 mal súd za preukázané, že odporcovi bolo oznámené postupcom a postupníkom uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok z 14. 12. 2009, na základe ktorej bola pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s. voči nemu, vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená v prospech navrhovateľa. Odporca bol súčasne vyzvaný, aby všetky svoje plnenia na úhradu dlhu platil na účet navrhovateľa. Predmetom konania je suma spolu vo výške 4.377,20 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 3.226,39 Eur t. j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb odporcu započítaných na istinu, zo sumy 1.064,49 Eur t. j. rozdiel medzi úrokmi a platbami odporcu započítanými na úroky, zmluvnej pokuty vo výške 52,68 Eur a poplatkov vo výške 33,64 Eur.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V danom prípade navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe a vyplýva to aj z údajov v obchodnom registri, že spoločnosť GE Money, a.s. mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis, čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. V prípade spotrebiteľského úveru sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou GE Money, a.s., a odporcom bola dňa 19. 10. 2007 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal do 3 dní od uzatvorenia zmluvy poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky dohodnutého úveru Expres pôžička s číslom XXXXXXXXXX vo výške 120.000,- Sk, na účet odporcu. Cena úveru pri RPMN vo výške 15,58 % predstavovala sumu 187.920,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami po 2.610,- Sk, z ktorej suma 101,- Sk predstavovala poistenie úveru. Odporca sa úver zaviazal splácať dňom 19. 11. 2007, pričom každá splátka bola splatná k 19. dňu v mesiaci. Z dôvodu, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, dňa 25. 09. 2009 pôvodný veriteľ pristúpil ku zosplatneniu úveru, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania práva navrhovateľa odporcom ako aj vedľajším účastníkom na strane odporcu, súd skúmal, či skutočne uplynul čas ustanovený v zákone na vykonanie práva bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. V danej veci trojročná premlčacia doba podľa ust. § 101 Obč. zákonníka začala plynúť od 26. 09. 2009 a trvala do 26. 09. 2012. Navrhovateľ podal návrh na súd telefaxom dňa 26. 09. 2012 o 23.59 h. Podľa ust. § 42 ods. 1 O. s. p. každé podanie na súd, vrátane návrhu na začatie konania, možno urobiť aj formou telefaxového podania. Treba ho však doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu, pretože na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Podľa názoru súdu sa jedná o lehotu procesnú a pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 O. s. p.. Potom podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008, sp. zn. 2 Cdo 219/2007). Z podacieho hárku navrhovateľa (č.l. 77) vyplýva, že navrhovateľ odovzdal predmetné podanie pošte, ktorá je orgánom, ktorý má povinnosť ho doručiť dňa 28. 09. 2012, preto mal súd za to, že navrhovateľ doplnil svoje telefaxové podanie najneskôr do troch dní predložením jeho originálu a preto lehota podania jeho návrhu na začatie konania na súd dňa 26. 09. 2012 je zachovaná. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 26. 09. 2012, hoci v posledný deň všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ale v lehote, preto jeho nárok nie je premlčaný. Preto potom súd úverový vzťah účastníkov posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a skúmal, či je nárok navrhovateľa dôvodný a zákonný. V tejto súvislosti súd zistil, že navrhovateľom predložené obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty sú obchodnými podmienkami spoločnosti GE Money Multiservis, k.s.. Odporca však uzavretím zmluvy o úvere bol od 19. 10. 2007 v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou GE Money, a.s. Pre danú vec je potom nepodstatné, že spoločnosť GE Money, a.s. Zmluvou o predaji podniku z 29. 03. 2006 zakúpila veci, iné práva a majetkové hodnoty spoločnosti GE Money Multiservis, k.s., keďže k uvedenému predaju podniku došlo viac ako
rok pred uzavretím úverovej zmluvy s odporcom. Navyše z údajov v obchodnom registri vyplýva, že v čase vzniku úverového vzťahu odporcu, spoločnosť GE Money Multiservis, k.s. neexistovala, pretože od 21. 06. 2006 došlo k zmene právnej formy komanditnej spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. na akciovú spoločnosť GE Money Brokers, a.s.. Ani zo Zmluvy o úvere z 19. 10. 2007 nevyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. Z uvedeného dôvodu súd na obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s a Sadzobník poplatkov spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. neprihliadal. Navrhovateľ ani netvrdil, a ani súdu nepreukázal, že obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. sú výsledkom zmluvnej dohody účastníkov zmluvy o úvere z 19. 10. 2007 a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Práve naopak, navrhovateľ predloženými obchodnými podmienkami preukázal, že tieto nie sú obchodnými podmienkami uvedenými v predmetnej zmluve o úvere, keď v časti zmluvy o úvere označenej ako Zmluva o kreditnej karte sa odkazuje na zmluvu o kreditnej karte podľa bodu 4.3 OP, pričom predložené obchodné podmienky spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. neobsahujú bod 4.3. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal ani dohodu zmluvných strán úverového vzťahu o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti tak, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, pretože zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo v zmluve o úvere nie je medzi zmluvnými stranami dojednané vôbec. Preto súd nepovažoval za dôvodný ani navrhovateľom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 52,68 Eur. Vzhľadom na to, že medzi zmluvnými stranami neboli v zmluve o úvere dohodnuté úroky ani poplatky, súd mal za to, že zo strany navrhovateľa nie je dôvodné ani účtovanie úrokov vo výške 1.064,49 Eur a ani poplatkov spolu vo výške 33,64 Eur, pretože navrhovateľ ani pôvodný veriteľ v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2007), nemôže od odporcu ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nemôže ani platby spotrebiteľa zúčtovať na poplatky neuvedené v zmluve o úvere. Preto mal súd za to, že úver poskytnutý odporcovi bol bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade teda odporca čerpal bezúročný úver vo výške 3.983,27 Eur (120.000,- Sk), z ktorého podľa platobnej histórie od 19. 10. 2007 do 25. 09. 2009 zaplatil spolu sumu vo výške 1.679,36 Eur. Pôvodný veriteľ odporcu dňa 25. 09. 2009 stornoval poplatok za poistenie vo výške 164,64 Eur. Keďže odporca v mesačnej splátke mal platiť sumu 101,- Sk (3,35 Eur mesačne) ako poistenie úveru, za obdobie 72 mesiacov trvania úverového vzťahu mal zaplatiť poistné vo výške 241,20 Eur (72 mesiacov x 3,35 Eur). Ku dňu zosplatneniu úveru dňa 25. 09. 2009 na poistnom mal zaplatiť sumu 76,56 Eur s ohľadom na to, že pôvodný veriteľ stornoval poplatok za poistenie vo výške 164,64 Eur (76,56 Eur + 164,64 Eur = 241,20 Eur). Dokazovaním mal súd preukázané, že odporca zaplatil za obdobie od 11. 11. 2007 do 25. 09. 2009 spolu sumu vo výške 1.679,36 Eur, z čoho poistné činilo 76,56 Eur, potom z titulu úveru odporca zaplatil sumu 1.602,80 Eur (1.679,36 Eur - 76,56 Eur). Ku dňu rozhodnutia súdu tak predstavuje dlh odporcu sumu 2.380,47 Eur (3.983,27 Eur - 1.602,80 Eur), v ktorej časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.226,39 Eur od prvého dňa nasledujúceho po nadobudnutí pohľadávky, teda od 15. 12. 2009. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu bol odporca od 26. 09. 2009 v omeškaní so zaplatením sumy vo výške 2.380,47 Eur, bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Preto vznikol pôvodnému veriteľovi nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ktoré si navrhovateľ uplatnil až od 15. 12. 2009. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB k 15. 12. 2009 bola 1 %, preto navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.380,47 Eur, ktorú mu súd priznal. Preto potom súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.380,47 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 12. 2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na to, že účastníci, tak navrhovateľ ako aj odporca a vedľajší účastník na strane odporcu mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 5 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.