Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-133-2013.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/133/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom J. Jiskru 6, 960 09 Zvolen, IČO: 37 949 560, proti žalovanému M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X. XXX/XX, M., XXX XX G., štátne občianstvo: SR, o zaplatenie sumy 10.190,53 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.190,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 10.190,53 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 611,- Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21. 05. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 23. 05. 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.190,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 10.190,53 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako fyzická osoba, podnikateľ s obchodným menom Róbert Kopřiva - DARO, IČO: 30 446 660, s miestom podnikania J. Cikkera 230/10, 962 31 Sliač na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 02. 02. 1998 predal svoj podnik obchodnej spoločnosti Orfeus, s.r.o., IČO: 31 630 642 so sídlom Partizánska cesta 71, 974 01 Banská Bystrica (po zmene obchodného mena a sídla Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o., IČO: 31 630 642, so sídlom Záježová 560, 962 63 Pliešovce), čím na túto obchodnú spoločnosť ako kupujúceho prešli podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzky žalovaného ako predávajúceho, konkrétne nesplatené návratné finančné príspevky: z Dohody č. 65/1995/Z/Návr zo dňa 10. 03. 1995 vo výške 75.000,- Sk, z Dohody č. 166/1995/Z/Návr zo dňa 01. 06. 1995 vo výške 127.000,- Sk a z Dohody č. 308/1995/Z/Návrh zo dňa 25. 09. 1995 vo výške 105.000,- Sk, t.j. v celkovej výške 10.190,53 Eur. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k. 17C/10/11-49 zo dňa 22. 02. 2011 bola obchodná spoločnosť Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o., zaviazaná zaplatiť mu sumu 10.190,53 Eur. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 10/11-49 zo dňa 22. 02. 2011 sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči obchodnej spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o. v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade Zvolen, so sídlom Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, pod sp. zn. EX 384/11, ale neúspešne. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Er/436/2011 zo dňa 06. 12. 2012 bola predmetná exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, teda obchodnej spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o. Žalovaný sa však predajom svojho podniku dňom 02. 02. 1998 podľa §
477 ods. 3, § 312 Obchodného zákonníka stal ručiteľom za splnenie predmetných finančných záväzkov kupujúceho, teda spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o., vo výške 10.190,53 Eur. Vzhľadom k tomu, že dlžník, Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o., nesplnila svoje splatné a nepremlčané peňažné záväzky voči nemu ani vrámci exekúcie, listom zo dňa 26. 03. 2013 podľa § 306 ods. 1, § 310, § 312 Obchodného zákonníka vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 10.190,53 Eur v lehote do 30. 04. 2013, ale bezúspešne. Preto podal voči nemu žalobu na súd.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 08. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 26. 08. 2013 k žalobe uviedol, že ako podnikateľ sa dostal do finančných problémov, pričom mu bola ponúknutá možnosť uzatvoriť zmluvu o predaji podniku, keď túto možnosť využil a predal svoj podnik spoločnosti Orfeus, s.r.o.. Táto spoločnosť na základe zmluvy o predaji podniku prevzala na seba všetky záväzky jeho podniku Róbert Kopřiva - DARO vrátane záväzku voči žalobcovi vo výške 10.190,53 Eur. O vyrovnaní tohto záväzku rozhodol i Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/10/11. Nakoľko došlo k predaju jeho podniku, tak predpokladal, že dôjde aj k vyrovnaniu záväzkov podniku. Nepredpokladal, že spoločnosť Orfeus s.r.o. si nesplní svoje záväzky. V zmluve o predaji podniku sa nikde neuvádza, že v prípade nesplatenia záväzkov zo strany spoločnosti Orfeus, s.r.o., by mal za tieto ručiť, keď táto skutočnosť mu nebola oznámená ani ústne. Celý predaj svojho podniku realizoval v dobrej viere s tým, že sa mu podarí vysporiadať sa s finančnými problémami a že dôjde k vysporiadaniu a vyrovnaniu všetkých dlhov a záväzkov podniku Róbert Kopřiva - DARO.
Vrámci prejednania žalobného návrhu, žalovaný vzniesol na obranu tiež námietku premlčania nároku žalobcu s odôvodnením, že záväzky vznikli v roku 1995, podľa splátkových kalendárov boli splatné v roku 1995, a teda nárok žalobcu na úhradu týchto záväzkov voči nemu je premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako účastníka konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca uzatvoril s podnikateľom Róbert Kopřiva - DARO, IČO: 30 446 660, s miestom podnikania J. Cikkera 230/10, 962 31 Sliač Dohodu č. 65/1995/Z/Návr dňa 10. 03. 1995, na základe ktorej mu bol poskytnutý návratný finančný príspevok vo výške 95.000,- Sk, ktorý sa tento zaviazal vrátiť v splátkach a to dňa 12. 09. 1995 v sume 20.000,- Sk, dňa 12. 03. 1996 v sume 25.000,- Sk, dňa 12. 09. 1996 v sume 25.000,- Sk a dňa 12. 03. 1997 v sume 25.000,- Sk. Z Doplnku č. 1 k tejto dohode zo dňa 04. 03. 1996 vyplýva, že podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO sa zaviazal tento návratný finančný prostriedok vrátiť v splátkach a to dňa 12. 09. 1995 v sume 20.000,- Sk, dňa 30. 06. 1996 v sume 25.000,- Sk, dňa 12. 09. 1996 v sume 25.000,- Sk a dňa 12. 03. 1997 v sume 25.000,- Sk, keď dňa 24. 10. 1995 zaplatil splátku v sume 20.000,- Sk, splatnú dňa 12. 09. 1995. Z Uznania záväzku zo dňa 18. 09. 1996 vyplýva, že podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO uznal, že nevrátil časť návratného príspevku podľa tejto dohody s tým, že uhradil iba sumu 20.000,- Sk. Z Dohody uzatvorenej medzi žalobcom a podnikateľom Róbert Kopřiva - DARO zo dňa 20. 09. 1996 vyplýva, že podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO zostatok nezaplateného, resp. nevráteného finančného príspevku vo výške 75.000,- Sk sa zaviazal uhradiť do 31. 10. 1997 v splátkach po 7.500,- Sk, so splatnosťou prvej splátky najneskôr do 31. 01. 1997 a poslednej splátky najneskôr do 31. 10. 1997 s tým, že splátky mali byť uhrádzané mesačne, so splatnosťou vždy k poslednému dňu príslušného mesiaca. Z ďalšej Dohody č. 166/1995/134/Z/Návr zo dňa 01. 06. 1995 vyplýva, že žalobca na základe tejto poskytol podnikateľovi Róbert Kopřiva - DARO ďalší návratný finančný príspevok vo výške 150.000,- Sk. Podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO sa zaviazal tento návratný finančný príspevok vrátiť žalobcovi v splátkach a to dňa 31. 05. 1996 v sume 30.000,- Sk, dňa 30. 11. 1996 v sume 40.000,- Sk, dňa 31. 05. 1997 v sume 40.000,- Sk a dňa 30. 11. 1997 v sume 40.000,- Sk. Z Doplnku č. 1 k tejto dohode zo dňa 31. 05. 1996 vyplýva, že podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO sa zaviazal tento návratný finančný príspevok vrátiť v splátkach a to dňa 20. 07. 1996 v sume 30.000,- Sk, dňa 30. 11. 1996 v sume 40.000,- Sk, dňa 31. 05. 1997 v sume 40.000,- Sk a dňa 30. 11. 1997 v sume 40.000,- Sk. Z toho dňa 31. 07. 1996 uhradil z prvej splátky, splatnej dňa 20. 07. 1996 sumu 10.000,- Sk. V neposlednom rade z Dohody č. 308/1995/Z/Návr zo dňa 25. 09. 1995 vyplýva, že žalobca poskytol podnikateľovi Róbert Kopřiva - DARO ďalší návratný finančný príspevok vo výške 105.000,- Sk. Tento sa ho zaviazal vrátiť v splátkach a to dňa 24. 09. 1996 v sume 15.000,- Sk, dňa 24. 03. 1997 v sume 30.000,- Sk, dňa 24. 09. 1997 v sume 30.000,- Sk a dňa 24. 03. 1998 v sume 30.000,- Sk. Pri nezaplatení ktorejkoľvek splátky sa mal stať splatný celý zvyšok návratného finančného príspevku do 30 kalendárnych dní od porušenia záväzku. Aj v prípade Dohody č. 65/1995/Z/Návr, aj v prípade Dohody č. 166/1995/134/Z/Návr bolo medzi stranami týchto dohôd dojednané, že ak podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO nedodrží splátkový
kalendár, zvyšnú nesplatenú časť finančného príspevku bol povinný vrátiť do 30 kalendárnych dní od porušenia záväzku.
Zo Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 02. 02. 1998 súd zistil, že podnikateľ Róbert Kopřiva - DARO predal svoj podnik spoločnosti Orfeus, s.r.o., keď táto spoločnosť písomne uznala dňa 02. 05. 2001 svoj dlh voči žalobcovi z titulu Dohody č. 65/1995/Z/Návr zo dňa 10. 03. 1995 v sume 75.000,- Sk, z Dohody č. 166/1995/134/Z/Návr zo dňa 01. 06. 1995 v sume 127.000,- Sk a tiež z Dohody č. 308/1995/ Z/Návr zo dňa 25. 09. 1995 v sume 105.000,- Sk, spolu v sume 307.000,- Sk (10.190,53 Eur).
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/10/2011 súd zistil, že predmetná pohľadávka žalobcu v sume 10.190,53 Eur bola predmetom žaloby, ktorú žalobca podal na súde dňa 05. 08. 2010 voči spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o. (predtým spoločnosti Orfeus s.r.o.), keď rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 10/11-49 zo dňa 22. 02. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 03. 2011 súd uložil povinnosť spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, spol. s r.o., zaplatiť žalobcovi sumu 10.190,53 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 10/11-49 zo dňa 22. 02. 2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 29. 03. 2011 a vykonateľným dňa 14. 04. 2011 bola vedená exekúcia súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Krupinská cesta 5, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 384/11, o vymoženie sumy 10.190,53 Eur s príslušenstvom vo veci oprávneného žalobcu, proti povinnému spoločnosti Slovenská dražobná a licitačná spoločnosť, s.r.o., keď táto exekúcia bola uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/436/2011-40 zo dňa 06. 12. 2012 zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa 21. 02. 2013.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 26. 03. 2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 10.190,53 Eur ako zákonného ručiteľa v lehote do 30. 04. 2013.
Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastníckeho právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka rieši prechod práv a záväzkov a právne dôsledky tohto prechodu, ku ktorým dochádza na základe zmluvy o predaji podniku. Právnym dôsledkom predaja podniku je okrem iného aj prechod povinností z predávajúceho na kupujúceho. K prechodu práv a záväzkov dochádza ex lege, aj keby tieto práva a záväzky (povinnosti) neboli v zmluve identifikované, ak sa týkajú odpredávaného podniku alebo jeho časti. Toto ustanovenie je kogentné, a preto sa zmluvné strany nemôžu od neho odchýliť.
Podľa § 312 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 305 až § 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Použitie predmetných ustanovení musí však byť vzhľadom na osobitnú povahu prípadov zákonného ručenia primerané.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná. Na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prechodu všetkých práv a povinností, ktoré sa týkajú predávaného podniku. Na prechod záväzkov sa súhlas veriteľa nevyžaduje, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. V súdenej veci žalovaný ešte ako podnikateľ, fyzická osoba predal svoj celý podnik spoločnosti Orfeus, s.r.o., na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 02. 02. 1998 podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým na spoločnosť Orfeus, s.r.o., ako kupujúceho prešli všetky záväzky predávajúceho týkajúce sa predávaného podniku žalovaného, teda aj záväzky vyplývajúce z Dohody č. 65/1995/Z/Návr zo dňa 10. 03. 1995, v spojení s Doplnkom č. 1 k tejto dohode zo dňa 04. 03. 1996, ďalej z Dohody č. 166/1995/134/Z/Návr zo dňa 01. 06. 1995, v spojení s Doplnkom č. 1 k tejto dohode zo dňa 31. 05. 1996 a z Dohody č. 308/1995/Z/Návr zo dňa 25. 09. 1995, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ešte ako podnikateľom, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému návratné finančné príspevky na podporu vytvorenia pracovných miest, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť podľa dojednaní v týchto dohodách, keď tento prechod nastal podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predávajúcemu, keďže predal celý podnik vzniklo však zákonné ručenie za tieto záväzky podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, teda ručenie za splnenie týchto záväzkov kupujúcim. Toto zákonné ručenie vzniklo ex lege, teda zo zákona. Potom obrana žalovaného, že nemal vedomosť o vzniku zákonného ručenia v prípade predaja jeho podniku, je bez právneho významu, keď je tiež irelevantné, či žalovaný bol informovaný v zmluve o predaji podniku, prípadne mimo nej, alebo nie, o vzniku zákonného ručenia, keďže táto právna skutočnosť nastala priamo zo zákona a zákon s prípadnou nevedomosťou, neinformovanosťou predávajúceho v tomto ohľade nespája žiadne právne dôsledky. Žalovaný vypovedal v súdnom konaní, že predal podnik preto, lebo nebol schopný splácať záväzky, pričom bol v tom, že zmluvou o predaji podniku si túto svoju neschopnosť splácať záväzky vyrieši. Práve na takýto prípad pamätá zákon v ustanovení § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka a to tým, že tu dochádza k vzniku zákonného ručenia predávajúceho za splnenie týchto záväzkov kupujúcim, aby tento právny úkon, zmluva o predaji podniku, ktorý právny úkon zákon pripúšťa nebol na úkor veriteľa, keďže tento s prechodom záväzkov na kupujúceho neudeľuje súhlas.
Žalovaný ďalej v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd je povinný prihliadnuť, ak je dôvodná.
Z ustanovenia § 312 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona. Použitie predmetných ustanovení musí však byť vzhľadom na osobitnú povahu prípadov zákonného ručenia primerané. Vzhľadom na povahu záväzkov, keď v danom prípade išlo o štátne návratné finančné príspevky na podporu vytvorenia pracovných miest poskytnuté podľa osobitného zákona vyplývajúcich z týchto dohôd, tiež vzhľadom na účastníkov týchto dohôd, keď jedným zo subjektov, poskytovateľom nebol podnikateľ, ale štát, a nešlo v danom prípade teda o obchodné záväzky, potom na právny úkon písomného uznania dlhu kupujúceho, spoločnosti Orfeus, s.r.o., zo dňa 02. 05. 2001 vyplývajúceho z týchto dohôd platia primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka tak o uznaní dlhu, ako i o premlčaní. Kupujúci, spoločnosť Orfeus, s.r.o., sa stala dlžníkom na základe zmluvy o predaji podniku a žalovaný ručiteľom záväzkov, resp. ich splnenia kupujúcim. Kupujúci, spoločnosť Orfeus, s.r.o. dňa 02. 05. 2001 uznala písomne svoj dlh čo do dôvodu a čo do výšky vyplývajúci z týchto dohôd spolu v sume 10.190,53 Eur podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Tento dlh v čase tohto uznania bol už premlčaný, keďže sa premlčoval v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Teda v čase uznania dlh bol premlčaný, ale ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka pripúšťa uznanie aj premlčaného dlhu, keď z dokazovania nevyplýva, žeby kupujúci nevedel o tom, že uznáva premlčaný dlh. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka v takomto
prípade začala od písomného uznania dlhu kupujúcim, teda dlžníkom plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Žaloba o zaplatenie dlhu v sume 10.190,53 Eur bola veriteľom podaná voči dlžníkovi na súde dňa 05. 08. 2010, teda v zákonnej premlčacej dobe, nárok bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/10/11-49 zo dňa 22. 02. 2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 29. 03. 2011, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby, ktorá v tomto prípade by márne uplynula, keby nebola podaná žaloba dňa 02. 05. 2011. Nakoľko nie je premlčaný hlavný záväzok, nie je potom premlčaný ani vedľajší záväzok ručiteľa, teda žalovaného, keď potom žalovaný vzniesol námietku premlčania nedôvodne.
Z uvedených dôvodov súd uložil povinnosť žalovanému žalobcovi z titulu zákonného ručenia zaplatiť sumu 10.190,53 Eur.
Žalobca v súdnom konaní podal žalobu popri nároku na zaplatenie istiny, i na zaplatenie úrokov z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 10.190,53 Eur výzvou zo dňa 26. 03. 2013 a to v lehote do 30. 04. 2013, žalovaný nepoprel, žeby túto výzvu neobdržal, neplnil, preto po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v tejto výzve sa žalovaný dostal do omeškania a preto žalobca má odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 01. 05. 2013 nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy až do dňa zaplatenia. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, ku dňu 01. 05. 2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,75 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,75 % ročne, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne, teda v nižšej výške, než je prípustná podľa zákona, preto súd žalobe žalobcu i v tejto časti vyhovel a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne, keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., žalobca bol v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď súd o trovách konania rozhoduje len na návrh, preto súd o trovách konania žalobcu rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalovanému nepriznáva, keďže žalobca návrh na priznanie trov konania nepodal.
Žalobca bol v súdnom konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, keď podľa výsledku konania podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, je potom súdny poplatok zo žaloby povinný zaplatiť žalovaný, keďže tento bol v konaní neúspešný a nepreukázal, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Výška súdneho poplatku je daná položkou I/1a/Sadzobníka súdnych poplatkov, 6 % z ceny (z úhrady) predmetu konania, t.j. zo základu 10.190,- Eur 6 % činí 611,40 Eur po zaokrúhlení 611,- Eur, keď v takejto výške je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)