Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-76-2013.pdf
PDF · 65.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/76/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Pavla Polku na verejnom zasadnutí konanom 3. októbra 2013 prejednal odvolanie podané obžalovaným Ing. O. S., CSc. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/93/2009 z 23.4.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. O. S., CSc. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo bol obžalovaný Ing. O. S., CSc. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, za čo bol odsúdený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 56 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 250,-Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 dní nepodmienečne.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V. H. škodu vo výške 325,76 Eur, pričom tento poškodený bol podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu a v súvislosti s tým aj proti výroku o treste a výroku o náhrade škody podal obžalovaný odvolanie. Zopakoval svoje tvrdenie z doterajšieho konania, že uvedený prečin nespáchal. Podľa jeho názoru žiadnym priamym, ale ani nepriamym dôkazom nebolo potvrdené, že by sa tohto konania dopustil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Žiadni zo svedkov samotné poškodenie motorového vozidla neviedli. Ani z vyjadrenia znalca Ing. Q. nevyplýva jednoznačne, akým spôsobom došlo k poškodeniu predmetného vozidla, znalec sa iba prikláňa k názoru, že išlo o náraz silnejšou intenzitou, čo potvrdzuje aj svedecká výpoveď poškodeného V. H.. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z dôvodu uvedeného v § 321 Tr. por. s poukazom na § 322 Tr. por.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výroku o treste a výroku o náhrade škody, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.
V predmetnej veci je potrebné uviesť, že krajský súd o protiprávnom konaní obžalovaného už v minulosti 2-krát rozhodoval. Ani v jednom z týchto rozhodnutí krajský súd neuviedol, že by boli pochybnosti o tom, že skutok, ktorý je predmetom napadnutého rozsudku, sa stal a tento spáchal obžalovaný. V tejto súvislosti krajský súd prihliadol na výpoveď obžalovaného, výpoveď poškodeného V. H., ale aj na výpoveď znalca Ing. S. Q.. Znalec Ing. Q. na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že poškodenie predmetného motorového vozidla si prezrel a dospel k záveru, že takéto poškodenie je možné spôsobiť predmetmi, ktoré sú uvedené v obžalobe, ale je potrebné vyvinúť väčšiu intenzitu, ako by bola predpokladaná pri bežnom obtretí sa či už sekerou, alebo svorkou o dvere motorového vozidla. Keďže na poškodenom motorovom vozidle nebola zistená preliačina, ale priehlbina, aj krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že v danom prípade obžalovaný spôsobil poškodenie cudzieho motorového vozidla úmyselným zavinením. Z vyššie uvedených dôvodov ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný Ing. O. S., CSc. a tento skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Výrok o vine v rozsudku okresného súdu preto zodpovedá stavu veci a zákonu.
Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom.
Treba uviesť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom súd mu v tejto súvislosti priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák. Žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom na dĺžku času od spáchania trestného činu aj krajský súd je toho názoru, že peňažný trest vo výmere 250,- Eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody splní účel trestu podľa zákonných kritérií ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu ani vo výrokoch o náhrade škody, nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.