Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Svetlošák JS DESIGN, Hlboká č. 38, Istebné, IČO: 32 279 299, v zast. PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., Zámocká ul. č. 32, Bratislava, IČO: 36 869 830, proti žalovanému: Electrosell, s.r.o., Radlinského ul. č. 27, Dolný Kubín, IČO: 31 608 001, v zast. Pohanka & Partners, s.r.o., Radlinského ul. č. 1716, Dolný Kubín, IČO: 36 867 217 v konaní o zaplatenie 1.200,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- €, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.200,- € od 07.06.2012 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/ XXXX trovy právneho zastúpenia vo výške 742,51 €, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 18.05.2012 do 06.06.2012 súd žalobu žalobcu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 17.01.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.200,- €, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 18.05.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaní odôvodňoval tým, že žalovaný si u neho objednal vyhotovenie dvoch reklamných (svetelných) nápisov, ktoré mali byť následne umiestnené na budove, v ktorej má žalovaný maloobchodnú predajňu. Keď žalobca reklamné nápisy podľa požiadaviek žalovaného vyhotovil, žalovaný ich od neho prevzal a sám si ich namontoval na predmetnú budovu. Odvtedy až doteraz obidva nápisy nepretržite používa, t.j. sú umiestnené na jeho budove a svietia. Žalovaný napriek tomu vystavenú faktúru na úhradu ceny za vyhotovené dielo nezaplatil. Preto žalobca od neho okrem úhrady dohodnutej ceny vo výške 1.200,- € požaduje aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 18.05.2012 až do zaplatenia.

Žalobca svoje tvrdenia preukazoval faktúrou na cenu za dielo (č.l. 4), fotodokumentáciou (č.l. 5 - 6, 88, 147 - 152) a emailovou komunikáciou so žalovaným (č.l. 89 - 146).

Žalovaný voči podanej žalobe v odpore (č.l. 19), ako aj v priebehu pojednávania, namietal, že žalobca nevyhotovil reklamné nápisy podľa jeho predstáv. Žalobca ich začal vyhotovovať skôr, než sa dohodli na ich konkrétnych vlastnostiach. Žalobca teda vyhotovil obidva reklamné nápisy podľa vlastných predstáv, napriek výhradám žalovaného. Jeho výhrady smerovali najmä voči veľkosti nápisov. Žalovaný mal totiž obavy, že nápisy nebudú dostatočne viditeľné. Tieto výhrady žalovaný žalobcovi oznámil aj dňa 07.05.2012, kedy mu žalobca obidva nápisy odovzdal. Žalobca ho ubezpečoval, že jeho obavy nie sú dôvodné a nápisy budú dostatočne viditeľné. Žalovaný preto obidva nápisy od žalobcu prevzal a

namontoval si ich na budovu. Išlo však len o skúšobnú prevádzku. Po rozsvietení nápisov sa jeho obavy potvrdili, keďže nápisy nie sú pre potenciálnych zákazníkov dostatočne viditeľné. Preto vyzval žalobcu, aby si nápisy prišiel zvesiť a odviezť, čo však žalobca doteraz neurobil. Obidva nápisy teda žalovaný ponechal na budove až doteraz, keďže ich tam namontoval prostredníctvom tretej osoby na vlastné náklady a ich zvesením by mu vznikli ďalšie náklady. Nápisy preto ďalej požíva a uhrádza elektrinu potrebnú na ich rozsvietenie.

Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval faktúrou o nákladoch za montáž nápisov (č.l. 153) a ich fotodokumentáciou (č.l. 154 - 157). Na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť ako svedka svojho zamestnanca J. Š.. Ten tvrdil (č.l. 167), že bol prítomný, keď sa mali reklamné nápisy namontovať na budovu, v ktorej má žalovaný maloobchodnú predajňu. Počul ako konateľ žalovaného hovorí žalobcovi, že sa mu reklamný nápis zdá byť malý a obáva sa, či ho bude dobre vidieť. Svedok počul ako žalobca žalovaného ubezpečoval, že keď sa nápis namontuje a rozsvieti, tak to bude dobre viditeľné. Ďalej svedok potvrdil, že nápisy sú na budove doteraz namontované. Okrem toho, že na nich nesvietia dve až tri písmená, iné technické problémy s nápismi mu nie sú známe.

Súd po pojednávaní konanom v dňoch 22.08.2013 (č.l. 158) a 03.10.2013 (č.l. 167) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne:

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo nepísomnou formou. O existencii takej dohody svedčí reakcia žalovaného na e-mail žalobcu, ktorým mu žalobca oznamuje, že žalovaný „to už má hotové“ a žiada ho o zaslanie fakturačných údajov (č.l. 100). Žalovaný mu následne fakturačné údaje e-mailom zaslal (č.l. 101) a o štyri dni dielo od žalobcu konateľ žalovaného prevzal a sám uviedol do prevádzky.

Predmetom zmluvy bolo teda zhotovenie dvoch reklamných nápisov žalobcom pre maloobchodnú predajňu žalovaného. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že títo navzájom komunikovali prostredníctvom emailov tak, ako predložil žalobca (č.l. 89-146). Bohatá emailová korešpondencia svedčí o neustálej a priebežnej komunikácii medzi zmluvnými stranami. Nič nenasvedčuje tomu, že žalobca by pri zhotovovaní objednaných reklamných nápisov postupoval svojvoľne alebo by komunikáciu so žalovaným sťažoval, či inak maril. Práve naopak, z obsahu emailových správ vyplýva, že to bol práve žalobca, kto žalovaného iniciatívne emailom informoval o priebežnom vývoji prác na objednanom diele, zatiaľ čo žalovaný reagoval emailom len sporadicky. Na pojednávaní síce jeho právny zástupca tvrdil, že na každý email žalobcu existuje odpoveď žalovaného, svoje tvrdenie však na rozdiel od žalobcu nepreukázal.

V súvislosti s namietanými výhradami žalovaného k veľkosti (viditeľnosti) nápisov súd uvádza, že existencia týchto výhrad síce je preukázaná, avšak tým, že žalovaný vyhotovené dielo od žalobcu prevzal a namontoval na budovu, akceptoval jeho vlastnosti. Nie je podstatné, v ktorom okamihu (a či vôbec) sa žalovaný so žalobcom dohodol na konkrétnych vlastnostiach (rozmeroch) diela. Podstatným je, že sa žalovaný napokon pri odovzdávaní diela nechal zo strany žalobcu presvedčiť o kvalite diela a dielo od neho dňa 07.05.2012 prevzal, uviedol do prevádzky a odvtedy ho preukázateľne už takmer 17 mesiacov užíva na určený účel.

Súd neakceptoval tvrdenia žalovaného o tom, že dielo prevzal od žalobcu len „na skúšku“. Existenciu takej dohody so žalobcom totiž žalovaný nepreukázal. Naopak je preukázané, že žalovaný ponechal prevzaté dielo „v skúšobnej prevádzke“ až doteraz (17 mesiacov), keďže reklamné nápisy z budovy doteraz nezvesil, ani neodpojil a nevrátil žalobcovi. V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že vyzýval žalovaného, aby si dielo z budovy odmontoval a vzal späť, treba (odhliadnuc od chýbajúceho právneho dôvodu na také konanie) uviesť, že na základe dohody so žalobcom si žalovaný dielo namontoval a uviedol do prevádzky sám na vlastné náklady (č.l. 153). Nemohol teda ani spravodlivo od žalobcu požadovať, aby odovzdané dielo sám z cudzej budovy odmontoval a prevzal späť.

Okrem toho žalovaný nepreukázal, či počas vykonávania diela využil oprávnenia objednávateľa v zmysle § 550 Obch. zák. Pritom sám priznal, že so žalobcom hovoril o zhotovení nápisov už vo februári 2012, mal od neho k dispozícii návrhy nápisov, ku ktorým mal výhrady a bol sa pozrieť aj priamo v dielni žalobcu (č.l. 160-161). Žalovaný teda počas zhotovovania diela neoznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy. Práve

naopak, po avíze zo strany žalobcu, že dielo je hotové, poslal žalobcovi svoje fakturačné údaje (č.l. 100-101) a o štyri dni na to dielo od žalobcu prevzal, začal užívať a činí tak doteraz.

Je nepochybné, že žalovaný od žalobcu zhotovené dielo prevzal. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že sa nechal žalovaným presvedčiť, že vyhotovené dielo má vlastnosti, ktoré ho uspokoja. Po prevzatí diela a po začatí jeho užívania však žalovaný zistil, že dielo nespĺňa jeho predstavy. Táto skutočnosť však sama o sebe nemá a nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy o dielo, či na povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za prevzaté a používané dielo. V tomto smere totiž nebola preukázaná existencia osobitnej dohody o možnosti a podmienkach vrátenia diela.

Ide o obdobnú situáciu, ako keď si záujemca kúpi auto (inú vec) na základe toho, že ho predajca presvedčil o výborných jazdných, či iných vlastnostiach kupovaného auta. Po pár jazdách zákazník zistí, že jeho obavy, ktoré mal pred kúpou a ktoré mu predajca vyvrátil, sa potvrdili a s vozidlom nie je celkom spokojný. To však nemá na platnosť kúpnej zmluvy vplyv. Presviedčanie zákazníkov zo strany predajcov alebo dodávateľov tovarov a služieb je bežnou súčasťou trhového hospodárstva a pokiaľ pri vzniku právnych vzťahov nie sú použité nezákonné či nekalé praktiky, nemá také správanie sa predajcov (zhotoviteľov) vplyv na platnosť takto vzniknutých právnych vzťahov. Tento záver isteže neplatí, ak existuje osobitná dohoda strán o možnosti a podmienkach vrátenia kúpenej veci (prevzatého diela).

Aj v posudzovanom prípade je teda preukázané, že žalovaný sa nechal žalobcom presvedčiť, že ním vyhotovené dielo bude spĺňať jeho požiadavky a realizáciu diela viac-menej ponechal na žalobcu. Sklamanie žalovaného z výsledného efektu namontovaného diela, nemá vplyv na platnosť jeho záväzkov voči žalobcovi, keďže existenciu osobitnej dohody so žalobcom o možnosti a podmienkach vrátenia diela žalovaný nepreukázal.

Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané a prevzaté dielo. Z emailovej komunikácie medzi nimi je preukázané, že cena za obidva reklamné nápisy bola vopred dohodnutá (č.l. 97), pričom žalovaný voči nej nič nenamietal. Napokon vystavená faktúra bola ešte na nižšiu cenu. Žalovaný teda vopred od žalobcu poznal ním požadovanú cenu za zhotovené reklamné nápisy a pri ich osobnom prevzatí videl aj ich finálnu verziu. Hoci teda chýba výslovný prejav žalovaného, že cenu za dielo akceptuje (s výnimkou emailu, ktorým žalovaný zasiela žalobcovi fakturačné údaje - č.l. 100, 101), tým, že žalovaný dielo od žalobcu prevzal a nevyslovil žiadne výhrady k cene, sa považuje dohoda o cene za konkludentne uzavretú.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením ceny za dielo. Výška úrokov je v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do 31.01.2013. Súd však priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania nie od dátumu „splatnosti“ uvedeného na vystavenej faktúre, ale až od 07.06.2012. Osobitná dohoda o splatnosti ceny za dielo totiž nebola medzi účastníkmi sporu preukázaná. Preto súd vychádzal z ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Obch. zák. v znení platnom do 31.01.2013, keďže je preukázané, že k odovzdaniu diela došlo dňa 07.05.2012 a márnym uplynutím lehoty 30 dní od odovzdania diela sa úroky z omeškania stali splatnými.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému právo na ich náhradu. Žalobca mal síce vo veci len čiastočný úspech, avšak pokiaľ ide o zamietnutie nároku žalobcu v časti nepriznaných úrokov z omeškania, možno konštatovať, že ide o neúspech len v pomerne nepatrnej časti.

Priznané trovy konania v celkovej sume 742,51 € predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd (žaloba) + písomné podanie na súd (vyjadrenie k odporu) + účasť na pojednávaní dňa 22.08.2013 + účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013) podľa vyhl. č. v znení platnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov v sume po 61,41 €/úkon (307,05 €). Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za päť úkonov vykonaných v r. 2013 po 7,81 €/úkon (39,05 €). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z výdavkov na cestovné za dve účasti na pojednávaní (22.08.2013 a 03.10.2013), a to na trase Bratislava - Dolný Kubín a späť (512 km), pri použití motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT CC ev. č. U.-XXXAV s priemernou spotrebou nafty 6,1 l/100 km a cenou paliva vo výške 1,365 €/l (2 x 136,33 €). Súd napokon priznal žalobcovi DPH 20% z trov právneho zastúpenia.

Zároveň súd v zmysle určil účet právneho zástupcu žalobcu ako miesto pre platenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

Proti rozhodnutiu o trovách konania možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v platnom znení.