Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-506-2007.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/506/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Pavol Malík, 1. mája 22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žiline, proti povinnému: W.. C. P., L.. XX.XX.XXXX, T.Á. X, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.02.2007, exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1570555 zo dňa 09.03.2005 a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 026272* dňa 13.04.2007. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 24.03.2005.
Súd pri lustrovaní v predmetnom exekučnom spise zistil, že v danej exekúcii sú splnené podmienky na zastavanie vedenej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“).
Dňa 02.07.2008 bolo tunajšiemu súdu doručené vyúčtovanie trov exekúcie, kde si exekútor uplatnil trovy vo výške 57,71 eur.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné
postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 24.03.2008 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom k náhrade týchto trov zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP, nakoľko zo strany oprávneného bol návrh na vykonanie exekúcie podaný viac ako rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty, z čoho súd dospel k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 34,44 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkon v trvaní celkovo 1 hod. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
· Výzva na poskytnutie súčinnosti (2x) 20 min.
· Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie 20 min.
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného
· Zisťovanie majetku povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 6,55 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 6,55 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 23,24 eur, (nakoľko exekútor si neuplatnil DPH z náhrady hotových výdavkov) priznané DPH celkom vo výške 4,65 eur.
Sumár: 23,24 + 6,55 + 4,65 (20% DPH) = 34,44 eur
Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - žiadosť o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako dožiadanie (SP, ORPZ) a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie platiteľa mzdy a majetku povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie platiteľa mzdy a majetku povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú ako: zaevidovanie návrhu do počítača, založenie spisu, vyúčtovanie, späťvzatie príkazu, predloženie vyúčtovania a vrátenie poverenia, s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd z tohto dôvodu nepriznal súdnym exekútorom uplatnený hotový výdavok - bankové poplatky - 0,15 eur, nakoľko súdny exekútor tento výdavok nijako nepreukázal, preto nebolo možné preskúmať jeho existenciu ani výšku. Súd nepriznal ani náhradu za poštovné, ktoré si súdny exekútor uplatnil za doručovanie písomností na súd vzhľadom na to, že predmetné písomnosti doručil súdu osobne. Súd rovnako nepriznal ani uplatnené cestovné, pretože vyčíslenie trov exekúcie síce obsahovalo výpočet cestovné, ale súd vyčíslené cestovné nepovažuje za dostatočne preukázané a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v pripojenom exekútorskom spise EX 237/2007 sa nenachádza záznam o vykonaní pracovnej cesty a ani fotokópia technického preukazu motorového vozidla, na ktorom mala byť pracovná cesta vykonaná.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - prefocovacie náklady + režijné náklady - 1,19 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žilina ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.
Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.
V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.