Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-87-2013.pdf
PDF · 72.86 KB
Case nature
Subarea
28P/87/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú B. V. M., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: D. E., bytom A. X, A. otca a otca: R. M., bytom E.. F. E. B..N..E.., XXXXX J., C. T., zastúpený: Studio Legal s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 15.5.2013 žiadala matka, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca, aby zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 30% z výšky jeho príjmu, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka.
Otec maloletej navrhol, aby súd návrh zamietol s odôvodnením, že konajúci súd nemá právomoc o návrhu matky vo veci úpravy práv a povinností k maloletej rozhodnúť. Poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod. sp. zn. 2P/30/2010 konanie o návrate maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu t.j. do Talianska. Matka odišla s maloletou do z Talianska na územie Slovenskej republiky 4.10.2010 a to bez súhlasu otca. uvedeným došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletej B. z krajiny jej obvyklého pobytu Talianska na Slovensko. Otec sa s premiestnením nezmieril a s týmto stavom nesúhlasí. Maloletá je právoplatne zverená do osobnej starostlivosti otca a to na základe rozhodnutia Tribunálu pre maloletých v Campobasso, Cron. 33/2011, konanie č. 173/2008 V.G. zo dňa 13/01/2011 v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu v Campobasso, cron. 888/2012 v konaní č. 28/2011 V.G. zo dňa 09/10/2012, ktorým bola matka zároveň pozbavená rodičovských práv k maloletej B..
Matka oznámila súdu, že taliansky súd sa vzdal právomoci vo veci týkajúcej sa maloletej, existuje o tom písomné rozhodnutie, ktoré založí do spisu ( matka to doposiaľ neuskutočnila )
Podľa čl. 2 bod 9 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 ( ďalej len „ Nariadenie Rady (ES) 2201/2003 “ ) pojem “opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 2 bod 11 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 pojem “ neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie “ znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:
a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním,
a
b/ za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a. každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b. dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i. do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii. nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode (i) sa nepodala nová žiadosť;
iii. konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv. súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa čl. 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa čl. 17 Nariadenia Rady ( ES ) 2201/2003 ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa čl. 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí ( ďalej len Dohovor) ,
Po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že
návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.
Podľa § 103 O.s.p. súd prihliada kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstráni, súd konanie zastaví.
Vzhľadom k tomu, že k premiestneniu dieťaťa jeho matkou z členského štátu jeho obvyklého pobytu došlo neoprávnene, pričom tunajší súd v zmysle Nariadenia rady /ES/ 2201/2003 nemá právomoc na konanie vo veci, keďže nie je splnená ani jedna z podmienok v zmysle čl. 10 predmetného nariadenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, poukazujúc i na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava II o návrat dieťaťa do krajiny pôvodu. Naviac sú justičné orgány Slovenskej republiky povinné zdržať sa rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční, okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.