Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-2745-2013.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/2745/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Anna Michnicová, so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: G. V., X.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX Ž..
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.6.2013, exekučného titulu a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 139971* dňa 9.8.2013.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 14.9.2013 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 17.9.2013 podanie označené ako „námietky proti trovám exekúcie“.
Povinný v podaní uvádza nasledovné:
Povinný uvádza, že je momentálne práceneschopný a nachádza sa v hmotnej núdzi, a preto nie je schopný uhradiť trovy exekúcie.
Povinný uvádza, že trovy exekúcie boli vyčíslené predčasne, nakoľko v súčasnosti jedná s oprávneným o možnosti uzatvoriť dohodu o splátkach.
Súd z hľadiska obsahu podania posúdil toto ako námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie.
K námietkam povinného proti exekúcii súd uvádza nasledovné:
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti
exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po preskúmaní námietok proti exekúcii konštatuje nasledovné:
Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiaden z predpokladov pre vyhovenie námietkam proti exekúcii.
Povinný síce poukazuje na svoju nemajetnosť ako dôvod, na základe ktorého nie je schopný uhradiť trovy exekúcie, no tunajší súd zastáva názor, že je predovšetkým na súdnom exekútorovi aby ako nestranný verejný činiteľ vykonal kompletnú lustráciu majetku povinného a sám posúdil či je tu predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie alebo sú tu dané dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Tvrdenie povinného o rokovaní s oprávneným o možnosti uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári je pre trvanie povinnosti povinného uhradiť aj trovy exekúcie irelevantné. Totiž aj pokiaľ v budúcnosti dôjde k uzavretiu dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky medzi oprávneným a povinným, povinnosť povinného hradiť trovy exekúcie tým nezanikne ani sa nijako nezníži, nakoľko exekučné konanie sa začalo dôvodne a povinný musí okrem vymáhanej pohľadávky uhradiť aj trovy exekúcie. Súd preto považuje námietky povinného proti exekúcii v tejto časti za nedôvodné.
Taktiež tvrdenie povinného o predčasnosti vyčíslenia trov exekúcie je nesprávne, nakoľko súdny exekútor tým, že v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil aj predbežné trovy exekúcie, postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd považuje námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné a v celom rozsahu ich zamietol.
K námietkam povinného proti trovám exekúcie súd uvádza nasledovné:
Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.“
Podľa § 201 ods. 1 EP: „Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.“
Podľa § 201 ods. 2 EP: „Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.“
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej v texte len „vyhláška“): „Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.“
Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky: „Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur.“
Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky: „Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.“
Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhlášky: „Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.“
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky: „Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.“
Súd zistil, že predbežné trovy exekúcie boli určené sumou vo výške 931,20 eur. Predmetná suma zahŕňa odmenu exekútora vo výške 716,- eur (10% z vymáhanej sumy 7.155,29 eur), zvýšenú o 20% DPH, t.j. o sumu 155,20 eur, pričom predbežné trovy exekúcie zahŕňajú aj predpokladané hotové výdavky vo výške 60,-, ktorú sumu súd považuje za primeranú výške vymáhanej pohľadávky.
Súd nezistil pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie rozpor s citovanými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z., preto námietky povinného proti trovám exekúcie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.
Vzhľadom k tomu, že ide o predbežné trovy exekúcie, ich úplné vyúčtovanie a preukázanie musí exekútor vykonať po vymožení pohľadávky v prospech oprávneného, a to k rukám povinného. Prípadný preplatok na trovách exekúcie bude povinnému vrátený.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.