Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-98-2022.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/98/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: P.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. sv. K. XX/X, XXX XX B. V., proti žalovanému: Mesto Banská Štiavnica, IČO: 00 320 501, so sídlom Radničné námestie 1, 969 01 Banská Štiavnica, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 05. 2022, č. k.: 28C/10/2021-183, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. 2. V rozhodovanej veci sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že výpoveď žalovaného ako prenajímatelia zo dňa 18. 12. 2020 zmluvy o kúpe prenajatej veci uzatvorenej dňa 28. 10. 1998 je neplatná. 3. Tvrdila, že dňa 28.10.1998 ako kupujúci - nájomca uzatvorila so žalovaným ako predávajúcim - prenajímateľom zmluvu o kúpe prenajatej veci, ktorej predmetom bol byt 0/A na prízemí domu súp. č. X na Z. sv. K. v meste B. V.. Následne pre nadmernú vlhkosť v uvedenom byte žalovaný dňa 07.07.1999 vydal súhlas k výmene bytu 0/A za byt 2/D v totožnom dome. V napádanej výpovedi žalovaný uviedol, že v zmluve bola upravená povinnosť byt neprenajať alebo iným spôsobom dať do užívania tretej osobe a ďalej povinnosť pravidelného platenia nájmu. Žalobkyňa namietala, že obidve uvedené povinnosti neporušila. Byt neprenajala, ani iným spôsobom nedala do užívania tretej osobe. K plateniu nájomného uviedla, že dlhodobo upozorňuje žalovaného, že prenajatá vec (byt) má vady, ktoré žiada odstrániť a následne bude platiť nájomné, keď predmetný byt bude bez vád. Pokiaľ predmet zmluvy nezodpovedá záväzným technickým normám, žalobkyňa považuje konanie žalovaného za dlhodobé hrubé porušenie povinnosti z uzatvorenej zmluvy a tiež za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Preto žalobkyňa považuje doručenú výpoveď za neplatnú. 4. Žalovaný v konaní poukázal na to, že voči žalobkyni sa viedli tri súdne spory na úhradu dlžného nájomného, v ktorých nebola úspešná ani v odvolacom konaní. Zníženú svetelnosť bytu č. 2/D žalobkyňa pripisovala stavebným prácam na susednej nehnuteľnosti - dome so súp. č. X. a orientačným číslom X na Z.. sv. K. v B. V.. Vykonané stavebné práce na tejto susednej nehnuteľnosti boli rekonštrukčné práce realizované tak, aby žiadnym spôsobom nezasahovali, nemenili a neznehodnocovali susedné nehnuteľnosti, pričom boli vykonávané vlastníkom susednej nehnuteľnosti pod kontrolou a dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, ktorý voči prácam nemal výhrady. Pokiaľ do bytu prenajatého žalobkyni nie sú poskytované služby spojené s užívaním bytu, je to reakciou Bytovej správy, s.r.o. na skutočnosť, že žalobkyňa dlhodobo neuskutočňovala úhrady za tieto služby a vznikol
jej u dodávateľa služieb dlh. Upozornil aj na to, že žalobkyňa ponúkala predmetný byt na užívanie na webovej stránke Booking.com, v tom čase služby spojené s jeho užívaním ešte boli dodávané. Aj napriek právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdov žalobkyňa neuhradila dlžnú sumu, nepokračuje v platení a všetky predpísané sumy ignoruje, čím sa jej dlh zvyšuje. Platby uhrádzala do roku 2008 a od roku 2008, kedy sa byt vôbec nezmenil, poukazuje na vady bytu ako nedostatočné presvetlenie. 5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal preukázané, že ku vzniku nájmu bytu došlo na základe Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 28. 10. 1998, následne na základe súhlasu žalovaného ako prenajímateľa zo dňa 7. 7. 1999 došlo k výmene predmetu nájmu, na základe čoho sa stala nájomkyňou bytu č. 2/D, pričom jej vznikla povinnosť platiť nájomné vo výške 53,50 EUR mesačne. Žalovaný žalobkyni dňa 11. 1. 2021 doručil výpoveď z nájmu bytu. Súd konštatoval, že bola dodržaná 3 mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby aj s poukazom na § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.. Dokazovaním mal preukázané, že boli dodržané všetky formálne a obsahové náležitosti výpovede z nájmu bytu. Vo výpovedi bol uvedený dôvod výpovede v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ s tým, že žalobkyňa ako nájomkyňa dlhodobo hrubo porušovala povinnosti z nájmu, a to tým, že byt ponúkla na prenájom byt na webovej stránke Booking.com pod názvom Apartmán L.. Týmto dôvodom sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko žalovaná poprela porušenie zmluvnej povinnosti, keď na základe inzerátu a fotografií nebolo možné bez ďalšieho dokazovania jednoznačne posúdiť, či išlo o predmetný byt. 6. Dokazovaním mal však jednoznačne preukázané, že žalovaný označil za porušenie povinnosti aj to, že dlhodobo neplatila nájomné od januára 2009. Nájomné nezaplatila za obdobie rokov 2009-2020, t. j. 12 rokov, pričom vznikol dlh na nájomnom spolu 7.704 EUR. Žalovaná nepoprela, že by za toto obdobie platila akékoľvek nájomné. Z rozhodnutí Okresného súdu Žiar nad Hronom mal preukázané, že žalobkyňa bola zaviazaná na zaplatenie nájomného vo výške 3.210 EUR za obdobie od 6. 5. 2011 do 6. 4. 2016, 1.605 EUR, za obdobie apríl 2016 až september 2018 a sumu 588,50 EUR za obdobie október 2018 až august 2019. Obrana žalobkyne spočívala v tom, že nájomné neplatila z dôvodu, že byt nemôže riadne užívať z dôvodu, že na susediacej nehnuteľnosti bola vykonaná rekonštrukcia, ktorou došlo k vyzdvihnutiu strechy, čo spôsobilo prekážku v prístupe denného svetla do bytu. Súd v rozhodnutí poukázal na to, že daný argument žalobkyňa použila aj vo vyššie uvedených konaniach, kde sa žalovaný domáhal zaplatenia dlžného nájomného a tento argument nebol uznaný. Zdôraznil, že nemožno vec posudzovať podľa § 673 OZ, ale podľa § 685 a nasledujúcich OZ, ktoré upravujú osobitné ustanovenie o nájme bytu. Zdôraznil, že pri nájme bytu nájomcovi patrí do odstránenia vád právo na zľavu z nájomného v zmysle § 698 OZ a nemožno aplikovať § 673 OZ. V zmysle § 698 ods. 1 OZ nájomcovi vzniká právo iba na primeranú zľavu z nájomného, avšak iba vtedy, pokiaľ nárok uplatňuje voči vadám bytu alebo domu. Musí ísť teda o závady, ktoré sa priamo týkajú bytu alebo bytového domu, v ktorom sa nachádza tento byt. Nemôže ísť o prípad, na ktorý poukazuje žalobkyňa, keď právo na zľavu odvodzuje od rekonštrukcie vedľajšej stavby. Zdôraznil, že v zmysle daného ustanovenia existuje iba nárok na primeranú zľavu, nie možnosť nájomcu neplatiť nájomné. Zdôraznil aj to, že žalobkyňa nemohla podmieňovať svoju povinnosť uhrádzať nájomné splnením povinnosti žalovaného odstrániť v byte závady. V konaní tak nemal preukázané, že by existovali podmienky na vznik nároku žalobkyne na primeranú zľavu z nájomného, nakoľko tvrdené vady nemali pôvod v danom byte alebo dome, ale vo vedľajšej nehnuteľnosti. V konaní mal preukázané, že žalobkyňa žalovanému nezaplatila žiadne nájomné od začiatku roku 2009, pričom v čase vyhotovenia výpovede z nájmu to bolo za obdobie 12 rokov. Nakoľko výpoveď z nájmu bytu považuje za platnú, žalobu zamietol. 7. Proti rozsudku sa odvolala žalobkyňa. Namietala, že na prvom stupni došlo k procesným chybám, keď súd neurčil všetko, čo je medzi stranami sporné, ktoré dôkazy vykoná, resp. nevykoná a neuviedol predbežné právne posúdenie veci, na základe čoho by sa následne vyriešili zásadné otázky pre rozhodnutie. Najmä nebol jednoznačne odstránený rozpor v tvrdení, či byt má alebo nemá vady na základe predložených dôkazov. Tiež malo byť ustálené, odkedy je byt vadný. 8. Prvostupňový súd mal nielen vykonať dôkazy navrhované žalobkyňou, ale iniciatívne konať a zabezpečiť dostatok ďalších dôkazov, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo stanoviť rozsah závad a určiť, či je možné byt riadne užívať a následne prijať závery o tom, či tento byt je bez vád alebo sú naplnené predpoklady pre zľavu z nájomného, resp. pre neplatenie nájomného vôbec. To, že byt má vady, preukázala a uplatnila si právo podľa § 673 OZ. Namietala právne posúdenie, keď súd neakceptoval aplikáciu § 673 OZ. S nemožnosťou aplikovať na danú situáciu všeobecné ustanovenie § 673 OZ nesúhlasila z dôvodu, že prenajímanú vec nemožno považovať za byt, ak využitie priestorov je nezlučiteľné s obytnou funkciou pre nenaplnenie zákonom stanovených podmienok pre trvalé bývanie, čo deklaruje aj štátny orgán - RÚVZ.
9. Nesúhlasila so záverom, že namietané vady nemajú pôvod v predmetom byte ani v bytovom dome. Ak súd poukazuje na rozsudky Českej republiky, tieto sa jej nepodarilo vyhľadať a oboznámiť sa s ich obsahom, pričom namietala, že pre Slovenskú republiku nie sú záväzné. 10. V konaní žiadala preskúmať výpoveď z nájmu bytu. Povinnosťou súdu bolo skontrolovať celkovú výpoveď po obsahovej a formálnej stránke, pričom súd nemôže z dôvodov písomne vyjadrených vo výpovedi svojvoľne vyberať časti, ktoré spĺňajú požiadavky na zákonnú výpoveď z nájmu a ktoré nespĺňajú tieto požiadavky. Na záver uviedla, že výpoveď považuje za neplatnú. 11. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný zotrval na všetkých skutočnostiach a dôkazoch, ako ich v konaní predložil. Zotrval na názore, že žalobkyňa hrubo porušila ustanovenia zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď byt prenajímala do doby, kým z dôvodu neplatenia služieb spojených s užívaním bytu neboli tieto zastavené. Zároveň poukázal na 3 súdne spory o úhradu dlžného nájomného. Žalobkyňa zníženú svetelnosť bytu č. 2/D pripisovala stavebným prácam na susednej nehnuteľnosti. V danom prípade to boli výlučne rekonštrukčné práce realizované tak, aby nezasahovali, nemenili a neznehodnocovali susedné nehnuteľnosti. Poukázal na to, že nebolo preukázané, že by na vedľajšej stavbe, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, došlo k takým zásahom, ktoré by boli v rozpore so zákonom. Vady, ktorých sa žalobkyňa domáha, podľa názoru žalovaného by sa mali bezprostredne týkať predmetného bytu a nie je možné sa ich domáhať s poukazom na susednú nehnuteľnosť, nakoľko takáto vada je neodstrániteľná a trvalá. Dôvody, ktorými žalobkyňa argumentuje, že byt nie je dostatočne osvetlený a neumožňuje bývanie, sú nedôvodné a účelové. Zároveň poukázal na to, že tieto skutočnosti využíva vo všetkých konaniach. Rekonštrukcia domu, na ktorú žalobkyňa poukazuje, nezakladá právo na zľavu z nájmu. Nie je v žiadnej moci žalovaného takúto namietanú vadu odstrániť. V závere uviedol, že žalobkyňa po dobu 14 rokov porušovala podmienky uzatvorenej zmluvy o kúpe prenajatej veci, pretože za nájom bytu nemala zaplatené žiadne nájomné a jej dlh stále narastá. 12. Žalobkyňa v replike aj žalovaný v duplike zotrvali na vyššie uvedených názoroch. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal náležité dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia. Na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje tak so skutkovými ako aj právnymi závermi okresného súdu. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, rozhodnutie je zrozumiteľné. 16. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posúdenia pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Žalobkyňa namietala postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, predovšetkým to, že nebol jednoznačne odstránený rozpor v tvrdení strán, či byt má alebo nemá vady. Odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. 5. 2022 jednoznačne vyplýva, že súd aplikoval ust. § 181 ods. 2 CSP. Následne žalobkyňa uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na záver žalobkyňa v súlade s § 182 CSP mala možnosť záverečnej reči. Odvolací súd nezistil, že by boli porušené práve žalobkyne v súlade s citovaným ustanovením. Z postupu súdu vyplýva, že určil, ktoré dôkazy vykoná. Tieto aj následne na pojednávaní vykonal. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V zmysle ods. 2 môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. V zmysle citovaného ustanovenia súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP. Ak sa považujú skutkové tvrdenia strany v zmysle uvedeného ustanovenia za nesporné, súd o nich nevykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017, podľa ktorých strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným
bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. 18. Okresný súd dal jednoznačnú odpoveď na konkrétne námietky vznesené žalobkyňou, že byt vady nemá. Ako vyššie súd konštatuje, súd nemal povinnosť vykonať iné dôkazy, ako boli navrhnuté. Zásada kontradiktórnosti konania vylučuje aktivitu súdu v prospech niektorej zo strán konania. Súd nemôže iniciatívne konať a zabezpečovať dostatok ďalších dôkazov v prospech niektorej strany, v danom prípade na preukazovanie tvrdení žalobkyne. 19. Odvolací súd nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalobkyne, že byt má vady a že tieto preukázala. K záveru súdu, že nemožno v danom prípade aplikovať § 673 OZ, nakoľko tento upravuje všeobecnú úpravu, vyslovila námietku. Odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú. Ak v danom prípade existuje špeciálna úprava, súd je povinný túto aplikovať. Ustanovenia o nájme bytu, ktoré sú obsiahnuté v § 685 až 716 OZ majú povahu špeciálnych ustanovení vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu obsiahnutej v § 663 až 684 OZ. 20. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu, keď sa vady bytu nepovažoval skutočnosť, že podľa žalobkyne byt nie je dostatočne presvetlený. V danom prípade nejde o vadu bytu. Ak dochádza k tomu, že iná stavba bráni vstupu svetla do bytu, nie je to otázka vady bytu, ale skutočnosti, ktorú prenajímateľ nevie ovplyvniť. Ak teda bola vykonávaná rekonštrukcia strechy susediacej stavby, iba v rámci správneho konania bolo možné vzniesť prípadné námietky. Táto skutočnosť však nemá žiaden význam preto, aby žalobkyňa nemusela platiť nájomné za užívanie bytu. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa nájomné neplatila, čím došlo k naplneniu predpokladov pre výpoveď z nájmu bytu. Okresný súd mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) boli naplnené predpoklady pre vypovedanie nájmu bytu, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. 21. Z týchto dôvodov neobstojí ani námietka, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak súd odkazuje na rozsudky Českej republiky, je síce pravdou, že nie sú záväzné pre Slovenskú republiku, avšak vzhľadom na podobnú právnu úpravu aj tieto rozhodnutia prestavujú prameň práva, z ktorého je možné čerpať poznatky a odborné znalosti, komparatívnou metódou hľadať odpovede dôležité pre rozhodnutie veci. Ak súd odkázal na takéto rozsudky a žalobkyňa ich nevie vyhľadať, nejde o vadu rozhodnutia, keď súd uviedol, ktoré myšlienky uvedené v týchto rozhodnutiach považoval za relevantné. Subjektívna schopnosť vyhľadávať literatúru tej ktorej strany preto nie je rozhodujúca. Pokiaľ žalobkyňa súdu vytýka, že povinnosťou súdu bolo skontrolovať celú výpoveď po obsahovej a formálnej stránke, súd takto postupoval, čo dostatočne odôvodnil aj vo svojom odôvodnení rozhodnutia, keď preskúmal predpoklady pre použitie postupu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Žalobkyňa v rámci tejto námietky neuviedla konkrétne, ktorú časť výpovede nevyhodnotil alebo posúdil nesprávne. 22. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z odvolacích dôvodov, ktorý použila žalobkyňa, nie je dôvodný, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, trovy odvolacieho konania nežiadal nahradiť ani ich súd zo spisu nezistil, preto rozhodol, že žalovaný na ne nemá nárok. 24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.