Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-60-2012.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/60/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F., Z. F. č. XXX, právne zast.: JUDr. Ján Végh, advokát, so sídlom Alžbetínske nám. č. 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, 917 02 Trnava, Kollárova 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:KRPZ-TT-KDI3-ODV-61/2012 zo dňa 25.6.2012 takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Trnave č.p.KRPZ-TT-KDI3-ODV-61/2012 zo dňa 25.06.2012 a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede č. p. ORPZ-DS-ODI2-P-239/2012 zo dňa 25.04.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 538,65 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Végha, vedený vo N., a.s. pobočka M. K., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 20.7.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia č.KRPZ-TT-KDI3-ODV-61/2012 zo dňa 25.6.2012, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede č.ORPZ-DS-ODI2-P-239/2012 zo dňa 25.4.2012, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. b),g) zák.č.372/1990 Zb., za čo mu uložil pokutu vo výške 330,- Eur a trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá na dobu 14-tich mesiacov. Žalobca súčasne žiadal zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
V žalobe právny zástupca žalobcu namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa práve žalobca dopustil priestupku. Dokazovanie bolo vykonané jednostranne v neprospech žalobcu, poukázal, že k nehode došlo aj v dôsledku toho, že nedisciplinovaní vodiči odstavujú motorové vozidlá na miestach kde to nie je povolené a žalobca ako vodič autobusu má sťažené podmienky keď prechádza týmto miestom. Poukázal, že došlo k porušeniu prezumpcie neviny žalobcu, keď oba správne orgány vychádzali z predpokladu, že žalobca sa nevenoval dostatočne vedeniu svojho vozidla a v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie. Ďalej namietal, že správne orgány sa nepokúsili o vybavenie veci miernejším spôsobom a ich povinnosťou bolo vyhodnotiť stupeň nebezpečnosti konania žalobcu pre spoločnosť s ohľadom na vzniknutú situáciu a následky dopravnej nehody. Okrem toho namietal aj, že správny orgán nedostatočne zaistil stopy na mieste dopravnej nehody, riadne nevyhotovil fotodokumentáciu a následne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávne zistenému skutkového stavu.
Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.8.2012 vyplýva, že správny orgán poukazoval na to, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť na ústnom prejednaní priestupku k celej veci, čo aj spravil, ku skutku sa priznal a svoj čin oľutoval. Neuvádzal žiadne relevantné okolnosti, nenavrhoval dôkazy ktoré by bolo potrebné ozrejmiť v rámci dokazovania. Výsluchom svedkov došiel správny orgán k záveru, že skutok spáchal žalobca, pretože medzi jeho výpoveďou a výpoveďami týchto svedkov neboli žiadne rozpory.
Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalobca bol obvinený z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák.č.372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 1.3.2012 v čase medzi 17,30 hod. až 19,25 hod. viedol ako vodič linkový medzimestský autobus zn. Irisbus Crossway SFR v obci Vieska po štátnej ceste III/57211 a pred rodinným domom č. 79 sa nedostatočne venoval vedeniu svojho vozidla, následkom čoho pravou bočnou stranou autobusu poškodil ľavú stranu osobného motorového vozidla zn. Kia Sportage, ev.č.DS-996DY, ktoré bolo zaparkované mimo cesty. Žalobca po dopravnej nehode z miesta nehody odišiel, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa na miesto nehody nevrátil, nezdržal sa konania ktoré by mu bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, nakoľko so svojim vozidlom odišiel z miesta dopravnej nehody a neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá bola spôsobená dopravnou nehodou, čím sa dopustil vyššie uvedeného priestupku podľa § 22 ods.1 pís. b), g) zák. č. 372/1990 Zb..
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 9.5.2012 odvolanie, v ktorom namietal prakticky rovnaké skutočnosti ako v žalobnom návrhu, prečo považuje rozhodnutie správneho orgánu na nesprávne.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-ODV-61/2012 zo dňa 25.6.2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu s poukazom na to, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal rovnako ako prvostupňový správny orgán z obsahu priestupkového spisu, najmä zo záznamu o podanom vysvetlení žalobcu, svedka Mgr. A. C., zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, zo záznamu o dopravnej nehode, z fotodokumentácie, pričom dospel k záveru, že existujúce dôkazy postačujú na to, aby bol žalobca uznaný zo spáchania predmetného priestupku. Žalovaný poukázal najmä na to, že žalobca sa dopustil priestupku následkom ktorého došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, keď po dopravnej nehode svojvoľne opustil miesto dopravnej nehody bez toho, že by túto oznámil polícii resp. osobe ktorej majetok bol pri dopravnej nehode poškodený. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca sa k celému skutku priznal a tento oľutoval, takže nie sú žiadne pochybnosti o tom, že práve žalobca tento priestupok spáchal.
Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 3.10.2013 prejednal vec v zmysle § 247 ods. 1, 2 O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na posúdenie veci a preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porušili práva žalobcu tým, že skonštatovali vo svojich rozhodnutiach to, že žalobca sa dostatočne nevenoval vedeniu svojho motorového vozidla, hoci túto skutočnosť riadne nepreverili a toto konštatovanie prevzali len zo zápisnice z miesta činu, ktorú vyhotovili policajti bezprostredne po nehode. Uviedol, že naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobca neregistroval nehodu a nepočul náraz pri ktorom mal poškodiť iné motorové vozidlo so svojim vozidlom. Namietal, že v danom smere malo byť vykonané znalecké dokazovanie, najmä na skutočnosť či žalobca mohol za danej situácie počuť, že so svojim motorovým vozidlom narazil do iného motorového vozidla ako aj za účelom analýzy stôp na vozidle žalobcu ako aj na vozidle poškodeného, či sa tieto stopy zhodujú. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 10.8.2012 a dôvodov uvedených v oboch rozhodnutiach.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák.č.372/1990 o priestupkoch
Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b)
Podľa § 22 ods. 1 písm. g zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
Podľa § 22 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(2) Za priestupok podľa odseku 1
a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,
e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák.č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(1) Vodič je povinný
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke
Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(2) Účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(6) Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
V súvislosti so vznesenými námietkami právneho zástupcu žalobcu súd konštatuje, že samotný skutok kladený žalobcovi za vinu pozostáva z dvoch čiastkových skutkov a teda aj z dvoch protiprávnych konaní, ktorých sa mal žalobca dopustiť. Obe tieto konania sú nezávislé od seba a takisto každé z týchto konaní vykazuje iný stupeň spoločenskej nebezpečnosti a následne aj iný druh sankcie, ktorý je možný za toto konanie uložiť.
Prvým čiastkovým skutkom je podľa správneho orgánu skutočnosť, že žalobca sa nedostatočne venoval vedeniu svojho vozidla, následkom čoho pravou bočnou stranou autobusu poškodil ľavú stranu zaparkovaného osobného motorového vozidla Kia Sportage.
Právny zástupca žalobcu v súvislosti s týmto skutkom namietal skutočnosť, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný prevzal vyhodnotenie tohto konania zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde pri zabezpečovaní prvotných úkonov policajt ktorý zdokumentoval zistenú dopravnú nehodu uviedol, že došlo k dopravnej nehode zo strany vtedy ešte neznámeho páchateľa tak, že tento sa dostatočným spôsobom nevenoval vedeniu svojho motorového vozidla.
Podľa názoru krajského súdu správne orgány nedostatočným spôsobom zdokumentovali samotný priebeh bezprostredne pred dopravnou nehodou a počas tejto nehody. V zápisnici o podanom vysvetlení zo dňa 14.3.2012 žalobca uviedol, že nezaregistroval, že by odlomil spätné zrkadlo na osobnom motorovom vozidle a až následne okolo 18,30 hod. mu volal príslušník dopravného inšpektorátu na výsluch ohľadne dopravnej nehody. Následok, ktorý nastal pri dopravnej nehode skutočne vyvodzuje záver, že zo strany žalobcu došlo k nepozornosti, ktorá mala za následok, že žalobca narazil so svojim motorovým vozidlom do iného motorového vozidla, avšak povinnosťou správnych orgánov bolo podrobne žalobcu na túto skutočnosť vypočuť, pretože ani svedok Mgr.A. C., ktorý bol zároveň poškodený, nevidel priebeh dopravnej nehody, rovnako priebeh dopravnej nehody nevidel ani ďalší vypočutý svedok B. K.. Vo veci bol síce vypočutý svedok T. H., ktorý sa v čase dopravnej nehody viezol v autobuse, ktorý riadil žalobca a tvrdil, že pri náraze oboch vozidiel bolo počuť veľký hluk, avšak k tejto skutočnosti neboli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí cestovali autobusom a ktorí mohli túto skutočnosť potvrdiť alebo vyvrátiť. Navyše súd považuje za dôvodnú obranu žalobcu, že v priebehu celého správneho konania sa žalobca nemohol vyjadriť k výpovedi svedka T. H..
Pokiaľ ide o tento čiastkový skutok, ktorý správny orgán subsumoval pod ust. § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1992 Zb., krajský súd dospel k záveru, že prešetrovanie tohto priestupku bolo zo strany správneho orgánu povrchné a vychádzalo prakticky len z podkladov, ktoré boli zabezpečené príslušníkmi polície pri bezprostrednom zdokumentovaní dopravnej nehody.
Druhý čiastkový skutok, ktorý vykazuje aj vyššiu spoločenskú nebezpečnosť konania spočíval v tom, že žalobca bezprostredne po dopravnej nehode z miesta dopravnej nehody odišiel, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, resp. nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu polície a neupovedomil osobu poškodenú o tom, že jej spôsobil hmotnú škodu, čím sa mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1992 Zb..
V tomto smere krajský súd jednoznačne konštatuje, že správne orgány pochybili pri hodnotení dôkazov, keďže v priebehu celého prešetrovania priestupku nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca vedel o tom, že spáchal dopravnú nehodu, t.j. že so svojim vozidlom poškodil iné motorové vozidlo a následne z miesta nehody odišiel.
Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uviedli, že žalobca sa k spáchaniu tohto skutku priznal, krajský súd dospel k záveru, že toto ich tvrdenie nie je podložené dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. Žalobca v zázname o podanom vysvetlení zo dňa 14.3.2012 doslova uviedol, že dňa 1.3.2012 viedol autobus na trase od Dunajskej Stredy do obce Lehnice cez obec Vieska, nezaregistroval to, že odlomil spätné zrkadlo na osobnom motorovom vozidle a toto sa dozvedel až keď mu volali príslušníci dopravného inšpektorátu. Z uvedeného značí to, že pokiaľ žalobca nevedel, že spôsobil dopravnú nehodu, nemohol vedome odísť z miesta dopravnej nehody, teda nemohol sa dopustiť takého konania, ktoré priestupkový zákon subsumuje pod konanie podľa § 22 ods. 1 písm. b), teda že vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
Keďže žalobca v priebehu celého priestupkového konania a rovnako aj v žalobe tvrdil, že nepočul, že by narazil so svojim autobusom do iného motorového vozidla a nebol si vedomý, že bol účastníkom dopravnej nehody, nemôže mu byť kladené za vinu, pokiaľ sa nedokáže opak, že odišiel z miesta dopravnej nehody. Svedok T. H. síce tvrdil, že ako cestujúci počul buchnutie, ale toto jeho tvrdenie je nepostačujúce na to, aby bol žalobca uznaný zo spáchania spomínaného priestupku. Povinnosťou správneho orgánu bolo vypočuť ďalších cestujúcich z autobusu (podľa výpovede svedka H. ich tam bolo asi 20) a až po vyhodnotení týchto výpovedí a s prihliadnutím na okolnosti ktoré tvrdil žalobca, mohli rozhodnúť, či žalobca skutočne mohol mať vedomosť o tom, že sa dopustil dopravnej nehody.
Druhý čiastkový skutok vykazuje vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti, podľa ktorého bol žalobcovi ukladaný aj trest. Žalobca bol uznaný vinným z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák.č.372/1992 Zb. a bola mu uložená pokuta 330,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14- tich mesiacov. Pokiaľ by u žalobcu došlo k spáchaniu len priestupku spočívajúcom v nedostatočnom venovaní sa vedeniu motorového vozidla, správny orgán mohol žalobcovi uložiť podstatne nižšiu pokutu ako aj nižší trest zákazu činnosti, resp. tento trest vôbec neuložiť.
Keďže výška trestu žalobcu sa odvíjala práve od skutku, ktorý nebol riadne zdokumentovaný a ktorý mu bol uložený len na základe tzv. „priznania žalobcu“, dospel krajský súd k záveru, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobca ku skutku priznal. To, že uvádzal vo svojej výpovedi, že dopravnú nehodu zavinil a že svoj čin ľutuje, možno chápať len ako dodatočné priznanie k tomu, že došlo k stretu jeho vozidla s iným vozidlom, ale nie k priznaniu k tomu, že hoci vedel, že bol účastníkom dopravnej nehody, z miesta činu odišiel bez vykonania potrebných úkonov na zabezpečenie následkov dopravnej nehody.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 538,65 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony ( prevzatie a príprava veci, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní 2x127,16 Eur plus 2krát režijný paušál 7,63 Eur, plus 1x 130,16 Eur, plus režijný paušál 7,81 Eur a náhrada za stratu času 65,10 Eur, spolu 472,65 Eur. Trovy právneho zastúpenia za úkon - ďalšia porada s klientom dňa 10.9.2013 súd právnemu zástupcovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru nešlo o taký úkon, ktorý možno považovať za úkon potrebný na účelné uplatnenie práva žalobcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.