Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_39C-49-2005.pdf
PDF · 76.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39C/49/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci navrhovateľa : Q. S., nar. XX. X. XXXX, bytom V., B. XX, proti odporkyni : Q. K. - Q., bytom S., W. X, I.ČO: XXXXXXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody - Ústav na výkon väzby, D. X, . XXX XX O. 1, v konaní o zaplatenie 4 315,21 €, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny 4 315,21 € titulom Zmluvy o pôžičke, zo dňa 25. 11. 1999 a Zmluvou o vysporiadaní záväzku, zo dňa 18. 2. 2002, zo zmluvy o pôžičke, vo výške 100 000.- Sk ( 3 319,39 € ). Odporkyňa doteraz nevyplatila dlžnú sumu.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť, s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 21. 2. 2012 rozsudkom XTo X/XXXX rozhodol, že pokiaľ ide o navrhovateľa, spôsobila mu škody podľa str. 13 citovaného rozsudku, ale na strane 18 citovaného rozsudku, kde jej súd uložil povinnosť nahradiť škodu, navrhovateľ nie je uvedený. Tiež na strane 21 rozsudku navrhovateľ nie je uvedený v zozname poškodených, ktorých súd odkazuje na náhradu škody v občiansko-právnom konaní.
Navrhovateľ sa na pojednávanie, vytýčené na 3. 10. 2013, nedostavil, napriek tomu, že na pojednávaní dňa 5. 8. 2013 bolo pojednávanie odročené na 3. 10. 2013, o 13.15 hod., č. dv. 102/I. posch. Navrhovateľ vzal termín pojednávania na vedomie, s tým, že mu súd doručí vyjadrenie odporkyne, zo dňa 8. 7. 2013, doručené na súd 15. 7. 2013. Odporkyňa sa listom, zo dňa 13. 9. 2013, došlé na súd, ospravedlnila svoju neprítomnosť z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody a zlou finančnou situáciou. Súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil a preto súd v zmysle ust. § 101, ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :
- 2 -
XXC XX/XXXX
Navrhovateľ na základe Zmluvy, zo dňa 25. 11. 1999, požičal odporkyni sumu 130 000.- Sk ( 4 315,21 € ), ktorú sa odporkyňa zaviazala vrátiť v termíne do 25. 11. 2000. Túto skutočnosť potvrdzuje aj príjmový doklad, zo dňa 25. 11. 1999, kde odporkyňa potvrdzuje prijatie od navrhovateľa sumy 130 000.- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ postúpil svoju pohľadávku dňa 31. 1. 2002 postupníkovi Z. Y., S., V. X , XXX XX S., IČO: XXXXXXXX a to pohľadávky postupcu voči dlžníkovi Q. K., r. č. XXXXXX/XXXX, W. X,. S., ktorá vznikla na základe neplnenia Zmluvy o pôžičke, zo dňa 25. 11. 1999, vo výške istiny 98 300 Sk s prísl. ( 3 262,96 € ). Túto skutočnosť listom, zo dňa 4. 11. 2004 Z. Y., S., potvrdil, že pokiaľ ide o vyplatenie dĺžnej sumy, resp. odplatu za postúpenie pohľadávky, vo výške 39 320 Sk ( 1 305,18 € ), oznamuje, že z veriteľov Q. K. zatiaľ nebol uspokojený nikto, pretože vymožená suma od dlžníkov Q. K. nepokryla ani výšku pohľadávky Z. Y. S.. Dňa 18. 2. navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili Dohodu o urovnaní záväzkov a to dňa 18. 2. 2002, na základe ktorej odporkyňa uznala dlh voči navrhovateľovi, vo výške 100 000.- Sk, ktorý jej vznikol na základe Zmluvy o pôžičke, zo dňa 25. 11. 1998. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z citovaných listín, ktoré sú pripojené v spise.
Navrhovateľovi v trestnom konaní nebol priznaný nárok na náhradu škody, pretože svoj nárok postúpil na spoločnosť Z. Y. S. a to Zmluvou, zo dňa 31. 1. 2002. Krajský súd v Prešove rozsudkom XT . X/XXXX, zo dňa 12. 11. 2010, v spojení s rozsudkom NS SR 2To 3/2011, zo dňa 21. 2. 2012, právoplatný dňa 21. 2. 2012, kde odporkyňa bola právoplatne uznaná vinnou za trestný čin podľa § 250, ods. 1, ods. 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov, že v V. na ul. Z. č. XX v prevádzke svojej živnosti s názvom G. - Q., v období od 15. 2. 1999 do 6. 10. 2000 ako fyzická osoba, aj ako živnostník napriek tomu, že v čase uzatvárania zmlúv o pôžičke a tichom spoločenstve, mala vedomosť o tom, že požičané peniaze nevráti a tiež mala vedomosť o tom, že nie je schopná vyplatiť istiny a úroky zo zmlúv, ku ktorým sa zaviazala a z ktorých jej tento záväzok vyplýval, uzatvorila okrem iného aj s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, vo výške 100 000.- Sk na jeden rok, s návratnosťou 130 000.- Sk, na základe ktorej obžalovaná vyplatila poškodenému Q. S. 14. 9. 2001 sumu 1 700 Sk, pričom istina a ďalšie úroky poškodenému vyplatené neboli, čím spôsobila škodu, najmenej 100 000.- Sk. Odporkyňa vo vzťahu k poškodeným spáchala trestný čin podvodu podľa § 250, ods. 1, 5 Tr. zákonníka, účinného od 1. 1. 2006, za čo bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody, vo výmere 5 rokov. Citovaným rozsudkom jej bola uložená povinnosť nahradiť škodu 32 poškodeným a v ďalšom v zmysle ust. § 229, ods. 2 Tr. poriadku trestný súd odkázal poškodených na občiansko-právne konanie. Navrhovateľovi v trestnom konaní nebol priznaný nárok na náhradu škody, nakoľko svoj nárok postúpil na spoločnosť Z. Y.., ako to vyplýva zo Zmluvy, zo dňa 31. 1. 2002.
Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ ( žalobca ) a odporca ( žalovaný ) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Pojem účastníka konania vymedzuje osnova tak, že nimi sú tí, ktorí sú označení v návrhu ( navrhovateľ
- 3 -
XXC XX/XXXX
a odporca ) alebo tí, o ktorých právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je treba rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné a vecnou legitimáciou sa rozumie stav, vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti ), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe ( spory ), hovorí sa o vecnej legitimácii aktívnej ( na strane navrhovateľa ) alebo pasívnej ( na strane odporcu ). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom ( napr. výlučným nositeľom ) hmotného oprávnenia alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom ( prípadne výlučným nositeľom ) hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom ( prípadne výlučným nositeľom ) hmotného oprávnenia ( hmotne právnej povinnosti ), o ktorej v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v samotnom konaní.
V prejednávanej veci návrh podal navrhovateľ, ktorý síce tvrdí svoje hmotné právne oprávnenie, ale nie je nositeľom, nakoľko žaluje pohľadávku, ktorú predtým postúpil inému ( Z. Y. S. ), takže v danom prípade ide o nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Dňa 18. 2. 2002 navrhovateľ s odporkyňou uzatvoril dohodu o urovnaní záväzkov.
Podľa § 585, ods. 1 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 586 Obč. zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný lsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia urovnanie, dojednané dobromyseľne, nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
Navrhovateľ túto dohodu uzatvoril dňa 18. 2. 2002 s odporkyňou, t j. už v čase, keď nebol vlastníkom pohľadávky a teda s uvedenou pohľadávkou ani nemohol disponovať a dohodnúť si o nej zmeny alebo dohodu o urovnaní, pretože ohľadom tejto pohľadávky nebol dobromyseľný a vedel, že práva k tejto previedol na inú spoločnosť ( Z. Y. S. ).
Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142, ods. 1 OSP, s tým, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
- 4 -
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.