Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-13-2013.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej B. O., bytom Z. XXX/XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 780,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6C 29/2011 - 153 zo dňa 25.10.2012 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 243,26 Eur na účet JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 35,05 Eur na účet JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 663,88 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.06.2009 do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116,70 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.06.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 170,53 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 780,58 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 116,70 Eur a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 663,88 Eur. Na podporu žalovanej vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý namietal opodstatnenosť žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty s poukazom na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobca podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 07.02.2012 vzal žalobu o zaplatenie sumy 315,71 Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Ďalším podaním zo dňa 21.06.2012 žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 348,17 Eur späť a aj v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Následne súd poukázal na ust. § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 663,88 Eur s príslušenstvom zastavil. Uviedol, že žalovaná nevyslovila s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas.
Predmetom konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 116,70 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 116,70 Eur od 05.06.2009 do zaplatenia titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe zmluvy o pripojení, ktorú vyhodnotil súd prvého stupňa ako zmluvu spotrebiteľskú. Poukázal na ust. § 52 ods. 1, ods. 2, § 54 ods. 1, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a uviedol, že žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o pripojení splnil, žalovanej poskytol dohodnuté telekomunikačné služby, za čo jej vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach celkovo vo výške 116,70 Eur. Uvedenú výšku ceny služieb a jej nezaplatenie potvrdila aj žalovaná. V priebehu konania neboli spochybnené tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, preto žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť sumu 116,70 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.06.2009 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba žalobca a vedľajší účastník. Žalovaná si trovy konania neuplatnila. Súd prvého stupňa pri výpočte trov konania vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 116,70 Eur s príslušenstvom. Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 663,88 Eur s príslušenstvom, v ktorej bolo konanie zastavené nie pre späťvzatie dôvodne podanej žaloby pre správanie žalovanej po podaní žaloby, ale zavinením žalobcu. Z procesného hľadiska preto platí, že v tejto časti mala úspech žalovaná. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 14,95 % a žalovaná v rozsahu 85,05 %. Vzhľadom na uvedený pomer úspechu a neúspechu žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešnejšia žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, ktorý si ich aj včas vyčíslil. Súd uviedol, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto mu priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu žalovanej k úspechu žalobcu. Nestotožnil sa s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorý trovy konania žiadal v plnej výške tak, ako keby predmetom konania bolo iba zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa prvostupňového súdu je rozhodujúce zistenie, či vedľajší účastník vstúpil do celého konania, o čom súd vzhľadom na obsah jeho vstupu a vyjadrenia k žalobe nemal najmenšie pochybnosti. Je irelevantné, akú časť uplatneného nároku vedľajší účastník úspešne namietal. Z tohto dôvodu priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v pomere úspechu žalovanej k úspechu žalobcu, t.j. v rozsahu 70,10 % (85,05 % - 14,95 %). Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (1./ prevzatie a príprava, 2./ vyjadrenie k žalobe z 05.09.2011, 3./ účasť na pojednávaní dňa 07.02.2012 a 4./ stanovisko z 11.07.2012), ktoré činia 43,16 Eur za jeden úkon právnej služby. Pri plnom úspechu v konaní by vedľajšiemu účastníkovi patril režijný paušál vo výške 30,08 Eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 40,54 Eur, spolu 243,26 Eur. Vzhľadom na pomer úspechu žalovanej a úspechu žalobcu patrí vedľajšiemu účastníkovi len 70,10 % tejto sumy, teda 170,53 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že nárok žalobcu pozostával z dvoch samostatných nárokov (zo sumy 116,70 Eur za nezaplatené elektronické komunikačné služby a zo sumy 663,88 Eur za dojednanú zmluvnú pokutu). Tieto dva samostatné nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu aj právneho posúdenia, pričom oba nároky by mohli byť predmetom samostatných žalôb. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 01.06.2011 (správne malo byť dňa 27.07.2011, poznámka odvolacieho súdu), v ktorom požiadal súd o doručenie žaloby a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Po doručení žaloby podal vyjadrenie, v ktorom definoval rozsah svojho pôsobenia len na zmluvnú pokutu. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných i krajských súdov SR. Uviedol, že v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na 100% náhrady trov konania. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 243,26 Eur, ako aj odvolacieho konania vo výške 35,05 Eur, ktoré špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka nepostupoval v súlade s ust. § 142 O.s.p., lebo povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli vynaložené účelne. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov je založené na ochranu práv spotrebiteľa a medzi jej základné úlohy patrí vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka preto nepovažoval za účelne vynaložené. Navrhol vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Žalobca, žalovaná a vedľajší účastník sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 137 ods. 1 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa neúčelnosti priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd uvádza, že z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že dňom vstupu do konania sa vedľajší účastník stáva účastníkom konania. O prípustnosti jeho vstupu sa rozhodne až vtedy, ak niektorý z účastníkov namieta vstup do konania. V danom prípade žiadny z účastníkov nenamietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a teda už dňom 27.07.2011, kedy bol súdu prvého stupňa oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania sa stal účastníkom konania so všetkými preň vyplývajúcimi právami a povinnosťami. Vedľajší účastník mal právo sa vo veci vyjadriť a namietať nekalé zmluvné podmienky.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Žiadny právny predpis vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý chrániť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa necháva zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov tak ako tomu bolo aj v tomto konaní a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Právo na zastúpenie advokátom nie je možné uprieť teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t.j. ako právnickej osobe, ktorá do konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
O dôvodnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania svedčí aj samotná skutočnosť, že až následne po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a namietaní neprijateľnej zmluvnej podmienky (zmluvnej pokuty) došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalobca sa o vstupe vedľajšieho účastníka do konania dozvedel dňa 31.08.2011, kedy prevzal predvolanie na pojednávanie a zároveň oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, o čom svedčí doručenka pripojená k čl. 66 spisu. K späťvzatiu žaloby zo strany žalobu došlo písomným podaním vyhotoveným žalobcom dňa 06.02.2012 (v časti sumy 315,71 Eur) a 21.06.2012 (v časti sumy 348,17 Eur). Z uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, ako sa žalobca dozvedel o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania v zastavenej časti (o zaplatenie 663,88 Eur) správne poukázal na zásadu úspechu v konaní, ktorý mala žalovaná (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), lebo žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo zavinením žalovanej tým, že by dlžnú sumu zaplatila po podaní žaloby. Z procesného hľadiska preto platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Z tohto dôvodu musí niesť s tým spojené následky.
Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v plnej výške. Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník dôvodne namietal iba výšku zmluvnej pokuty a zároveň nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie ceny za neuhradené telekomunikačné služby. Každé podanie sa posudzuje podľa svojho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Tvrdenie súdu prvého stupňa o vstupe vedľajšieho účastníka do celého konania nemá svoje opodstatnenie.
Odvolací súd súhlasí s názorom vedľajšieho účastníka, že žalobca si žalobou uplatnil dva rôzne nároky, ktoré spočívajú na rôznom právnom základe a ktoré si žalobca mohol uplatniť v dvoch samostatných konaniach. V danom prípade tak učinil podaním jednej žaloby. Pokiaľ chcel vedľajší účastník účinne brániť spotrebiteľa pred neoprávnene uplatnenou zmluvnou pokutou, musel do konania vstúpiť (navonok do celého konania), avšak hneď po doručení žaloby a jej príloh špecifikoval, aký nárok žalobcu namieta (zmluvnú pokutu). V časti zmluvnej pokuty vedľajší účastník poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi náležitú ochranu pred nekalou zmluvnou podmienkou. Z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v plnej výške, t.j. v sume 243,26 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za štyri úkony právnej služby tak ako boli špecifikované súdom prvého stupňa (1./ prevzatie a príprava zastúpenia, 2./ vyjadrenie, 3./ účasť na pojednávaní, 4./ stanovisko k späťvzatiu, 4 x 43,16 Eur = 172,64 Eur, 4 x režijný paušál spolu vo výške 30,08 Eur /2 x 7, 41 Eur + 2 x 7,63 Eur/, 20 % daň z pridanej hodnoty zo sumy 202,72 Eur vo výške 40,54 Eur). Hodnotou sporu, z ktorého bola vypočítaná odmena v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl. č. 655/2004 Z.z.) je suma 663,88 Eur, v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.).
.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť úspešnému vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 35,05 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 21,58 Eur podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (t.j. 1 zo sumy 43,16 Eur, čo predstavuje odmenu za 1 úkon právnej pomoci), režijný paušál vo výške 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 20 % DPH vo výške 5,84 Eur (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Takto priznané trovy vedľajšieho účastníka bolo uložené zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.