Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-329-2013.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/329/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12 proti odporkyni: I. R., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. O., V. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Elenou Kubišovou, tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie sumy 621,04 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 427,44 Eur spoločne s:
- úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 250,- Eur od 04.01.2013 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250,- Eur od 04.01.2013 až do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 128,97 Eur od 04.01.2013 až do zaplatenia,
- debetným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 48,47 Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 41,23 Eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, ČSOB, a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 05.03.2013 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 621,04 Eur spoločne s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 250,- Eur od 04.01.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250,- Eur od 04.01.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,90 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia a debetným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 48,47 Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, a taktiež trov konania.
Navrhovateľ si uplatňoval žalovaný nárok z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi sumu vo výške 250,- Eur z titulu úveru poskytnutého odporkyni na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 21.12.2009, a tiež neuhradila nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov navrhovateľa vo výške 48,47 Eur. Ďalej odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi úverový úrok do 03.01.2013 v sume 128,97 Eur, úrok z omeškania do 03.01.2013 v sume 100,67 Eur a poplatky vo výške 92,93 Eur.
Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2013, ktorý bol následne zrušený uznesením súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.09.2013 z dôvodu nemožnosti doručiť odporkyni platobný rozkaz do vlastných rúk.
Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporkyne, na ktorom by sa táto v skutočnosti zdržiavala, ustanovil súd odporkyni opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o bežnom účte zo dňa 31.08.2009, Zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 21.12.2009, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 31.05.2010, rekapituláciou povoleného prečerpania ku dňu 03.01.2013 a históriou nepovoleného prečerpania ku dňu 04.01.2013.
Na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 31.08.2009 v spojení s listinou označenou ako "Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR", ktorá je súčasne Zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 21.12.2009, uzavretou medzi navrhovateľom a odporkyňou, súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni možnosť čerpať jeho finančné prostriedky do výšky úverového limitu 250,- Eur, pričom dňa 21.12.2009 otvoril pre odporkyňu úverový účet č. 4009617320/7500.
Súd kvalifikoval Zmluvu o povolenom prečerpaní ako úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania podľa § 497 Obchodného zákonníka.
Zo Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že výška úrokovej sadzby je 16,90 % ročne.
Z návrhu v spojení s článkom I. odsek 2. Zmluvy o bežnom účte zo dňa 31.08.2009 vyplýva, že výška debetnej úrokovej sadzby v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov je 25 % ročne.
Z návrhu na začatie konania súd ďalej zistil, že žalovaný nárok vo výške 621,04 Eur predstavuje
- poskytnutý úver odporkyni v rámci povoleného prečerpania s úverovým limitom vo výške 250,- Eur,
- prečerpanie peňažných prostriedkov navrhovateľa nad povolený úverový limit (debet) vo výške 48,47 Eur,
- úverový úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 250,- Eur vzniknutý od 21.12.2009 do 03.01.2013 vo výške 128,97 Eur,
- úrok z omeškania vzniknutý do 03.01.2013 vo výške 100,67 Eur bez uvedenia z akých nárokov, v akej úrokovej sadzbe a od sa tento úrok voči odporkyni uplatňuje,
- poplatky spolu vo výške 92,93 Eur bez konkretizácie týchto poplatkov čo do druhu a sumy a bez predloženia dôkazov o dôvodnosti ich uplatňovania voči odporkyni.
Nahliadnutím do rekapitulácie povoleného prečerpania ku dňu 03.01.2013 súd zistil, že odporkyňa vyčerpala celý dohodnutý úverový limit vo výške 250,- Eur.
Nahliadnutím do histórie nepovoleného prečerpania súd zistil, že odporkyňa v období od 28.08.2010 do 31.12.2012 postupne vyčerpala nad dohodnutý úverový limit sumu 48,47 Eur.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 31.05.2010 adresovaného odporkyni súd zistil, že jej dlh vo výške 381,23 Eur sa stal splatný dňom 31.05.2010, pričom odporkyňa bola vyzvaná na jeho zaplatenie do 11.06.2010.
Z návrhu na začatie konania súd zistil, že odporkyňa v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou navrhovateľovi neuhradila nárok na vrátenie povoleného aj nepovoleného prečerpania spolu vo výške 298,47 Eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 100,67 Eur označenej v návrhu ako "úroky z omeškania" ku 03.01.2013 - ktorú navrhovateľ urobil súčasťou žalovanej istiny, nakoľko z návrhu, ale ani z predložených dôkazov navrhovateľom v konaní, nevyplývalo z ktorých nárokov, v akej úrokovej sadzbe a od kedy si navrhovateľ tieto úroky voči odporkyni uplatňuje. Navrhovateľ preto nepreukázal dôvodnosť tohto žalovaného nároku.
Súd nepriznal navrhovateľovi tiež nárok na zaplatenie sumy 92,93 Eur označenej v návrhu ako "poplatky" ku 03.01.2013, nakoľko z návrhu, ale ani z predložených dôkazov navrhovateľom v konaní, nevyplývalo, aké (konkrétne) poplatky a v akých sumách si navrhovateľ voči odporkyni uplatňuje. Navrhovateľ preto nepreukázal dôvodnosť ani tohto žalovaného nároku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti priznal súd navrhovateľovi zo žalovanej istiny len sumu vo výške 427,44 Eur, pričom v prevyšujúcej časti týkajúcej sa žalovanej istiny vo výške 193,60 Eur návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na:
- úverový úrok vo výške 16,90 % ročne z poskytnutého úveru vo výške 250,- Eur od 21.12.2009 do 03.01.2013 v sume 128,97 Eur a ďalej od 04.01.2013 až do zaplatenia,
- debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy prečerpania nad povolený limit vo výške 48,47 Eur od 01.01.2013 až do zaplatenia,
pričom súd navrhovateľovi tieto nároky priznal, nakoľko podmienky pre ich uplatnenie boli medzi účastníkmi konania v Zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 21.12.2009 a v Zmluve o bežnom účte zo dňa 31.08.2009 riadne dohodnuté.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi tiež nárok na úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250,- Eur a zo sumy 128,97 Eur od 04.01.2013 až do zaplatenia, pričom súd mu tento nárok priznal, nakoľko ku uvedenému dňu bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % , ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,75 %.
Súd navrhovateľovi nepriznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 92,93 Eur od 04.01.2013 až do zaplatenia, ktorý si navrhovateľ uplatnil v petite návrhu ako súčasť sumy 221,90 Eur (popri sume 128,97 Eur), pretože návrh v časti týkajúcej sa samotnej pohľadávky vo výške 92,93 Eur súd zamietol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, pričom miera úspechu navrhovateľa predstavuje 37,66 % (úspech mal v rozsahu 68,83 % a neúspech v rozsahu 31,17 %). Priznaná suma vo výške 41,23 Eur predstavuje nárok navrhovateľa na trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere úspechu v konaní.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sumy súdneho poplatku vo výške 23,- Eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 86,47 Eur (za 2 úkony právnej služby, t.j. za prípravu a prevzatie veci a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 28,22 Eur, režijný paušál - dvakrát po 7,81 Eur, 20 % DPH), pričom zo súčtu uvedených trov konania predstavuje 37,66 % sumu 41,23 Eur.
Ako základ pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd akceptoval sumu 391,40 Eur tvorenú úverovou istinou vo výške 250,- Eur, nepovoleným prečerpaním vo výške 48,47 Eur a poplatkami vo výške 92,93 Eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby vo výške 39,84 Eur počítanej zo základu vo výške 621,04 Eur, nakoľko uvedená suma je tvorená nielen súčtom úverovej istiny vo výške 250,- Eur, nepovoleného prečerpania vo výške 48,47 Eur a poplatkov vo výške 92,93 Eur, ale aj príslušenstvom vo výške 128,97 Eur titulom úverového úroku a vo výške 100,67 Eur titulom úroku z omeškania.
V zaužívanej súdnej praxi sa akceptuje vyčíslenie odmeny za úkon právnej služby poskytnutej advokátom z hodnoty pohľadávky, nie aj z jej príslušenstva.
Taktiež súdny poplatok bol zo strany navrhovateľa uhrádzaný len z hodnoty pohľadávky (nie aj z jej príslušenstva).
Súd na zaplatenie trov konania v prospech navrhovateľa zaviazal odporkyňu, ako účastníčku, ktorá mala vo veci neúspech v rozsahu 68,83 %.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.