Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoCsp/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Ľubomír Bundzel, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, o zaplatenie 6.707,24 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. - 78 zo dňa 1.8.2022 – voči výroku II. v časti výšky trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým platobným rozkazom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu vo výške 6.707,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.085,87 eura od 18.9.2021 do 12.10.2021, 5 % ročne zo sumy 5.055,87 eura od 13.10.2021 do 5.11.2021, 5 % ročne zo sumy 5.025,87 eura od 6.11.2021 do 9.12.2021, 5 % ročne zo sumy 4.995,87 eura od 10.12.2021 do 18.1.2022, 5 % ročne zo sumy 4.945,87 eura od 19.1.2022 do 14.2.2022, 5 % ročne zo sumy 4.915,87 eura od 15.2.2022 do 6.4.2022, 5 % ročne zo sumy 4.885,87 eura od 7.4.2022 do 12.4.2022, 5 % ročne zo sumy 4.855,87 eura od 13.4.2022 do 11.5.2022, 5 % ročne zo sumy 4.815,87 eura od 12.5.2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením. Výrokom II. rozhodol, že žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi, k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 929,53 eura.

2. Platobný rozkaz bol vydaný v skrátenom konaní podľa (ďalej len „“), s poučením o možnosti podať odpor s vecným odôvodnením do 15 dní od doručenia platobného rozkazu a možnosti podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal voči výroku trovách konania - v časti rozhodnutia o výške trov konania odvolanie žalobca, pričom dôvodil, že súd vec nesprávne právne posúdil a navrhoval, aby odvolací súd platobný rozkaz v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovanú okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 284,81 eura s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,96 eura s DPH, resp. aby v tejto časti súd platobný rozkaz zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie.

4. Žalobca dôvodil, že mu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má v zmysle spolu s Vyhláškou o odmenách a náhradách právo. Uviedol, že Pokus o zmier, ktorý zaslal pred

podaním žaloby žalovanej spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Dňa 15.6.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. novelizovaného znenia Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Cieľom novely v zmysle dôvodovej správy k Vyhláške bolo zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu. Nie je potom možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. , nakoľko predmetné ustanovenie zákona neupravuje spornú problematiku na rozdiel od Vyhlášky. Ak by sa prijala premisa, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, nebolo by potom možné hovoriť o trovách konania v zmysle ust. ani pri takých úkonoch právnej služby, akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotnej žaloby, nakoľko tieto úkony sú vždy vykonané pred začatím súdneho konania. Úkon právnej služby akým je predžalobná výzva takisto nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v zmysle , nakoľko tento úkon je potrebné subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované pri prevzatí zastúpenia advokátom, ba dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná, ostane pasívny. Novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, preto nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V predmetnej veci mal pritom žalobca plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 27.10.2021 a sp. zn. z 29.4.2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 28.7.2021 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30.6.2022.

5. Žalobca tiež namietal, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže pre nedostatok odôvodnenia nie je možné zistiť, prečo súd takýto úkon nepriznal. V prípade však, ak sa súd nestotožní s argumentáciou žalobcu a kvalifikuje predžalobnú výzvu ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, mohol by súd podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 298,77 eura s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby, posúdiť ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa , bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania, v súlade so zásadou iura novit curia.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Podľa § 265 ods. 1 veta posledná, výrok o trovách sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa najskôr skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania žalobcu proti výroku o výške trov konania, a to predovšetkým jeho prípustnosťou, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku II. platobného rozkazu v časti výšky trov konania je potrebné ako neprípustné podľa odmietnuť.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

11. Pretože žalovaná odpor voči platobnému rozkazu nepodala, nadobudol výrok I. platobného rozkazu právoplatnosť dňa 8.9.2022. Predmetom odvolacieho konania bol teda len výrok II. odvolaním žalobcu napadnutého platobného rozkazu, a to len v časti výšky trov konania.

12. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom a preukázané ním predloženými listinnými dôkazmi. Platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie. Pre tento typ rozhodnutia je charakteristické súčasné rozhodovanie o predmete konania, ako aj o trovách konania. Rozhodovanie o trovách konania pritom zahŕňa rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ako aj rozhodnutie o výške náhrady trov konania.

13. V predmetnom spore bol platobný rozkaz vydaný sudcom, ktorý rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške náhrady trov konania. Podľa je však odvolanie prípustné iba proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z tohto ust. nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Dôsledkom absencie právomoci odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške náhrady trov konania, je neprípustnosť odvolania.

14. V danom prípade sa žalobca odvolal proti výroku o trovách konania len čo do rozhodnutia o výške trov konania (rozhodnutie o nároku nerozporoval), preto jeho odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Prípustnosť odvolania nezakladá ani nesprávnosť poučenia súdom prvej inštancie o opravnom prostriedku v platobnom rozkaze, ktoré obsahovalo, že proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné.

15. Rovnaké závery sú konštatované aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.1.2022 a v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2022.

16. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o výške trov konania ako neprípustné podľa odmietol.

17. Keďže následok analogický zastaveniu konania (odmietnutie odvolania) procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanej v zmysle nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

18. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade úspešná žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

20. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).