Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-8-2023.pdf
PDF · 172.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina vo veci navrhovateľky A. A., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. D. C. E., proti odporcovi F. G. H., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C. D. C. E., o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. mája 2022, č. k. 6Pc/22/2020-199 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., III. ako aj súvisiaci výrok VI. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti, v ktorej navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť povinnosť doplatiť výšku na výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do konca roka 2020 vo výške 1.520,- eur + za každý ďalší mesiac 20,- eur až do stanovenia nového výživného, zastavil. Výrokom II. zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne s účinnosťou od 17.12.2020, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred. Výrokom III. uložil súd odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 17.12.2020 do 30.04.2022 v celkovej sume 545,42 eur splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom IV. súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a výrokom V. určil, že týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2011-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.2015. Na vec aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 – 3 Zákona o rodine. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala , aby súd uložil odporcovi - povinnému povinnosť prispievať na jej výživu mesačnou sumou 280,- Eur, a to do 15. dňa v aktuálnom mesiaci. Súčasne žiadala uložiť odporcovi povinnosť doplatiť rozdiel na výživnom doteraz aktuálnom a zvýšenom, a to od dátumu 01.09.2019, ktorý je dátumom začatia štúdia na vysokej škole. Uviedla, že študuje druhý rok na vysokej škole na Trnavskej univerzite, odbor psychológia. Od útleho veku má navrhovateľka diagnostikovanú alergiu v rozsiahlom štádiu, na roztoče, plesne, prach, trávy aj stromy, preto nemôže bývať na internáte. Prostredie na internáte by jej spôsobovalo zdravotné problémy v podobe neutíchajúceho kašľa a svrbenia sliznice nosa a očí, taktiež v jej ekzémových kožných stavoch, ktoré má na pokožke, primárne na tvári. Jej zdravotný stav si vyžaduje čisté prostredie, nový matrac, nábytok, žiadne závesy, záclony, koberce, v podstate nič, čo by v sebe držalo prach, roztoče a iné baktérie. Pre tieto dôvody bola nútená hľadať si ubytovanie v súkromí. Z dôvodu eliminovania vysokých nákladov si s kamarátkou prenajali byt, pričom náklady si delia na polovicu, teda vo výške 300,- Eur.
Matka navrhovateľky býva len v malom jednoizbovom byte, v C. D. C. E., v ktorom nie sú vhodné podmienky na permanentný život oboch. Odporca býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi a má zato, že jeho majetkové pomery sú komfortné. Ďalšie náklady vynakladá navrhovateľka na dopravu do školy, resp. domov vo výške 30,- Eur. Školské potreby, ako sú knihy, kopírovanie materiálov a iné potreby sú vo výške cca 20,- Eur mesačne, strava a drogéria cca 160,- Eur mesačne, paušál na telefón internet vo výške 20,- Eur. Navrhovateľka si privyrába brigádne s to na oblečenie a obuv, na notebook, mobilný telefón. Mesačné náklady navrhovateľky sú spolu vo výške 530 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021 navrhovateľka zobrala späť svoj návrh v časti, v ktorej žiadala uložiť odporcovi povinnosť doplatiť výšku na výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do konca roka 2020 vo výške 1.520,- Eur + za každý ďalší mesiac 20,- Eur až do stanovenia nového výživného. Súd konanie v tejto časti v zmysle ust. § 144, 145 a 146 CSP zastavil. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2013-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, bola naposledy zvýšená vyživovacia povinnosť otca na, v tom čase maloletú, navrhovateľku zo sumy 100,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015. V tom čase bola matka dieťaťa nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, keď predchádzajúci pracovný pomer ukončila dohodou v skúšobnej dobe zo zdravotných dôvodov. Podľa tvrdení matky, všetky svoje náklady hradila z úspor, ktoré si tvorila v priebehu pracovných pomerov. S maloletou Karin bývala v 1-izbovom byte, okrem mal. Karin mala vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére E., na ktorú platila výživné vo výške 130 eur mesačne. Matka dieťaťa sa vzdelávala v anglickom jazyku a súčasne študovala na Strednej škole hotelovej, služieb a verejnosprávnej akadémie s.r.o. Strážnice v Českej republike, kde platila mesačný poplatok vo výške 2.500 Kč, cca 105 Eur. Od 01.01.2014 si matka založila živnosť a začala pracovať pre I. J. J. ako obchodný zástupca s priemerným mesačným zárobkom cca 700 Eur. Otec maloletej A. v tom čase dosahoval príjem 12.000 Kč mesačne brutto, jeho čistý príjem predstavoval cca 10.300 Kč mesačne, t.j. v prepočte približne 380 - 400 eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy výživného je nezmenený. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, otec v priebehu konania vrátil dar - 3-izbový byt svojmu otcovi, ktorého bol výlučným vlastníkom, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú. Otec však zostal bývať v tomto byte, iné bývanie zabezpečené nemá, preto nie je možné pri posudzovaní majetkových pomerov otca prihliadať na hodnotu vráteného daru, nakoľko otec predmetný byt nekupoval, v predmetnom byte býva, uhrádza výdavky na bývanie vo výške 146,43 Eur mesačne a jeho finančná situácia zostala v podstate nezmenená. Pokiaľ ide o mal. A., v čase podania návrhu na zvýšenie výživného u nej podstatná zmena pomerov nenastala, nakoľko stále bola žiačkou základnej školy v Novom Meste nad Váhom a zvýšené náklady na štúdium matka nepreukázala. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane mal. A., ako i na strane jej rodičov, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 01.06.2013 do 31.08.2014 nebol dôvodný, nakoľko na strane maloletej Karin podstatná zmena pomerov oproti poslednej úprave výživného nenastala. Zmena pomerov na strane maloletej A. podľa názoru odvolacieho súdu nastala až s účinnosťou od 01.09.2014, kedy začala navštevovať bilingválne gymnázium v Trenčíne, čím podstatne vzrástli náklady súvisiace najmä so štúdiom (matka hradí školné mesačne 100 Eur), cestovným, ako aj zvýšené bežné výdavky súvisiace s výživou maloletej). Odvolací súd považoval za primerané, najmä vzhľadom na mesačný príjem otca (cca 400 Eur), za opodstatnené zvýšenie výživného na mal. A. zo sumy 100 Eur na sumu 120 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014, nakoľko od tohto času začala navštevovať prvý ročník strednej školy. Z Nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľkou bolo zistené, že táto bola uzatvorená medzi prenajímateľom G. K. a navrhovateľkou, ako nájomcom v 1. rade a J. L., ako nájomcom v 2. rade. Predmetom nájmu v zmysle tejto zmluvy je 3-izbový byt špecifikovaný v článku 1 tejto zmluvy. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.06.2020 do 31.05.2021. Nájomné za užívanie bytu bolo dohodnuté v článku 3 tejto zmluvy v sume 600,- Eur, splatné mesačne vopred do 22. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli i na zábezpeke vo výške 600,- Eur.
2. Z lekárskych správ vystavených MUDr. Jurajom Kličkom - imunológom a alergológom a D. A. I. I. predložených navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka je dispenzarizovaná v imunoalergologickej ambulancii s diagnózou pollinosis-rinitis et coniunctivitis, Eczema atopicum, si. Histaminovej intolerancie, KT prick polivalentný typ, hypersinzivity na peľové alergény (dreviny, trávy, obilniny aj buriny) a srsť domácich zvierat. Vyžaduje dodržiavanie životosprávy alergika počas celej peľovej sezóny, trvale nízko histamínovú diétu, v liečbe antihistaminiká, opakovane alergénová imunoterapia, popri nízkohistamínovej diéte je nutnosť častého pridávania finančne náročného Daosinu
cps., tiež je dispenzarizovaná v kožnej ambulancii s liečením diagnostických záverov iná atopická dermatitída a periorálna dermatitída.
3. Matka navrhovateľky podľa Daňového priznania za rok 2020 mala príjem 843,32 Eur, za rok 2021 mala základ dane 186,- Eur. V čase podania návrhu navrhovateľkou bola dobrovoľne nezamestnaná, pričom vychádzajúc z jej čestného prehlásenia jej finančné náklady pomáhať hradiť jej priateľ, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Finančné náklady vykrývala tiež z úspor, ktoré si odkladala od obdobia začatia pracovného procesu, t.j. od svojich 18. rokov. Dňa 14.11.2021 jej bolo vydané Osvedčenie Masérskou školou Rege s.r.o. o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania v oblasti wellness pracovník - masérske služby. V septembri 2021 si založila živnosť, ako živnostníčka je evidovaná na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom. Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, dopravný inšpektorát , je matka navrhovateľky evidovaná ako vlastníčka motorového vozidla Renault Clio od 19.09.2012 do súčasnosti. Podľa správy zamestnávateľa matky, spoločnosti Bismode Slovensko, s.r.o., pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval od 01.02.2013 do 31.03.2013 a bol ukončený na základe oznámenia zamestnankyne o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Informácie, či by došlo k rozviazaniu pracovného pomeru s matkou navrhovateľky neskôr, a ak áno z akého dôvodu, táto spoločnosť uviesť nevedela, nakoľko ich neeviduje a nie je ich možné overiť vzhľadom na časový odstup a zmenu zúčastnených zamestnancov. Dosiahnutá priemerná hodinová mzda matky navrhovateľky v období trvania pracovného pomeru bola brutto: 8,6796 Eur na hodinu, netto: 6,0897 Eur na hodinu. Orientačne podľa zrovnateľných súčasných zamestnancov spoločnosti, konkrétna výška zárobku matky navrhovateľky by záležala na objeme uzatvorených obchodov, t.j. asi 1.000,- Eur mesačne. Podľa správy zamestnávateľa 365bank a.s., matka navrhovateľky bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná v čase od 01.05.2015 do 20.07.2015 a pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Matka navrhovateľky vyživovaciu povinnosť na dcéru E. A., nar. XX.XX.XXXX plnila do septembra 2016, kedy dcéra ukončila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čakala na odložené štátnice v máji 2017. Druhý stupeň vysokoškolského vzdelania sa rozhodla nenavštevovať. V katastrálnom území C. D. C. E. má matka evidované nehnuteľnosti na LV č. XXXX.
4. Odporca - otec navrhovateľky mal v období od apríla 2021 do augusta 2021 čistý priemerný mesačný príjem 111,30 Eur v spoločnosti W&K Industrie Technik s.r.o., Štvrť SNP 155/72, Trenčianske Teplice. Podľa správy Sociálnej poisťovne - ústredie, v období od 01.09.2019 až do súčasnosti nebol poberateľom dávok nemocenského poistenia, dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. V období od 01.04.2017 do 30.09.2017 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 1.345,80 Eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom nebol odporca v období od podania návrhu navrhovateľkou vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia odporcu trvala v období od 08.02.2019 do 07.04.2019. Vyradený bol z dôvodu prekročenia lehoty 40 dní trvania dohody o pracovnej činnosti. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol odporcovi vyplatený príspevok na pohreb za mesiac marec 2020 vo výške 79,67 Eur. Podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, dopravný inšpektorát, je odporca evidovaný ako vlastník motorového vozidla AC Kombi od 29.03.2019 do súčasnosti. Držiteľom tohto vozidla je A. M., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy zamestnávateľa odporcu W&K Die Industriemontage súd zistil, že odporca pracoval a pracuje v ich spoločnosti na základe dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti v nasledujúcich periódach: 1. v čase 1.7.2018-13.7.2018 - dohoda o vykonaní práce podľa § 226 ZP s náplňou práce: - Prekladateľské a tlmočnícke služby pre ich zamestnancov na zákazke u firmy Thyssenkrupp System Engineeriing GmbH, Zeißgstraße 12, 09337 Hohenstein-Ernstthal, Nemecko, - Technické a logistické riešenie problémov so zákazníkom - Firma Thyssenkrupp System Engineering GmbH, Zeißgstraße09337, Hohenstein-Ernstthal, Nemecko, - Komunikácia a report o postupe prác so zamestnávateľom, 2. v čase 27.2.2019-6.4.2019 - dohoda o vykonaní práce podľa § 226 ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenie za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 3. v čase 7.4.2019-4.4.2020 - dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenie za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 4. v čase 20.4.2020-19.4.2021 -
dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenieza účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., 5. v čase 20.4.2021 - nateraz do 31.3.2022 - dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP s náplňou práce: - Vyhľadávanie obchodných partnerov cez printové a elektronické médiá, ich oslovenie za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o., - Príprava podkladov pre obchodné stretnutia s obchodnými partnermi, - Návšteva obchodných partnerov za účelom nadviazania spolupráce s firmou W&K Industrietechnik s.r.o.. Spoločnosť W&K Industrietechnik ďalej v správe uviedla, že v minulosti bolo na základe výsledkov práce odporcu a potrieb ich spoločnosti plánované prejsť z formy dohody o pracovnej činnosti, resp. o vykonaní práce na riadny pracovný pomer - príp. so skráteným úväzkom. Situácia na trhu v období COVID pandémie však tieto plány prekazila, ich spoločnosť v období mimoriadneho stavu vplyvom zhoršenia ich ekonomickej situácie poberala aj štátnu pomoc podľa schémy 3B. Preto nateraz nemôžu záväzne prisľúbiť odporcovi riadny pracovný pomer, aj keď z jeho strany tento záujem naďalej pretrváva. V katastrálnom území C. D. C. E. má odporca evidované vlastníctvo na LV č. XXXX. Ďalej má evidované vlastníctvo v k.ú. N. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v k.ú. N. na LV č. XXXX, v k.ú. I. na LV č. XXXX. Je podielovým spoluvlastníkom parciel registra "E". Vychádzajúc zo správy jeho posledného zamestnávateľa Andron s.r.o. Dubňany, pracovný pomer s odporcom zamestnávateľ rozviazal z organizačných dôvodov, nakoľko sa stal nadbytočným.
5. Súd prvej inštancie zistil, že odporca dňa 04.02.2021 uzavrel Kúpnu zmluvu s I. O., predmetom ktorej bol nehnuteľný majetok v podiele 1/1 nachádzajúci sa v katastrálnom území C. D. C. E., obec Nové Mesto nad Váhom, okres C. D. C. E., vedený na LV č. XXXX, pozemok parc. Registra "E" s parcelným číslom 608/2 o celkovej výmere 33 m2, druh pozemku orná pôda za kúpnu cenu 330,- Eur. So spoločnosťou Agricola, spol. s r.o. uzatvoril odporca dodatok č. 2 k nájomnej zmluve č. 292/2019 o nájme poľnohospodárskych pozemkov dňa 14.04.2022, pričom nájom bol určený sumou 65,70 Eur ročne.
6. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vyživovacia povinnosť k navrhovateľke bola naposledy zvýšená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.5P/9/2013-156 zo dňa 110.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.102015, zo sumy 100,- Eur na sumu 120,- Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015. Navrhovateľka v tomto čase bola žiačkou základnej školy v Novom Meste nad Váhom, pričom Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že od poslednej úpravy žiadne zvýšenie nákladov na A. matka nepreukázala. Príjem matky bol v tom čase 700,- Eur, príjem otca 380 - 400,- Eur. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k výraznej zmene pomerov na starne navrhovateľky. Naproti tomu, že v čase poslednej úpravy bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti je študentkou vysokej školy. V školskom roku 2020-2021 bola študentkou 2. ročníka Trnavskej univerzity, Filozofickej fakulty, v školskom roku 2021-2022 je študentkou 3. ročníka Trnavskej univerzity, Filozofickej fakulty. Len jej náklady na nájom predstavujú sumu 300,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka navrhovateľky je vlastníčkou 1-izbového bytu, súd je toho názoru, že navrhovateľka si dôvodne zabezpečila prenájom bytu, pretože nie je možné, aby ako vysokoškolská študentka zdieľala po celé obdobie s matkou 1-izbový byt, keď je zrejmé, že sa musí maximálnej miere venovať štúdiu a k tomuto musí mať vytvorené podmienky. Má zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom, ako to vyplýva z lekárskych správ D. P. A. a D. A. I., PhD. Má náklady v súvislosti so štúdiom, kedy je nesporné z jej strany potrebné zabezpečovať si potrebnú literatúru, pomôcky a je nevyhnutné akceptovať i tú skutočnosť, že je potrebné, aby si zabezpečila počítač. Ďalej má bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv. Vychádzajúc z predložených daňových priznaní matky, u tejto došlo tiež k zmene pomerov, a to, že sa znížil jej príjem od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Treba však uviesť, že matka navrhovateľky svoj posledný pracovný pomer rozviazala sama, pričom neboli preukázané vážne dôvody k rozviazaniu tohto pracovného pomeru. Keďže matka navrhovateľky podniká a výsledkom podnikateľskej činnosti je zisk, súd predpokladá, že pokiaľ by matka navrhovateľky nemala žiadny príjem, oprávnenie na podnikateľskú živnosť by zrušila a zamestnala by sa. V uvedených súvislostiach súd uvádza, že výživné, ktoré matka prispieva navrhovateľke vo výške 250,- Eur súd považuje za dôvodné. Rovnako tak sa zmenili pomery na strane odporcu, ku ktorému došlo už z nízkeho príjmu pri úprave poslednej vyživovacej povinnosti ešte k väčšiemu zníženiu. K tomuto však je potrebné uviesť, že odporca je opakovane zamestnaný v spoločnosti W&K na základe dohôd o vykonaní práce a pracovnej činnosti,
a to na základe dohody od 01.07.2018 do 13.07.2018, od 27.02.2019 do 06.04.2019, od 07.04.2019 do 04.04.2020, od 20.04.2020 do 19.04.2021, od 20.04.2021 do 31.03.2022 a naposledy v období od 22.04.2022 na dobu do 30.09.2022 na základe dohody o pracovnej činnosti. Vymeriavací základ odporcu bol za obdobie od decembra 2020 do januára 2022 2.951,19 Eur, úhrn poistného 277,23 Eur. V tejto spoločnosti je však odporca zamestnaný i napriek skutočnosti, že táto spoločnosť mu nemôže záväzne prisľúbiť riadny pracovný pomer i keď zo strany odporcu tento záujem naďalej pretrváva, podľa správy zamestnávateľa vzhľadom ku skutočnosti, že v období Covid pandémie došlo k zhoršeniu ekonomickej situácie tejto spoločnosti. Pravdou je, že v minulosti na základe výsledkov práce odporcu, táto spoločnosť mala plán na základe výsledkov odporcu a jej potrieb, prejsť z formy dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce uzatvorenej s odporcom, na riadny pracovný pomer, príp. so skráteným úväzkom. Vychádzajúc z výpovede odporcu, práca, ktorú vykonáva a vykonával u zamestnávateľa W&K Die Industriemontage, či už na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, je pre odporcu zaujímavá, baví ho, napĺňa ho. Odporca by si však mal uvedomiť, že ako otec má i povinnosti, v rámci ktorých má i vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Navrhovateľka sa nesporne pripravuje ďalším štúdiom na budúce povolanie a i keď sa snaží občas privyrobiť si formou brigád, príjem z týchto z ďaleka nepostačuje na pokrytie jej potrieb. Nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do zahraničia, zarobila si finančné prostriedky. Sám odporca toto odmieta a výslovne uviedol, že to nemôže urobiť. Podľa názoru súdu odporca ako vzdelaný človek, s rozhľadom a vysokoškolským vzdelaním by mohol mať podstatne vyšší príjem ako dosahuje. Je v poriadku, že si napĺňa podľa svojich predstáv svoj život, nemôže tak robiť však na úkor svojho dieťaťa - navrhovateľky. Vzhľadom k všetkým zisteným skutočnostiam, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pri výraznej zmene pomerov, ktorá nastala u navrhovateľky, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zo sumy 120,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne. Navrhovateľka je študentka, je v podstate už dospelou ženou a treba uviesť, že podľa názoru súdu ani takto zvýšené výživné nepostačuje na krytie všetkých jej potrieb, čo by si mal odporca uvedomiť.
7. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne s účinnosťou od 17.12.2020 vznikol odporcovi nedoplatok za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 v celkovej sume 545,42 Eur, a to vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku bola naposledy zvýšená na sumu 120,- Eur. Odporca za obdobie od 17.12.2020 do 31.12.2020 uhradil navrhovateľke titulom výživného sumu 62,90 Eur (130:31x15=62,92 Eur), za obdobie od januára 2021 do septembra 2021 zaplatil navrhovateľke sumu titulom výživného sumu vo výške 1.170,- Eur, za obdobie od októbra do decembra 2021 sumu 360,- Eur, za obdobie od januára do apríla 2022 sumu 480,- Eur, t.j. celkom sumu za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 sumu 2.072,- Eur. Pri zvýšení výživného na sumu 160,- Eur odporca mal zaplatiť navrhovateľke za obdobie od 17.12.2020 do 31.12.2020 sumu 77,42 Eur (160:31x15=77,42 Eur). Za obdobie od januára 2021 do decembra 2021 mal odporca zaplatiť sumu 1.920,- Eur (160x12), za obdobie od januára 2022 do apríla 2022 sumu 640,- Eur (160x4), teda celkom sumu za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 vo výške 2.637,42 Eur (77,42+1.920+640=2.637,42 Eur). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.12.2020 do 30.04.2022 je tak 545,42 eur (2.637,42-2.072=545,42 Eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu nebolo možné zvýšiť výživné na sumu požadovanú navrhovateľkou, súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2011-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.2015. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku, výroku II., III. a V., podal odporca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď súd neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré vo veci vykonal a ktoré sú podkladom pre rozhodnutie súdu. Poukázal na odsek 7. odôvodnenia rozhodnutia ako i náklady navrhovateľky na prenájom bytu v Trnave, pričom navrhovateľka predložila v konaní nájomnú zmluvu, nepredložila však doklady
o úhrade nájomného. Je nepochybné, že vysokoškolskí študenti bežne bývajú na internáte, po dvoch alebo troch v izbách a úspešne študujú, preto nie je zrejmé, prečo sa súd dostatočne nevysporiadal s posúdením odôvodených výdavkov navrhovateľky a akceptoval nadštandardný výdavok navrhovateľky 300,- eur mesačne za nadštandardný 3-izbový byt. Súd neskúmal prechod navrhovateľky z externého štúdia na denné, pričom pri externom štúdiu by výdavky na bývanie nemala. Súd neskúmal rozvrh navrhovateľky, či si vyžaduje jej dennú prítomnosť v Trnave. Zdôraznil, že cestovné je zadarmo, preto mohla navrhovateľka do školy dochádzať. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz, či štúdium na škole v školskom roku 2019/2020, 2020/2021 a 2021/2022 prebiehalo prezenčnou formou alebo z dôvodu výskytu koronavírusu diaľkovou formou ako i výpis z účtu navrhovateľky za rok 2020 a pomernú časť roku 2021 s cieľom posúdiť oprávnené mesačné výdavky navrhovateľky. Navrhovateľka je schopná sama si zabezpečiť príjem a kúpila si notebook za 600,- eur. Matka navrhovateľky v konaní deklarovala príjem za rok 2020- základ dane vo výške 186,- eur, pričom náklady na navrhovateľku uhrádzala z úspor. Je nepochybné, že suma výživného na navrhovateľku, ktorá pripadá na matku 250,- eur, teda je vyššia, ako príjem. Matka navrhovateľky neuviedla výšku úspor. Súd nesprávne zaprotokoloval výpoveď odporcu, že nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do zahraničia, zarobila si finančné prostriedky, keď odporca uviedol, že to nemôže urobiť. So zvýšením výživného nesúhlasí a žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, resp. návrh na zvýšenie výživného zamietol. Súčasný príjem odporcu pozostáva z príjmov z dohôd o vykonaní práce a napriek tomu má platiť výživné vo výške 160,- eur. Súd sa nevysporiadal s návrhom odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Navrhovateľka v roku 2018 ukončila štúdium na strednej škole a tým nadobudla schopnosť sama sa živiť, preto vyživovacia povinnosť odporcu zanikla. Poukázal na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle rozhodnutia III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06, I. ÚS 265/03, III.ÚS 311/07, III.ÚS 199/09/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne.
9. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, rozhodnutie náležite odôvodnil a vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci. K vyjadreniu predložila navrhovateľka výpis mesačných nákladov vo výške 906,99,- eur a to na bývanie, lieky, výživové doplnky, krémy či špeciálnu stravu, ktoré sú pravidelné a ostatné nepravidelné výdavky spojené so štúdiom vo výške 117,- eur a ostatné mimoriadne výdavky vo výške 292,- eur. K námietke odporcu, že navrhovateľka nepredložila výpisy z účtu za účelom preukázania mesačných úhrad nájomného uvádza, že platby sa uskutočňovali v hotovosti k rukám prenajímateľa. Navrhovateľka pre závažné zdravotné problémy nemôže bývať na internáte. Pokiaľ by mala zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a bývaním na internáte, došlo by k zvýšeniu nákladov na liečbu spôsobenú pobytom v priestoroch, ktoré nezodpovedajú štandardom pre alergologického pacienta. Podľa podmienok prideľovania internátov by navrhovateľka internát ani nezískala a to z dôvodu blízkosti jej bydliska a školy. Navrhovateľka neštudovala na vysokej škole externe tak, ako to uvádza odporca, ale od začiatku štúdia t.j. odo dňa 20.09.2019 do 16.05.2022 dennou formou, kedy ukončila bakalársky študijný program štátnicou. Navrhovateľka sa popri štúdiu snaží zarobiť na svoje životné náklady formou brigád, resp. občasným výkonom práce hostesky. Odporca sa snaží v konaní prezentovať ako osoba bez príjmu a majetku, pričom počas konania sa zbavil 3-izbového bytu jeho vrátením otcovi, čo súd vyhodnotil ako účelové konanie z jeho strany. Rovnako odporca zamlčal príjem z prenájmu pozemku a z predaja pozemku. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že odporca je vlastníkom pozemkov v k.ú. C. D. C. E., k.ú. N., k.ú. N., k.ú. I.. Účelové sú tvrdenia odporcu ohľadom reálnych príjmov, ktoré si zabezpečuje na nízkej úrovni formou krátkodobých dohôd o vykonaní práce. Rovnako sú náklady odporcu na bývanie mininálne, keď reálne býva v rodičovskom dome napriek tomu, že má pobyt hlásený na ul. Karpatská 9 v Novom Meste nad Váhom. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 10. Odporca v písomne podanom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že v zmysle ust. § 366 CSP navrhovateľka v konaní predložila nový dôkaz- prehľad nákladov, pravidelné mesačné výdavky v celkovej sume 906,99,- eur, ktoré sú v odvolacom konaní irelevantné. Navrhovateľka žije nad pomery a jej mesačné výdavky sú nadsadené- napr. green ways, chlorela 64- drahý doplnok výživy , nejde o liek, doprava. Odporca namieta aj mesačné výdavky navrhovateľky na kozmetiku a oblečenie vo výške 160,- eur, keď sa nejedná o osobu vo vývine. Matka navrhovateľky deklarovala príjem zo živnosti za rok 2020, kde základom dane mala byť suma 186,- eur, pričom je dobrovoľne nezamestnaná. Napriek uvedenému bolo v konaní deklarované, že matka navrhovateľky uhrádza náklady na jej výživu z úspor. Suma výživného na matku vo výške 250,- eur, ktoré matka údajne vynakladá na navrhovateľku, je vyššia ako príjem navrhovateľky. Odporca sa odmieta zvýšenou formou podieľať na výdavkoch
navrhovateľky, ktoré sú z veľkej miery dôsledkom jej nadštandardného spôsobu života. Poukázal na postoj navrhovateľky k odporcovi. Navrhovateľka o odporcu nejaví záujem, nijakým spôsobom odporcovi nepomáha, medzi nimi nie je absolútne žiaden vzťah. Vzhľadom na postoj navrhovateľky voči odporcovi, kedy navrhovateľka vystupuje spôsobom, že bude študovať, kým sa bude dať a odporca bude platiť, nepovažuje za spravodlivé, aby sa vyššou mierou podieľal na neprimeraných mesačných výdavkoch navrhovateľky. So zvýšením výživného nesúhlasí a trvá na zrušení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietne.
11. Navrhovateľka v písomne podanej duplike uviedla, že odporca nesprávne uvádza, že navrhovateľka v podanom odvolaní uvádza viacero skutkových tvrdení a predkladá dôkazy, ktoré realizuje až v rámci odvolacieho konania. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľka uvádza, že odvolanie navrhovateľka nepodala, iba podala písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu. Namieta vyjadrenie odporcu, že navrhovateľka nemôže aplikovať ust. § 366 CSP, keď v danom prípade ide o konanie, ktoré sa riadi civilným mimosporovým poriadkom, a preto sa v zmysle ust. § 34 CMP ustanovenia civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. V zmysle zásad uvedených v § 35 a § 36 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné v časti napadnutej odvolaním, vo výroku týkajúci sa povinnosti otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným, výroku o zameškanom výživnom, a v závislom výroku o trovách konania, potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý vo výroku, ktorým súd konanie zastavil v časti,v ktorej navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť povinnosť doplatiť výšku na výživnom, ktorá je čiastkou vyčíslenou od 01.09.2014 do konca roka 2020 vo výške 1.520,- eur + za každý ďalší mesiac 20,- eur až do stanovenia nového výživného, ako aj v časti výroku IV., keď súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
13. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany svojho otca, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti na sumu 280,- Eur s účinnosťou od 01.09.2019 dôvodiac, že je študentkou vysokej školy a od útleho veku má diagnostikovanú alergiu v rozsiahlom štádiu.
14. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) odvolaním namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje vyhovujúce rozhodnutie čo do výšky zvýšenia výživného na sumu 160,- eur (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP).
15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
16. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (vady konania, nesprávne skutkové a právne závery).
17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
18. Pokiaľ odvolateľ deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľ však v odvolaní nešpecifikoval žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
20. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP) vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky v rozhodnutí vymedzenom období a výške, konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. § 62 ods., 1-5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine na priznanie takéhoto nároku odôvodňujúcich, vyhodnotiac námietky odporcu produkované voči nej ako nedôvodné. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.
21. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza:
22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
23. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou (v prípade mal. detí), alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa a možnosti a schopnosti povinného rodiča.
24. Vychádzajúc z článku 6 Základných princípov CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.
25. V konkrétnostiach posudzovanej veci sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného zo strany svojho otca, ako osoby povinnej na sumu 280 Eur s účinnosťou od 01.09.2019. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie uvedených určujúcich kritérií tak bolo, či odporcom tvrdená skutočnosť spolu s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, tak na jeho strane ako osoby oprávnenej, ako aj na strane odporcu, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, sú spôsobilé k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre požadované zvýšenie vyživovacej povinnosti čo do základu aj čo do výšky.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti aj zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia.
29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/9/2013-156 zo dňa 11.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/41/2015-185 zo dňa 22.10.2015, sumou 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. V tom čase bola matka dieťaťa nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti, keď predchádzajúci pracovný pomer ukončila dohodou v skúšobnej dobe zo zdravotných dôvodov. Podľa tvrdení matky, všetky svoje náklady hradila z úspor, ktoré si tvorila v priebehu pracovných pomerov. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére E., na ktorú platila výživné vo výške 130 eur mesačne. Od 01.01.2014 si matka založila živnosť a začala pracovať pre I. J. J. ako obchodný zástupca s priemerným mesačným zárobkom cca 700 Eur. Otec maloletej A. v tom čase dosahoval príjem 12.000 Kč mesačne brutto, jeho čistý príjem predstavoval cca 10.300 Kč mesačne, t.j. v prepočte približne 380 - 400 eur. Od 01.09.2014 navštevuje maloletá A. bilingválne gymnázium v Trenčíne, čím podstatne vzrástli náklady súvisiace najmä so
štúdiom (matka hradí školné mesačne 100 Eur), cestovným, ako zvýšené bežné výdavky súvisiace s výživou maloletej). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015.
30. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka je študentkou Trnavskej univerzity, Filozofickej fakulty Trnava. Od 01.09.2019 do 19.09.2019 študovala navrhovateľka externou formou a dňa 20.09.2019 prestúpila na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného programu psychológia (č.l. 116). Štúdium navrhovateľky prebieha. Ako však vyplýva z č.l.66, Trnavská univerzita v Trnave predložila súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je študentkou v akademickom roku 2021/2022 3. ročníka študijného programu psychológia. Od 1.9. 2019 do 31.augusta 2022 prebieha štúdium dennou formou. Námietka odporcu vo vzťahu k posudzovaniu navrhovateľkou vybranej formy štúdia je celkom zjavne bezdôvodná a nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ odporca uviedol, že navrhovateľka je schopná navštevovať vysokú školu a popri tom pracovať a dosahovať príjem, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka aj popri dennej forme štúdia tak, ako to sama uviedla, je schopná zabezpečiť si, avšak nepravidelne, príjem z pracovnej činnosti formou brigád, čo však nezbavuje odporcu, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, keď navrhovateľka sa pripravuje a to sústavne, na svoje budúce povolanie a nemusí si zabezpečovať iný príjem. A naviac, pokiaľ by mala navrhovateľka dostatok finančných prostriedkov na svoju výživu, formou brigád by si nemusela privyrábať . Navrhovateľka je dispenzarizovaná v imunoalergologickej ambulancii s diagnózou pollinosis-rinitis et coniunctivitis, Eczema atopicum, histamínová intolerancia, KT prick polivalentný typ, hypersinzivity na peľové alergény /dreviny, trávy, obilniny, buriny/, srsť domácich zvierat. Musí dodržiavať životosprávu, trvale nízko histamínovú diétu. V kožnej ambulancii je navrhovateľka dispenzarizovaná pre atopickú dermatitídu a perioráonu dermatitídu. Navrhovateľka býva v prenajatom byte v Trnave, za ktorý uhrádza mesačne sumu vo výške 300,- eur . Odporca namietal výdavky navrhovateľky za prenájom bytu s tvrdením, že študenti bežne bývajú na internáte. Navrhovateľka v konaní predložila lekárske správy preukazujúce ochorenia, ktoré ju obmedzujú v spôsobe života tým, že navrhovateľka je dispenazarizovaná v imunoloalergologickej ambulancii ako aj v kožnej ambulancii pre peľové alergény, má trvale nízku histamínovú diétu, atopickú dermatitídu a periorálnu dermatitídu, s čím je spojené dodržiavanie životosprávy ako i podávanie finančne náročného daosinu, ako i iných liekov, preto námietka odporcu poukazom na náklady navrhovateľky na bývanie je nedôvodná. Neobstojí námietka odporcu, či štúdium navrhovateľky si vyžaduje jej prítomnosť v meste Trnava, keď je len logické, že navrhovateľka potrebuje dostatok času na štúdium, ktorý by bol neúčelne strávený cestovaním do miesta trvalého bydliska. Navrhovateľka, ako každý bežný študent, potrebuje čas na štúdium a nie je možné nútiť ju denne dochádzať. Súčasne odporca namietal, že súd nevykonal dôkaz preukazujúci, či štúdium navrhovateľky v školskom roku 2019/2020, 2020/2021, 2021/2022, v dôsledku výskytu koronavírusu, prebiehalo diaľkovou formou. Ako vyplýva z listinného dôkazu, č.l. 111., súd urobil dopyt na Trnavskú univerzitu za účelom zistenia, akou formou prebiehalo štúdium navrhovateľky v šk.r. 2019-2020, v šk.r. 2020-2021 a v šk.r. 2021-2022. Trnavská univerzita /č.l. 116 v spise/ uviedla, že navrhovateľka študovala na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v externej forme štúdia od 01.09.2019 do 19.9.2019 a dňom 20.09.2019 prestúpila na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného programu psychológia, s ktorým listinným dôkazom súd oboznámil účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 21.3.2022 tak, ako to vyplýva zo zvukovej nahrávky. Odporca k prečítanému listinnému dôkazu námietky nevzniesol.
31. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie príjmových možností oboch rodičov v čase posledného rozhodnutia ako i v čase rozhodovania. Takto zistil, že matka navrhovateľky mala na základe daňového priznania za rok 2020 príjem vo výške 843,32,- eur za rok, v roku 2021 vo výške 186,- eur. Odporca mal v období od apríla 2021 do augusta 2021 čistý mesačný príjem vo výške 111,30,- eur. Pracuje v spoločnosti v spoločnosti W&K Industrie Technik s.r.o., Štvrť SNP 155/72, Trenčianske Teplice, na základe dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti.
32. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil postoj odporcu v konaní, ktorý by si mal uvedomiť, že má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a občas sa snaží si privyrobiť, pričom odporca má vysokoškolské vzdelanie a mohol by dosahovať podstatne vyšší príjem ako dosahuje. Odporca je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. C. D. C. E., zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. N. zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v k.ú. N. zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. I. na LV č. XXXX. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.2.2021 získala odporca finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti vo výške 330,- eur. Súčasne prenajíma na základe
nájomnej zmluvy so spoločnosťou Agricola, spol. s r.o., poľnohospodársky pozemok s ročným nájomným vo výške 65,70,- eur.
33. Odvolateľ poukazom na odvolacie námietky uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s návrhom odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý podal v priebehu konania. Odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku odporcu ako celkom zjavne za bezdôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisu, č.l. 206, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. mája 2022, č.k. 6Pc/22/2020-206, vylúčil vzájomný návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na samostatné konanie. Predmetné uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 31.05.2022. Rovnako z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 04.05.2022 vyplýva, že súd na pojednávaní rozhodol o návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, že tento vylúčil na samostatné konanie, o ktorej skutočnosti mali navrhovateľka aj odporca, vedomosť, keď sa pojednávania osobne zúčastnili.
34. Odvolací súd následne posudzoval odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zaprotokoloval výpoveď odporcu, že nie je dôvod, aby navrhovateľka prerušila štúdium, išla do zahraničia, zarobila si finančné prostriedky, sám odporca toto odmieta a výslovne uviedol, že to nemôže robiť. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporca v priebehu konania, resp. po skončení pojednávania nenamietal nesprávnu protokoláciu, preto v tomto štádiu konania je námietka nedôvodná.
35. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné zo strany odporcu v prospech navrhovateľky je v súlade s jej vekom a odôvodnenými potrebami, ako aj osobnými, majetkovými a potencionálnymi finančnými možnosťami na strane odporcu ako povinného rodiča. Navrhovateľka navštevuje vysokú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Má zdravotné problémy, pre štúdium potrebuje čisté prostredie. Odporca opakovane poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka môže navštevovať štúdium externe a popri tom pracovať a dosahovať príjem na pokrytie jej prehnaných výdavkov. Výber formy štúdia je výslovne na navrhovateľke, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu , zvýšené výživné na navrhovateľku nie je vo výške, ktorú by nebol schopný odporca platiť, preto námietka odporcu, že sa odmieta zvýšenou formou podieľať na výdavkoch navrhovateľky, ktoré sú z veľkej miery dôsledkom jej nadštandardného spôsobu života je celkom zjavne nedôvodná.
36. Záverom odvolací súd uzatvára, že odporca v písomne podanom vyjadrení zo dňa 31.10.2022 uviedol, že navrhovateľka o odporcu nejaví záujem, nijakým spôsobom odporcovi nepomáha a nemajú medzi sebou žiaden vzťah, keď posúdenie týchto rozhodujúcich skutočností nie je predmetom konania. Pokiaľ mal odporca záujem na stretávaní sa s dcérou, nič mu nebránilo domáhať sa úpravy styku s navrhovateľkou v čase, keď bola ešte maloletá , súdnou cestou. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, čo by si mal uvedomiť aj odporca a snažiť sa pomôcť svojej dcére zvládnuť náklady na školu, preto nie je dôvodná aj ďalšia odvolacia námietka odporcu, že považuje za nespravodlivé podieľať sa na neprimeraných mesačných výdavkoch navrhovateľky. Navrhovateľka v priebehu konania predložila všetky listinné dôkazy, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal, tieto vyhodnotil jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že rozsah zvýšeného výživného, vzhľadom na vek /navrhovateľka bude mať 24 rokov/ a celkové odôvodnené potreby navrhovateľky, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac, ako reálnu časť nákladov na odôvodnené potreby, pri všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, náklady na bývanie, výdavky spojené s návštevou vysokej školy, nezbavuje povinnosti odporcu sa na ich úhrade v zodpovedajúcom rozsahu podieľať. Súd prvej inštancie správne, pri posúdení kritérií majetkových pomerov povinného, vychádzal z výpisu z katastra nehnuteľností, keďže príjmové pomery odporcu samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii odporcu, ako aj z prenájmu nehnuteľností. Nejde o zásah do vlastníckeho práva odporcu, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie majetkových pomerov odporcu vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.
37. Čo sa týka výšky splátok zameškaného výživného, tieto zodpovedajú potrebe čo najskôr zabezpečiť splatenie zameškaného výživného, keď splátky zameškaného výživného sú prednostné oproti iným záväzkom.
38. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., III. ako aj súvisiaci výrok VI. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech odvolateľa spôsobilému rozhodnutiu. Len samotná kritika súdneho rozhodnutia a prejav nespokojnosti s rozhodnutím nezakladá nesprávne právne či skutkové posúdenie veci. Súd prvej inštancie komplexne, rozsiahle a precízne uviedol všetky dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie , tieto podrobil prieskumu a uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu podieľať na výžive navrhovateľky zvýšeným výživným.
39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
41. V mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
42. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybňoval, a existenciu takýchto okolností vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania v podanom odvolaní ani neuvádzal.
43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
44. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.