Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobcu H. P. F. D. C.D., C. Č.. XXX, F., IČO: 17150906 proti žalovaným X) G. I., O.. XX.X.XXXX, X) Y.X. I., O.. XX.X.XXXX, D. V. C. Č.. XXX R. X) I.. M.-F., F..E..D.., C. Č.. XX, IČO: 44 545 142, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í vypratať a vydať žalobcovi obytnú UNIMO bunku typu „10 Kancelársky kontajner“ o rozmere 3m x 5,5m z profilovej ocele, odovzdať od nej žalobcovi kľúče, pričom ide o UNIMO bunku osadenú na parcele registra „C“ číslo XXXX - lesný pozemok, katastrálne územie C., G. E., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í , každý rovným dielom, uhradiť žalobcovi trovy konania 99,50 EUR t.j. každý po 33,15 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na vrátenie súdnych poplatkov z návrhov, o ktorých bolo konanie zastavené, prostredníctvom Daňového úradu Košice, po právoplatnosti tohto rozsudku, v sume 186,74 EUR.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade vypratať a vydať mu obytnú UNIMO bunku typu „10 Kancelársky kontajner“ o rozmere 3m x 5,5m z profilovej ocele, odovzdať mu od nej kľúče, pričom ide o UNIMO bunku osadenú na parcele registra „C“ číslo XXXX - lesný pozemok, katastrálne územie C., G. E.. Takéto znenie petitu žaloby upravil pred prvým pojednávaním dňa 12.9.2013 žalobca, pričom v prevyšujúcej časti ďalšie výroky pôvodnej žaloby zobral späť a išlo o výroky, týkajúce sa odstránenia plechovej búdy z lesného porastu a ďalší výrok, ktorým sa domáhal žalobca uvedenia bližšie nešpecifikovaných pozemkov, na ktorých vykonávali žalovaní zemné úpravy, do pôvodného stavu. Súd v časti späť vzatej pred prvým pojednávaním zo strany žalobcu, bez ďalšieho skúmania, podľa konanie zastavil.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v lesnom poraste na lesnom pozemku k.ú. C., G. E., na parcele registra „C“ číslo XXXX je umiestnená UNIMO bunka a v jej blízkosti má žalobca umiestnené dve lesné škôlky. UNIMO bunka je osadená na pevnom betónovom základe, ktorý zriadil žalobca, nie je pevne spojená so zemou, je tam len položená. Podľa tvrdenia žalobcu je UNIMO bunka vo vlastníctve žalobcu od roku 2000, kedy ju daroval G. L., E. K. C., ktorý síce býval v Bratislave, ale bol veľkým lokalpatriotom. Pri darovaní si vymienil, že ju bude môcť používať on, keď náhodou príde alebo jeho rodina, pričom myslel rodinu blízku. Po osadení bunky ju žalobca zveľaďoval a používal pre svoje účely, ale umožňoval aj iným osobám, napríklad deťom, keď išli na výlet, aby ju používali, to znamená, aby sa mali kde uchýliť a podobne. Asi v roku 2009 začali UNIMO bunku devastovať a vykrádať Rómovia z Dlhých Stráži a preto bol žalobca nútený urobiť proti tomu opatrenia, ponechal preto otvorené okná s tým, že zrejme, keď sa presvedčia, že v bunke nič na ukradnutie nie je, odradí ich to od poškodzovania. V blízkosti UNIMO bunky boli dve lesné škôlky, z ktorých jednu doposiaľ obhospodaruje a prevádzkuje žalobca a u druhej uvažoval o prenajatí inej osobe. Podnetom bol List žalovaného v 2. rade Y. I., ktorý požiadal žalobcu, aby mohol škôlku užívať a prevádzkovať. Po úvahe však k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, pretože žalobca sa rozhodol prevádzkovať len jednu škôlku, druhá sa neprevádzkuje. Asi od roku 2011 žalovaný v 1. rade vymenil na UNIMO bunke - chatke okná, zámok, okolo nej urobil zemné úpravy, napríklad aj chodníky, čo je v lese neprípustné. Zariadil chatku tak, aby ju mohol on a jeho rodina užívať, chodia tam na guláš, dokonca tam spia a preto žalobca predpokladá, že sú tam aj postele a iné zariadenie. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade, aby vrátil kľúče od UNIMO bunky a vtedy tento začal tvrdiť, že chata patrí nejakej jeho spoločnosti. G. L., ktorý je už nebohý, poskytol totiž do C. dve UNIMO bunky, jednu dal žalobcovi a druhú Združeniu F. F., D. K. Y. V. F. C.. Predsedom tohto združenia bol žalovaný v 1. rade a bunka určená tomuto združeniu bola uložená pri Tisícročnej kaplnke, úplne inej lokalite, tiež na lesných pozemkoch patriacich žalobcovi. Keďže bola zdevastovaná, na vlastné náklady ju musel žalobca odtiahnuť. Napriek snahe o mimosúdnu pokonávku, keď dokonca žalovaného v 1. rade predvolali pred urbársky výbor a žalobca bol ochotný v prípade odovzdania kľúčov kedykoľvek mu umožniť užívanie predmetnej UNIMO bunky, žalovaný na to nebol ochotný a kľúče nevydal.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že predmetná UNIMO bunka patrí rodinnej firme žalovaných t.j. žalovanému v 3. rade, pretože túto UNIMO bunku previedol on žalovanému v 3. rade na základe Odovzdávajúceho protokolu. Dnes už nebohý G. L., ktorý pracoval na Vodnom diele Žilina, po ukončení prác mal k dispozícií nepotrebný materiál, medzi iným aj dve UNIMO bunky a mobilnú kanceláriu, pričom na základe Protokolu z roku 1999 odovzdal tieto veci Občianskemu združeniu F. F. C., ktorého predsedom bol on, žalovaný v 1. rade. Zároveň sa však on s G. L. dohodli, že mobilný sklad, kde sa dalo prespať, bude slúžiť pre potreby rodiny t.j. rodiny G. L. a rodiny G. I.. Projekty v súvislosti s občianskym združením nevyšli, združenie prestalo vyvíjať činnosť (renovácia Tisícročnej kaplnky a podobne). Bunka, ktorá je predmetom sporu, podľa dohody s G. L. bola umiestnená tam, kde je umiestnená teraz t.j. v lokalite E. a on, žalovaný v 1. rade nevedel o žiadnom darovaní tejto UNIMO bunky urbariátu. Naopak, po skončení činnosti združenia on ako predseda previedol s G. L. predmetnú bunku do svojho vlastníctva, s čím súhlasili aj ďalší členovia združenia. Predmetnú bunku on zveľadil a na základe Odovzdávajúceho protokolu previedol rodinnej firme - žalovanému v 3. rade.

Žalovaný v 2. rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť s tým, že nie je ochotný vypratať túto UNIMO bunku, ani odovzdať od nej kľúče, lebo ide o majetok žalovaného v 3. rade. Predložil súdu Zmluvu o prenájme bunky medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 3. rade ako nájomcom s tým, že doposiaľ ide o nájomný vzťah, lebo ju ešte neodkúpili a preto ju nemajú zaradenú do majetku firmy. Tvrdil, že táto bunka patrí žalovanému v 1. rade G. I..

Ako konateľka žalovaného v 3. rade bola vypočutá U. I., ktorá taktiež žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že boli osobne prevziať v Žiline odpísané veci z Vodného diela Žilina z firmy Váhostav a osobne bola prítomná vtedy, keď G. L. ako stavbyvedúci Váhostavu Žilina o tomto rozprával. Predmetná UNIMO bunka bola bezplatne daná občianskemu združeniu F. F. a to bezplatne. V združeniu bolo asi štyridsať členov, všetko občania C. a G. L. bol čestným členom združenia. Združenie bolo založené za účelom opravy Tisícročnej kaplnky, bol pripravený aj projekt, ktorý sa nerealizoval. Aj keď združenie nezaniklo, nevyvíja už žiadnu činnosť. Keďže bunka patrila združeniu, ale niekto sa musel starať o majetok a G. I. sa najviac zaslúžil o tento majetok, preto sa členovia združenia dohodli na tom, že o bunku sa bude starať G. I.. Predložila súdu Odovzdávajúci protokol, kde občianske združenie odovzdalo do osobného vlastníctva predmetnú UNIMO bunku ako prebytočný majetok predsedovi združenia G. I.. Tvrdila, že v bunke je váľanda a potreby na opekanie, regál, skrinka. G. L. v roku 2006 zomrel a pokiaľ bunku užíval niekto z urbariátu, chodil tam len s G. L. a po jeho smrti už tam nikto nechodil. Vyjadrila nepochopenie, ako mohol G. L. niečo žalobcovi odovzdať, keď nič nemal.

Z výpovedí účastníkov konania, výpovede svedkov C.. U. M., U. B., Š. V., R.. R.. Š. U., Y. T., z Dohody o bezplatnom prevode mobilnej bunky zo dňa 3.8.2000, zo Žiadosti o užívanie lesnej škôlky Y. I. adresovanej žalobcovi dňa 22.3.2010, z Listu žalobcu adresovaného žalovanému v 1. rade dňa 14.9.2011, z Výzvy na vypratanie a odovzdanie kľúčov od obytnej UNIMO bunky zo dňa 12.7.2012, z Čestných prehlásení W. I., C.. R. F., z Predávajúceho protokolu spísaného v Žiline dňa 25.2.1999, z Výpisu z LV č. XXXX k.ú. C., z Predávajúceho protokolu Občianskeho združenia F. F. z 30.1.2007, zo Zmluvy o prenájme UNIMO bunky zo dňa 5.4.2010, pripojeného spisu tunajšieho súdu a fotodokumentácie predmetnej UNIMO bunky, zistil súd nasledovný stav veci:

Na základe Predávajúceho protokolu zo dňa 25.2.1999 odovzdal G. L. zamestnaný ako stavebný technik

- vedúci strediska Vodné dielo Žilina Občianskemu združeniu Y. V. F. - F. F. C. do užívania a pre potreby tohto združenia spotrebný a úžitkový materiál, ktorý mal vo svojom osobnom vlastníctve a ktorý je uvedený na zozname pripojenom k tomuto protokolu. Tento materiál pochádza zo stavby Vodného diela Žilina, bývalého strediska Váhostavu, ktorý materiál bol už vyradený a hodnota odhadnutá za cenu likvidácie a za odvoz. Medzi inými hnuteľnými vecami boli aj dve obytné bunky, väčšia o rozmere 5 x 4,5m (čísla prepisované) a menšia o rozmere 4 x 2,5m, pričom prvá bola značne poškodená a druhá v kompletnom stave, bez poškodenia. Predmetné veci prevzal predseda združenia G. I., v tomto konaní žalovaný v 1. rade.

Písomnou dohodou zo dňa 3.8.2000 o bezodplatnom prevode obytnej bunky G. L. dal do vlastníctva žalobcu mobilnú bunku 3 x 5,5m, pre účely urbariátu a členov urbariátu, tak na pracovné, ako aj rekreačné využitie. Prevod podmienil tým, že bude ju môcť užívať aj on sám s jeho rodinou a to prednostne, vo vopred dohodnutých termínoch.

Svedkovia C.. U. M. R. U. B. vo svojich svedeckých výpovediach tvrdili, že majú vedomosť o bezodplatnom prevode UNIMO bunky G. L. v prospech urbárnikov v C. a to o písomnom, ale aj ústnom vyhlásení G. L.Č. verejne na schôdzi urbárskej spoločnosti následne, kde tento dar potvrdil. Mali vedomosti o tom, že bunky do C. boli privezené dve, jedna bola umiestnená v lokalite Tisícročná kaplnka a tá bola daná do užívania Občianskemu združeniu F. F. a druhú urbárska spoločnosť umiestnila v lokalite E. tam, kde je doposiaľ. Urbariát túto bunku využíval až do roku 2010 bez akýchkoľvek nezrovnalostí, následne však bolo toto užívanie znemožnené G. I. s tým, že urbárnici sa už k nej nemohli dostať. V záujme, aby sa neporušili osobné veci žalovaných v bunke umiestnené, táto záležitosť sa rieši aj súdnou cestou. G. I. R. Y.X. I., ktorí rokovali o užívaní ďalšej lesnej škôlky v tejto lokalite boli zrejme odovzdané kľúče od UNIMO bunky v roku 2010, k dohode však nedošlo a zrejme aj žalovaní usúdili, že nie je jednoduché pracovať so sadenicami a od svojho zámeru upustili, avšak kľúče od UNIMO bunky, napriek výzve, nevrátili. Svedok U. B. uviedol, že druhá UNIMO bunka umiestnená pri Tisícročnej kaplnke chátrala, preto ju previezli do C. a odtiaľ si ju žalovaný v 1. rade zobral do Arnutoviec.

Svedok Š. V. tvrdil, že bol s G. L. veľký kamarát, boli bratranci a pomáhal mu dávať na bunku strechu v E., kedy G. L. sa jednoznačne vyjadril, že jednu bunku daroval združeniu a druhú urbariátu. Túto bunku potom aj členovia urbariátu využívali.

Svedok akad. arch. Š. U. svedčil, že nebohý G. L. bol jeho strýko a v príbuzenskom pomere je aj s G. I., pretože jeho starý otec a stará mama G. I. boli brat a sestra. Potvrdil, že niekedy v roku 1999 bol prítomný aj on u G. I., keď G. L. ponúkol G. I.Č. ako predsedovi združenia F. F. nepotrebný materiál z Vodného diela Žilina a G. I. aj súhlasil s tým, že tento materiál zvezie do C.. Svedčil, že mu nie je známe, žeby následne v roku 2000 G. L. bol jednu UNIMO bunku daroval inej osobe.

Svedok Y. T. uviedol, že bol prítomný v kancelárií predsedu žalobcu p. Š., ktorý sa na chvíľku z kancelárie vytratil a vzápätí prišiel v ruke s papierom s tým, že konečne L. nám podpísal dohodu o UNIMO bunke. Keď následne vyšiel z kancelárie a zašiel do blízkej krčmy, videl tam G. L. ako pod vplyvom alkoholu spal na stole, nevedel si spomenúť, kedy to bolo. Tiež svedčil, že bol členom občianskeho združenia a v roku 2007 podpísal papier ako súhlas, že združenie dáva bunku G. I., avšak nevedel povedať, o akú bunku išlo. Odkedy je bunka opravená ako strážca lesa prespáva v tejto bunke, pričom kľúče mu dáva G. I., pred rokom 2010 mu dával kľúče predseda Š. a pred tým chodil spávať do spodnej maringotky na kolesách.

Z Čestného prehlásenia C.. R. F. zo dňa 30.8.2013 bolo zistené, že tento prehlásil, že bol prítomný a svedkom dohody medzi G. L. R. G. I., kedy sa dohodli, že jedna z UNIMO buniek z Vodného diela Žilina bude umiestnená v lokalite Tisícročnej kaplnky združenia F. F. a druhá v bezchybnom stave bude slúžiť pre nich dvoch a rodinných príslušníkov na účely rekreácie.

Z Listu vlastníctva č. XXXX M..Ú.. C. bolo zistené, že pozemok parcela č. XXXX registra „C“ - lesný pozemok, patrí pod spoločné nehnuteľnosti podľa .

Z Predávajúceho protokolu zo dňa 1.3.2007 bolo zistené, že Občianske združenie Y. V. F. F. F. do osobného vlastníctva G. I. vydalo UNIMO bunku ako prebytočný majetok.

Zo Zmluvy o prenájme UNIMO bunky - kontajner zo dňa 5.4.2010 súd zistil, že G. I. prenajal nájomcovi

- žalovanému v 3. rade UNIMO bunku umiestnenú v lokalite Rehberg na účely podnikania, za ročný prenájom 500,- €.

Podľa , vlastník je v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť.

Súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a po starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Predmetom tohto konania je vypratanie obytnej UNIMO bunky osadenej na lesnom pozemku, na parcele registra KNC číslo XXXX v katastrálnom území C., ktorý pozemok patrí žalobcovi. Predmetná UNIMO bunka je osadená na spevnenej ploche, ale nie je spojená so zemou pevným základom t.j. je kedykoľvek odnímateľná, preto ide o vec hnuteľnú a nie o nehnuteľnosť. Žalobca žaluje napriek tomu jej vypratanie a nie vydanie, keďže nemá záujem, aby táto bunka bola premiestnená inde, jeho vôľou je, aby naďalej ostala na jeho pozemku, avšak, aby ju mohol užívať on ako vlastník.

Aby mohol súd rozhodnúť o ochrane vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia , vzhľadom na spory účastníkov konania, musel súd prejudicionálne rozhodnúť, komu vlastne predmetná UNIMO bunka vlastnícky patrí. Bunka pôvodne tvorila majetok spoločnosti Váhostav a slúžila na stavbe stredisko Vodné dielo Žilina. Po ukončení tohto diela bola vyradená z majetku spoločnosti a hodnota bola odhadnutá len za cenu likvidácie a za odvoz. V tom čase vedúci strediska G. L., okrem iného vyradeného materiálu odovzdal predmetnú UNIMO bunku a aj ďalšiu UNIMO bunku, na základe Predávajúceho protokolu zo dňa 25.2.1999 spolu s inými hnuteľnými vecami pochádzajúcimi z tejto stavby, do užívania a pre potreby Občianskeho združenia Y. V. F. F. F. C.. O odvoz všetkého tohto materiálu sa postaral žalovaný v 1. rade G. I., ktorý bol v tom čase aj predseda vyššie uvedeného občianskeho združenia. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania jedna UNIMO bunka o menších rozmeroch bola umiestnená v lokalite Tisícročnej kaplnky, pretože zámerom občianskeho združenia F. F. bola jej renovácia, z tohto projektu však časom vzišlo. Vzhľadom k tomu, že aj táto lokalita pozemkovo patrí žalobcovi, žalobca sa postaral, po tom, čo začala táto UNIMO bunka chátrať o jej prevoz do Obce C.. Čo sa potom stalo s touto bunkou neoblo plne preukázané, len svedok U. B. svedčil, že si ju potom zobral žalovaný v 1. rade do Arnutoviec a proti tomuto tvrdeniu žalovaný v 1. rade nenamietal.

Druhú UNIMO bunku umiestnil žalobca v lokalite E., tiež na pozemku urbariátu, pretože na základe písomnej dohody, ale aj viacerých ústnych vyjadrení, čo bolo potvrdené svedkami Š. V. C. U. B., G. L. túto bunku bezodplatne previedol na žalobcu s podmienkou, aby na rekreačné účely mohol túto obytnú UNIMO bunku užívať on a členovia jeho rodiny. Tvrdenia svedka Y. T. o údajnej opitosti G. L. v krčme a súvis tohto jeho stavu s podpisom dohody o bezodplatnom prevedení UNIMO bunky, súd potvrdené nemal a dokonca uviedol, že ako strážca lesa v bunke niekedy prenocúvaval, pričom pred rokom 2010 mu kľúče dával predseda žalobcu U. Š., následne mu dáva kľúče G. I.. Len v závere výpovede opravoval túto výpoveď v tom zmysle, že pred rokom 2010 chodil spávať do maringotky na kolesách. Ani svedecká výpoveď svedka akad. arch. Š. U. nedosvedčila, žeby G. L. bol skutočne obidve bunky dal združeniu, keďže bol svedkom len predchádzajúcich rozhovorov a iné okolnosti mu neboli známe.

Samotné výpovede jednotlivých žalovaných sa v priebehu konania rôznili, keď žalovaný v 1. rade tvrdil, že bunka patrí rodinnej firme, t.j. žalovanému v 3. rade, to isté uviedol aj žalovaný v 2. rade. Konateľka žalovaného v 3. rade uviedla, že žalovaný v 3. rade ju má len momentálne v nájme, o čom napokon svedčí aj Zmluva o prenájme UNIMO bunky zo dňa 5.4.2010, ktorú žalovaní súdu predložili. Podľa tejto zmluvy je prenajímateľom bunky žalovaný v 1. rade G. I., ktorý svoje vlastnícke právo odvodzoval od Predávajúceho protokolu zo dňa 1.3.2007, na základe ktorého túto bunku dostal od Občianskeho združenia, za súhlasu troch členov výboru, jedného člena Občianskeho združenia. Nevedno však, o ktorú bunku ide, keďže F. F. malo už jednu bunku pri Tisícročnej kaplnke, ktorá bola stiahnutá do C. a žalovaný v 1. rade nepoprel tvrdenie svedka U. B., že jednu bunku už má v Arnutovciach.

Z Predávajúceho protokolu zo dňa 25.2.1999 jednoznačne vyplýva, že G. L. dal združeniu bunky len do užívania a pre potreby spolku, nie do vlastníctva. Naopak, na základe Dohody z 3.8.2000 predmetnú UNIMO bunku G. L. odovzdal do vlastníctva urbariátu. Ide o jednoznačne dva rozličné pojmy a užívanie nemožno si zamieňať s vlastníctvom, pretože vlastnícke právo v sebe zahŕňa oveľa väčší rozsah oprávnení ako užívanie, pretože užívanie veci v sebe zahŕňa len tie oprávnenia, ktoré povolí vlastník veci.

Súd jednoznačne dospel k záveru, že vlastníkom predmetnej UNIMO bunky je žalobca, pretože od roku 2000 do roku 2010, kedy sa začali nezhody v súvislosti s užívaním bunky a nárok si na ňu uplatnil žalovaný v 1. rade, bol žalobca v dobrej viere, že mu vlastnícke právo k tejto bunke patrí, nikto ho v užívaní ako vlastníka nerušil a pokiaľ by aj bolo spochybnené vlastnícke právo a Dohoda zo dňa 3.8.2000, na základe dobromyseľnosti aj tak by svoje vlastnícke právo bol v trojročnej lehote vydržal.

Keďže bolo v konaní preukázané, že kľúče od predmetnej UNIMO bunky majú u seba žalovaní, ktorí sa ani nezhodli, komu vlastne bunka má patriť a žalovaní v 1. a 2. rade produkovali dôkaz proti svojmu tvrdeniu (Zmluva o nájme UNIMO bunky) a keďže bolo preukázané, že v UNIMO bunke sa nachádzajú veci patriace žalovaným, súd vyhovel žalobe a rozhodol o vyprataní predmetnej UNIMO bunky, jej vydaní žalobcovi, ako aj odovzdaní kľúčov od nej.

O trovách konania rozhodol súd podľa a zaviazal žalovaných, ktorí nemali v tomto konaní úspech, zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré predstavujú uhradený súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Podľa o súdnych poplatkoch v platnom znení, súd rozhodol o vrátení súdnych poplatkov žalobcovi, čo sa týka dvoch výrokov žaloby, v ktorých zobral tieto návrhy späť, pred prvým pojednávaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.