Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-133-2013.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/133/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti odporcovi: T. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., Q. XXXX/XXA, Ž., o zaplatenie 304,19 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovu sumu 299,29 Eur, úrok z omeškania od 13.10.2011 do 16.01.2013 vo výške 36,14 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 304,19 Eur od 17.01.2013 do 04.02.2013 vo výške 1,40 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 299,19 Eur od 05.02.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovu trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 78,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.01.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 28.01.2013, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 304,19 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver a odporca sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach. Odporca však poskytnutý úver nesplácal.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu splátkový kalendár; úverovú zmluvu zo dňa 03.03.2011; úverové zmluvné podmienky; výzvu k úhrade s podacím lístkom.
Na základe podaného návrhu a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz, č.k. 18Ro/21/13-21 dňa 21.03.2013, ktorým súd žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Z dôvodu jeho nedoručenia odporcovi do vlastných rúk, súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 26.04.2013.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto; právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie navrhovateľa podaním zo dňa 30.07.2013, súd konanie v danej časti zastavil uznesením zo dňa 02.08.2013. (l.č.44)
Predmetom tohto konania tak zostala pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi titulom nezaplatenia sumy 299,29 Eur spolu s príslušenstvom.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 0.3.03.2011, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 3 ods.10 zák.č. 258/2001 Z.z odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je však spotrebiteľským vzťahom a zmluva sa spravuje ustanoveniami zák.č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníka lex specialis, keďže Obchodný zákonník upravuje zmluvu o úvere.
Súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom.
Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky.
V zmysle § 153b ods.1 O.s.p.
(1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
(2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
(3) Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a ods.1 a § 153b ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a teda návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na splnenie uloženej povinnosti.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 78,50 Eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh.
Uplatnené trov súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe ktorej súd priznal navrhovateľovi trovy konania za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh, + režijný paušál 2x 7,81 Eur + DPH, na ktoré zaviazal odporcu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia spolu s náhradou za zaplatený súdny poplatok vo výške 18,- Eur.
Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky v zmysle § 153b O.s.p., súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom nezistil žiadne prekážky pre jeho vydanie.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, rozsudok odôvodnil v zmysle § 157 ods.4 O.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 202 ods.1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.