Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky B. O., P.. Q., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. XXX/X, A. G. Z., právne zastúpenej Q. C. I., I., A..P..U.., A. A. T.. C. Č.. X, A. G. Z., proti odporcovi T.. M. O., P.. O., G.. X.X.XXXX, E. K. A.E. XXX/X, A. G. Z. v konaní o návrh na rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky B. O., P.. Q., G.. XX.X.XXXX a odporcu T.. M. O., G.. X.X.XXXX, F. V. XX.X.XXXX, J. v Knihe manželstiev M. Ú. M. A. G. Z., Z. J.. XX, P. XXXX, G. A. XX, O. O. Č. XXX, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.9.2012 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzatvorené po viac ako 5-ročnej známosti z lásky a po dlhú dobu harmonické, občas sa vyskytli bežné problémy, ktoré vždy spoločne zvládli. K vážnemu narušeniu manželského spolužitia došlo približne v r. 2005, keď odporca prišiel o prácu a podstatným spôsobom sa zmenilo jeho správanie voči navrhovateľke a rodine. Často bol podráždený a v tom čase požíval aj alkoholické nápoje. Prestal sa starať o rodinu, neposkytoval finančné prostriedky na domácnosť, manželia prestali spoločne hospodáriť. Postupne sa vzájomne úplne odcudzili, odporca žije svojím spôsobom života, v ktorom navrhovateľka nemá žiadne miesto, už viac ako rok nekomunikujú vôbec, nemajú žiadne spoločné záujmy a v súčasnej dobe síce bývajú v spoločnej domácnosti, avšak každý z nich v inej izbe. V poslednom čase je správanie sa odporcu už absolútne neprijateľné, navrhovateľke neposkytuje finančné prostriedky, táto nemá prístup k ich spoločnému majetku (garáž, chalupa, auto). Odporca izbu, v ktorej má svoje veci, pred navrhovateľkou zamyká. Podľa vyjadrenia navrhovateľky si s odporcom neboli v manželstve rovnocennými partnermi a to ani v právach a povinnostiach. Viac-menej ju nikdy nerešpektoval, avšak v záujme detí túto situáciu nikdy neriešila. Keďže deti sú už plnoleté, vzhľadom k situácii v rodine už navrhovateľka nie je ochotná žiť takýmto spôsobom života a nie je žiaden predpoklad obnovenia manželského spolužitia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že sa s odporcom pred uzavretím manželstva poznali päť rokov. Z jej strany bolo manželstvo uzavreté z lásky. Asi pol roka následne bývali u jej rodičov a potom sa osamostatnili a šli bývať do bytu, ktorý je v súčasnosti v ich spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve. Po roku od uzavretia manželstva sa im narodil syn Y., po šiestich rokoch dcéra Q., pričom obe deti sú toho času dospelé a samostatné. Prvé príznaky nezhôd medzi účastníkmi sa podľa navrhovateľky objavili v roku 2005, kedy odporca stratil zamestnanie. Vtedy sa odporca uzavrel do seba a prestal s navrhovateľkou komunikovať, ako aj riešiť rodinné problémy, vrátane finančných, ktoré ich postihli. Navrhovateľka sa snažila s odporcom komunikovať a riešiť tieto problémy, kedy mu navrhovala rôzne alternatívy, avšak on na to nereagoval a odmietal komunikáciu. V tomto vzťahu s odporcom zotrvávala aj kvôli dcére, u ktorej chcela, aby najskôr ukončila štúdium na vysokej škole a osamostatnila sa. Po tom čo táto ukončila štúdium na vysokej škole a následne v septembri 2012 si našla prácu a aj bývanie v K. navrhovateľka podala aj tento návrh na rozvod. Podľa názoru navrhovateľky vzťahy medzi účastníkmi sa naďalej ochladzovali a vlastne v takomto postavení odporca zotrval až dodnes, kedy s ňou vôbec nekomunikuje. Ona k nemu citovo ochladla v roku 2005 a ich spolužitie sa vyvinulo až do takej miery, že každý z nich obýval vlastnú izbu. Dokonca odporca izbu, ktorú obýva, si zamyká a podľa vyjadrenia navrhovateľky tiež vymenil zámky aj na ďalších ich nehnuteľnostiach, napr. na chalupe, garáži, aj na pivniciach a aj na aute. Nikdy jej neozrejmil, prečo sa takto správa. Už tri roky dozadu nevedú spoločnú domácnosť. Odporca z bytu odchádzal bez toho, aby navrhovateľka vedela, kde sa nachádza a čo robí. Podľa jej vedomosti si medzi časom našiel známosť. Zistila to podľa toho, že v jeho veciach našla potvrdenie o ubytovaní v Brne, kde odporca s dotyčnou sa spolu stretli. Dotyčná známa a odporca toho času študujú na Súkromnej vysokej škole v K.. Navrhovateľka intímny život s odporcom nevedie už viac ako dva roky.

Odporca vo svojej výpovedi s s návrhom na rozvod nesúhlasil, nakoľko sa domnieva, že medzi ním a navrhovateľkou nie je taký rozvrat v ich manželstve, ktorý by bol dôvodom pre rozvod. Podľa neho v rámci manželstva sú predsa nejaké krízy a nevidí dôvod tieto krízy hneď riešiť rozvodom. V závere svojej výpovede ako dôvod návrhu na rozvod zo strany navrhovateľky uviedol, že je vyvolaný zhoršením jeho zdravotného stavu a jeho progresivitou. Potvrdil, že v roku 2005 stratil zamestnanie. V tejto súvislosti uviedol, že keď príde živiteľ rodiny o prácu a príjem, tak je to ťažké pre neho. Podľa odporcu zo strany navrhovateľky táto situácia nebola riešená tak, ako by to malo byť v manželstve. Navrhovateľka mu vytýkala v súvislosti so stratou jeho zamestnania výpadok príjmu do rodiny a tiež skutočnosť, že si nehľadá prácu, čo však podľa odporcu nebola pravda. Podľa jeho vyjadrenia si dosť intenzívne hľadal prácu, avšak vzhľadom na jeho vzdelanie, kedy je vyštudovaný poľnohospodársky inžinier, bolo ťažké nájsť si zamestnanie. Hľadal si nové zamestnania na manažérskej pozícii a zúčastnil sa dosť veľa pohovorov. Výsledok sa však nedostavoval a to bolo dosť traumatizujúce. Komunikácia s navrhovateľkou ohľadne jeho zamestnania sa vyhrocovala až do takej miery, že táto požadovala, aby prijal už akékoľvek zamestnanie. Podľa odporcu sa však nehádali o tejto skutočnosti. On nechcel rodinu zaťažovať týmito jeho účasťami na konkurzoch, kým nemal podpísanú pracovnú zmluvu s niektorým zo zamestnávateľov. Nechcel, aby nastala situácia, že budem úspešný na konkurze a nakoniec na jeho miesto vyberú niekoho iného a nepodpíšu s ním zmluvu. Preto sa na tému jeho časti na konkurzoch s rodinou a teda ani s navrhovateľkou nebavil, lebo nechcel v tom čase stresovať dcéru a ani syna. V roku 2012 získal zamestnanie pričom odporca potvrdil, že v období kým sa mu podarilo získať toto zamestnanie, komunikácia medzi ním a navrhovateľkou nebola vrelá, avšak podľa jeho názoru medzi nimi neboli žiadne iné spory. Pripustil však, že synovu izbu v ich byte , v ktorej prebýval on, uzamykal. Bolo to však len preto, že syn tam mal uložené nejaké veci. Potvrdil tiež prerušenie intímneho života s navrhovateľkou, čo však podľa jeho názoru bolo spôsobené tým, že na preventívnej prehliadke sa u neho zistila diagnóza diabetes druhého typu, čo bolo asi dva roky pred podaním návrhu na rozvod. Následne mu bola zistená polyneuropatia dolných končatín, nefropatia, hemochromatóza, tiež bol u neho konštatovaný tetanický syndróm. V dôsledku toho rok chodil po lekároch a bol 12 mesiacov na PN. O týchto svojich zdravotných problémoch sa s navrhovateľkou nebavil, nakoľko to pociťoval ako životnú prehru, že sa mu nepodarilo zabezpečiť finančne rodinu a že si zničil zdravie. Rovnako tak sa s navrhovateľkou nebavil tiež o jeho štúdiu na vysokej škole, ktoré on považoval za prípravu na ďalšie povolanie, keďže v rámci manažérskych pozícii nenachádzal uplatnenie, resp. nebol úspešný a týmto štúdiom mal získať vedomosti na uplatnenie ako personalista. Rovnako tak nepovažoval za potrebné konzultovať s navrhovateľkou nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti, ktorý získal. V tejto súvislosti sa odvolal na § 19 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého jeden z manželov nepotrebuje súhlas druhého manžela k tomu, aby sa mohol pripravovať na budúce povolanie, resp. vytkol na adresu navrhovateľky to, že ani ona s ním nekonzultovala skončenie jej podnikania. Vytkol tiež navrhovateľke, že táto ho vyštvala z ich bytu a on teraz býva na rôznych miestach, kde však konkrétne, to odmietol súdu uviesť. Poprel však, že by v súčasnej dobe mal nejaký nový vzťah, tak ako to uvádzala navrhovateľka, a na margo ňou uvádzanej jeho známosti konštatoval, že ide o jeho spolužiačku z vysokej školy, toho času už bývalú, keďže školu už nenavštevuje. S dotyčnou nemal žiadny bližší vzťah a nebýval s ňou. Potvrdil, že navrhovateľka kým ešte bývali spoločne v ich byte, sa odmietala o neho starať, neprala mu, nežehlila a ani nevarila. Nikdy sa však s navrhovateľkou na tému, prečo sa prestala takto o neho starať neporozprával. Podľa neho sa zaťala, ale on netuší, kvôli čomu. Na otázku súdu na odporcu, aké tento toho času prechováva city voči navrhovateľke menovaný uviedol, že sú to stále rovnaké city, je to jeho manželka a viac k tomu nechcel nič povedať.

Zo sobášneho listu účastníkov mal súd preukázané, že títo manželstvo uzavreli dňa 22.8.1981 a že toto manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Mesta A. G. Z., Z. J. XX, P. XXXX, G. A. XX, O. O. Č. XXX.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd z dokazovania vykonaného výsluchom oboch účastníkov dospel , k záveru že ich manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Účastníci minimálne dva roky nevedú intímny život a prakticky toho času už obaja ani neprebývajú v spoločnej domácnosti, a teda ju spoločne nevedú. Inými slovami nefungujú ako reálna rodina. Ich manželstvo je v súčasnosti už bez maloletých detí, keďže detí, ktoré mali, sú dospelé a už sa stihli osamostatniť. Z výpovede navrhovateľky ale i samotného odporcu, je zrejmé, že medzi účastníkmi vznikla komunikačná bariéra prakticky od roku 2005 po tom, čo odporca stratil prácu a problémy s tým súvisiace odmietol riešiť v rámci rodiny a s týmito problémami sa uzatváral do seba a odmietal ich odkomunikovať navonok s navrhovateľkou. Rovnaký postoj zaujal aj k svojim zdravotným problémom. Táto skutočnosť prispela k narušeniu citov a následnému citovému odcudzeniu medzi nimi, ktoré vyvrcholilo aj následnými prerušením vedenia spoločnej domácnosti. Navrhovateľka to prezentovala ako odchod odporcu zo spoločnej domácnosti, na druhej strane odporca ako akt jeho vyhodenia z tejto domácnosti práve navrhovateľkou. Tak či onak výsledkom je nespochybniteľná skutočnosť, že obaja toho času spoločnú domácnosti nevedú a aj v tejto otázke je zrejmé, že obaja nenašli vzájomný prístup, aby si tieto skutočnosti dokázali navzájom bez emócii odkonzultovať. Odporca síce na jednej strane formálne deklaruje svoju neochotu ukončiť uvedený manželský vzťah, nakoľko podľa neho nejde o žiadny taký hlboký rozvrat ich vzťahu, ktorý by mal viesť k zániku tohto manželstva, na strane druhej sám prezentuje postoje, ktoré tieto jeho deklaratórne vyhlásenia spochybňujú. V tejto súvislosti súd poukazuje na jeho vyjadrenia ohľade jeho rozhodnutia pokračovať v ďalšom štúdiu bez predchádzajúcej konzultácie tohto životného rozhodnutia s navrhovateľkou, kde sa odvoláva priamo na zákon o rodine, a to na § 19 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého nepotreboval súhlas druhého manžela k takémuto rozhodnutiu. To je síce pravda, avšak takýto alibistický postoj odporcu nesvedčí o zdravom vzťahu medzi účastníkmi, keď títo medzi sebou nenájdu dostatok síl na odkonzultovanie tak závažných zmien v ich vzájomnom živote akou zmena v kariére u jedného z nich nepochybne rozhodne je. Rovnako tak zmena majetkových pomeroch na strane odporcu spočívajúca v nadobudnutí obchodného podielu v obchodnej spoločnosti bez akejkoľvek konzultácie s manželkou , teda navrhovateľkou, a poťažne to isté zo strany navrhovateľky v prípade jej ukončenia podnikateľskej činnosti bez akejkoľvek vzájomnej komunikácie na uvedenú tému s odporcom, nesvedčí o zdravom vzťahu medzi účastníkmi, ale naopak o hlbokom prepade vzájomnej dôvery medzi nimi, ktorá vzhľadom na počet takýchto komunikačných zlyhaní svedčí aj o jej dlhodobosti. Navyše samotný odporca nevyužil možnosť presvedčiť súd o naďalej pretrvávajúcej existencii jeho citovej náklonnosti voči navrhovateľke, keď na priamu otázku súdu , aké city voči nej naďalej prechováva zmohol sa len na suché konštatovanie o tom, že ju vníma ako svoju manželku bez akéhokoľvek emotívnejšieho prejavenia citov voči nej, ktoré by svedčili tomu, že skutočne jeho záujem na zachovaní tohto ich vzťahu je úprimný a nejde len o formálne prehlásenie.

Odporcove poukazy na jeho zdravotný stav súd nepovažoval z dôvody, ktoré by mali mať z následok zamietnutie návrhu navrhovateľky . Samotný odporca odmietal sa o týchto svojich problémoch sa navrhovateľkou baviť, nepovažoval za potrebné ju informovať nich a poukazovanie na ne až teraz v rámci vedeného konania, čo súd považuje za účelové.

Odporca teda síce slovne deklaruje snahu o záchranu tohto manželského zväzku a rezolútne odmieta rozvod s navrhovateľkou, avšak táto skutočnosť aj vzhľadom na vyššie uvedené vytknuté prejavy v správaní sa odporcu, nie je a ani nemôže byť určujúca pre prípadne zachovanie tohto manželského zväzku, tým skôr, že samotná navrhovateľka zreteľne a jednoznačne sa vyjadrila, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z jej strany očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd nedospel k záveru, že by rozvrat manželského zväzku účastníkov konania bolo možné pričítať výlučne len jednému z nich. Vzájomné komunikačné zlyhania, ktoré podľa názoru súdu dospeli k rozvratu tohto manželstva, je možné pričítať obom stranám a tak nemožno konštatovať, že by príčinou rozvratu manželstva účastníkov tohto konania boli výlučne len dôvody na strane odporcu. Súd preto žiadneho z účastníkov nezaviazal na úhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).