Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-284-2012.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/284/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., P. O. D. XXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 159.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 06. decembra 2011 č. k. 11C/87/2009-86, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 159.000 eur s príslušenstvom z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov , pretože ich nežiadal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 , § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorého by vznikla žalobcovi škoda. Žalobca nepreukázal súčasné splnenie nevyhnutných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú orgánom štátu, pretože nekonkretizoval, ktorý štátny orgán, kedy a pod akým číslom konania nezákonné rozhodnutie vydal a ani nepreukázal, že takéto právoplatné rozhodnutie bolo pre jeho nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, a to napriek tomu, že preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia je jednou z nevyhnutných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tomto smere žalobca v žalobnom návrhu uvádza dve súdne konania vedené pod sp. zn. 3 Tpo 9/2005 a 3sp. zn. Tp 1/05 v ktorých mali byť vydané nezákonné rozhodnutia. V konaní sp. zn. 3Tp 1/05 Okresný súd v Leviciach vydal dňa 11.4.2005 pod č.k. 3Tp 1/05-11 uznesenie, ktorým bol žalobca vzatý do väzby a uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 3Tpo9/05-41 zo dňa 28.4.2005 bola sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu zamietnutá . Ďalším uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 3Tpo 9/05-65 zo dňa 6.6.2005 bolo rozhodnuté o oprave pisárskej chyby v mene obvineného R. E. na správne znenie F. E.. Z obsahu príslušných spisov Okresného súdu Levice súd prvého stupňa nemal za preukázané, že by došlo k zrušeniu alebo k zmenen uvedených právoplatných rozhodnutí príslušným orgánom , preto tvrdenie žalobcu, že tieto rozhodnutia sú nezákonné a tým mu bola spôsobená škoda považoval súd za nepreukázané. Ohľadom uznesení ČVS-ORP-130/KP-2003 a ČVS-ORP-154-OSV-LV-2004, na ktoré ďalej poukazuje žalobca, súd prvého stupňa dodal, že nejde o rozhodnutia vydané súdom a preto nejde
o rozhodnutia v súvislosti s ktorými by si mohol žalobca uplatňovať nárok na náhradu škody v zmysle zák.č.514/2003 Zb. proti žalovanému, pretože ide o rozhodnutia orgánov Policajného zboru, patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Uzavrel, že žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Naviac vo svojej žalobe neoznačil orgán štátu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. neuviedol jeho názov, ktorý mal nesprávne úradne postupovať. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý podľa žalobcu mal spočívať v tom, že súd pozmenil celý obsah verejných listín a úplne pozmenil obsah právoplatných rozhodnutí. Takéto tvrdenie žalobcu označil za všeobecné a nepodložené dôkazmi. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe, ako aj v návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, neuvádza skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý si uplatňuje voči žalovanému. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich náhradu nežiadal priznať.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že štát je zodpovedný za vzniknuté škody pri výkone verejnej moci. Poukázal na to, že rozhodnutia č.k. 3Tp 1/05 alebo č. k. 3 Tpo 9/2005 alebo č.k. 3 Nt 26/06 sú zo zákona neplatné a nezákonné, ktoré vytvárajú vznik škody . Okrem toho príslušný orgán vydal právoplatné rozhodnutie č. 200-152-4002/2003-1 a Okresný súd Levice vydal poverenie a určil povinnosť pre R. E., nar. XX. XX. XXXX , bytom F., D. XX. Dodal, že sudca nemôže pod pisárskymi chybami opraviť právoplatné rozhodnutie tým, že písmeno „Ľ“ znení na „L“, čím pozmení spôsobilosť na práva aj povinnosti účastníka konania na iného účastníka, v dôsledku čoho tomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania určí byť účastníkom konania. Ďalej argumentoval, že Okresný súd Levice nesprávnym úradným postupom pozmenil meno na F. E.. Uvedené má za následok nezákonnosť rozhodnutia sp. zn. 3 Tp/1/05, 3 Tpo 9/2005 a 3 Nt 26/096, ktoré súvisia a týkajú sa tej istej veci, čo je pod č. ČVS: ORP-154-OSV-LV-2004 a súvisí s uznesením ČVS: ORP-2207/3-OSV-BI-2005-Kp, ktoré ako nezákonne rozhodnutie sudca používa na to , aby nezákonne uväznil fyzickú osobu F. E., nar. XX.XX.XXXX ako fyzickú osobu, ktorá nie je matrične vedená, nemá a ani nemôže mať práva , povinnosti ani spôsobilosť. Týmto je daný vznik príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody bez rozhodnutia. S poukazom na uvedené si uplatňuje náhradu škody aj za stratu času v trvaní 2.555 dní a 8 hodín, čo spolu predstavuje ušlú stratu príjmu vo výške 159.000 eur. Ďalej namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Záverom dodal, že predmetom nezákonnosti a nesprávneho úradného postupu je, že bez rozhodnutia bol väznený , týraný, mučený, čím si ničil zdravie, život, zamestnanie, rodinu , majetok , čím vznikla škoda a príčinná súvislosť nesprávnym úradným postupom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Podľa názoru žalovaného žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil.
V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 27.3.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia 159.000 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak 1.škoda vznikla v občianskom súdnom konania alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje ich inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci , 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnúť odtiaľ vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verenej moci nezákonným rozhodnutím sa vyžaduje splnenie nasledovných predpokladov : nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy a bezprostredný. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (čo je daný prípad) sa vyžaduje , aby právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu, keďže nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je článok 46 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy a bezprostredný. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v zmysle zákonných ustanovení zisťoval, či sú splnené všetky predpoklady na vznik nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len dodáva, že aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu, zo
žaloby, ako aj zo značne neprehľadných, nesúvislých a nejednoznačných podaní žalobcu zakladaných do spisu v priebehu konania, nie je možné zistiť, ktorý štátny orgán v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky , kedy a pod akým číslom konania vydal nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ išlo o žalobcom uvádzané spisové značky sp. zn. 3 Tp 1/05, sp. zn. 3 Tpo 9/2005 a 3Tp 1/05 súd prvého stupňa preskúmaním príslušných spisov zistil, že v uvedených konaniach nedošlo k zrušeniu ani k zmene právoplatných rozhodnutí vydaných súdom, ktoré by mohli zakladať nárok žalobcu na náhradu škody a v prípade rozhodnutí ČVS-ORP-130/KP-2003 , ČVS -ORP-154-OSV-LV-2004 správne súd prvého stupňa konštatoval, že nejde o rozhodnutia vydané súdmi , a preto si žalobca
nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti žalovanému, pretože ide o rozhodnutia orgánov Policajného zboru patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, resp. škodovú udalosť, rovnako tak nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil vo výške 159.000 eur a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, teda škodovou udalosťou a vznikom škody. Žalobca tiež nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý mal podľa jeho tvrdenia pozmeniť celý obsah verejných listín a právoplatných rozhodnutí, keď na tieto okolnosti neprodukoval žiaden dôkaz a jeho neustále tvrdenia, že falšované a pozmenené verejné listiny sa používajú ako pravé, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, sú preto len v rovine hypotetickej. V sporovom konaní ( takým je i konanie v tejto veci) zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných žalovaných, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje a aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Účastníci sú teda v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky ( § 120 ods. 1 OSP ) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní teda žalobca musí už v podanej žalobe uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy ( § 79 ods. 1 OSP ). Túto povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú má žalobca. Ak si ju nesplní, teda neunesenie dôkazné bremeno tvrdenia, má to za následok, zamietnutie jeho žaloby, čo je aj tento prípad. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne rozhodol keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietky vznesené žalobcom v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadal. Preto
odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.