Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-58-2012.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: L. F., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. M. R. XXX, právne zast.: Mgr. Juraj Kindl, advokát, so sídlom 811 07 Bratislava, Krížna 21, korešpondenčná adresa: 811 06 Bratislava, Námestie Slobody 10, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.10701-2/2012-BA zo dňa 04.01.2012 takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.3.2012 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 02.07.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.10701-2/2012-BA zo dňa 4.1.2012, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 43320-193/2011-TT zo dňa 9.11.2011, ktorým mu ako príslušný správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nepriznal nárok na dávku garančného poistenia.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne, pretože účelom § 102 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je limitovať nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných 18-tich mesiacov trvania pracovného pomeru, čo značí že nie je totiž vylúčené, že zamestnanec môže mať uspokojené platové nároky za posledných 18 mesiacov a pritom staršie nároky môže mať neuspokojené.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.9.2012 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zdôraznila skutočnosť, že preukázateľne sa zamestnávateľ žalobcu, spoločnosť ALLTEC&GLOBTECH Co, s.r.o. stal platobne neschopným dňom 8.apríla 2011. Nárok na dávku z garančného poistenia v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bolo možné uplatniť najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa ( ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti alebo neskončil vôbec), alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. V prípade žalobcu však boli uplatnené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie 1.6.2009 do 1.8.2009 (aj keď pracovný vzťah skončil 19.8.2009), čiže toto obdobie nespadá do obdobia posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti, pretože týmto obdobím je obdobie 8.10.2009 až 7.4.2011.
Žalobca ani jeho právny zástupca sa na termín pojednávania nedostavili, hoci predvolanie mali riadne doručené a lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Z tohto dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že s poukazom na ust. § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poukazuje, že nároky uplatnené žalobcom nespadajú do prípustného časového rámca 18-tich mesiacov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že zamestnávateľ žalobcu, ktorým bol v období 4.5.2009 do 19.8.2009 spoločnosť ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. sa stal platobne neschopným dňom 8.4.2011 t.j. dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu na Okresný súd Košice. Žalobca dňa 18.7.2011 požiadal o dávku garančného poistenia na uspokojenie mzdových nárokov nevyplatených zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopným. Označený zamestnávateľ ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. bol zamestnávateľom žalobcu v období 4.5.2009 do 19.8.2009, pričom žalobca v žiadosti uviedol, že si uplatnil nárok z pracovnoprávneho vzťahu za tri mesiace z posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu t.j. za obdobie jún až august 2009.
Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava pod číslom 43320-193/2011-TT zo dňa 9.11.2011 rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku garančného poistenia s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na vznik platobnej neschopnosť zamestnávateľa dňom 8.4.2011 v posledných osemnástich mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti t.j. 8.10.2009 - 7.4.2011 nepreukázal žiadne neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia.
V odvolaní podanom dňa 20.12.2011 argumentoval právny zástupca žalobcu zhodne s rozsahom žalobných dôvodov, zdôraznil, že účelom § 102 ods. 2 nie je limitovať nárok na dávku osemnástimi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných osemnásť mesiacov trvania pracovného pomeru, bez ohľadu na to, že napr. neskoršie nároky má uspokojené.
Žalovaná rozhodnutím č.10701-2/2012-BA zo dňa 4.1.2012, zamietla odvolanie a napadnuté rozhodnutie potvrdila s poukazom na platnú právnu úpravu, priebeh správneho konania, nespornú skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu sa stal platobne neschopným 8.4.2011, pracovný pomer navrhovateľa trval od 4.5.2009 do 19.8.2009, pričom toto obdobie nespadá do obdobia posledných osemnástich mesiacov pred vyhlásením platobnej neschopnosti, ktorým je obdobie 8.10.2009 - 7.4.2011. Výklad príslušných ustanovení zákona prezentovaných v odvolaní nemohla akceptovať, nakoľko zotrvávala na názore, že nárok na dávku garančného poistenia je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie posledných troch mesiacov z posledných osemnástich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti (ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti), alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu (ak pracovnoprávny vzťah skončil po dni vzniku platobnej neschopnosti) z dôvodu platobnej neschopnosti.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že výklad ustanovenia § 103 zákona č. 461/2003 Z.z. prezentovaný žalobcom ako opierajúci sa o úpravu Smernice Rady 80/987/EHS ohľadne vzniku nároku na dávku garančného poistenia je neakceptovateľný. Okrem gramatického znenia zákona (aj textu Smernice) z ktorého jednoznačne vyplýva, že dávky garančného poistenia môžu byť najviac za obdobie osemnásť mesiacov pred vstupom do platobnej neschopnosti, resp. osemnásť mesiacov pred neskorším skončením pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa, treba prihliadnuť aj na účel dávky garančného poistenia a na skutočnosť, že náš právny poriadok umožňuje, aby sa zamestnanec proti zamestnávateľovi, ktorý neplní svoje povinnosti riadne a včas domáhal uspokojenia svojich nárokov zákonom predpísaným spôsobom. Je nelogické, aby si pracovník, ktorého pracovný pomer skončil ku dňu 19.8.2009 neuplatnil riadne v príslušnom konaní svoje nároky voči zamestnávateľovi, ktorý sa stal platobne neschopným až po uplynutí takmer štyroch rokov od skončenia pracovného pomeru, ale uplatňoval si nárok na dávku garančného poistenia. Účelom dávky garančného poistenia je zabezpečiť uspokojenie nárokov zamestnanca ( v rozsahu limitovanom obdobím vzniku v posledných 18 mesiacoch a rozsahom najviac za 3 mesiace), ktoré si od svojho zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným nemohol vymôcť iným spôsobom, nakoľko sa nedalo predpokladať, že by mal dostatočný časový priestor a iné zákonné možnosti, aby sa domohol uspokojenia svojich nárokov z pracovnej resp. obdobnej zmluvy.
Ak pracovný pomer žalobcu skončil k 19.8.2009, mal legálne možnosti domáhať sa uspokojenia svojich nárokov od zamestnávateľa, ktorý v tom čase preukázateľne ešte nebol platobne neschopný a mal možnosť využiť všetky zákonné prostriedky dané právnym poriadkom Slovenskej republiky. V danom prípade mu nič nebránilo domáhať sa svojich nárokov napr. súdnou cestou s následnou realizáciou výkonu prípadného rozhodnutia, prípadne následne cestou návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd k zdôrazňovaniu potreby rešpektovania zásady efektivity v zmysle rozhodnutia C-69/08 uvádza, že platná právna úprava, stanovujúca hranice uplatnenia nároku na 18 mesiacov pred vstupom do platobnej neschopnosti zamestnávateľa, resp. 18 mesiacov pred skončením pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa (ak pracovný pomer trval aj po vstupe do platobnej neschopnosti ) nevedie ani k praktickej nemožnosti, ani k nadmernému sťaženiu uplatnenia práv zamestnancov.
Treba prisvedčiť žalovanej, že ust. §§ 112 a 113 zák. č. 461/2003 Z.z. sú kompatibilné s platnou úpravou čl. 4 Smernice 2008/94/ES z 22. októbra 2008. K poukazu na ust. §114 ods.1 zák.č. 461/2003, ktorý stanovuje podľa žalobcu časový úsek od skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti, v rámci ktorého si môže uplatniť nárok na dávku garančného poistenia, súd uvádza, že toto ustanovenie vymedzuje obdobie za ktoré môže byť poistencovi vyplatená patriaca dávka všeobecne, pričom v prípade dávok garančného poistenia § 103 v rámci hmotnoprávnych podmienok vymedzuje obdobie, v rámci ktorého môže byť nárok na dávku úspešne uplatnený a za tri mesiace v rámci ktorého dávka môže patriť.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR č.4Sžso/22/2013 zo dňa 15.5.2013, podľa ktorého pokiaľ pracovnoprávny vzťah žalobcu zanikol viac ako 18 mesiacov pred dňom začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, nie je splnená podmienka pre poskytnutie dávky garančného poistenia, pretože pracovnoprávny vzťah v predchádzajúcich 18-tich mesiacoch pred vznikom pracovnej neschopnosti zamestnávateľa netrval.
Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.